V roku 1874 bola do prevádzky uvedená trať z Bánréve (MÁV) do Plešivca a Dobšinej. Rovnako bola v prevádzke trať z Plešivca do Muráňa, otvorená v 22.11.1893. Priemyselná výroba, predovšetkým železiarska, tak mohla vďaka železničnej doprave rásť. Stále zostávala otvorená trať z Plešivca do Slavošoviec.
Železničná stanica Plešivec
Koncesia pre výstavbu a prevádzkovanie tejto miestnej železnice bola nariadením MO č. 66616/93.VII.9 udelená dr. Rafaelovi Neumannovi. Pre získanie finančných zdrojov sa v roku 1892 zriadila účastinná spoločnosť “Miestna dráha v údolí rieky Štítnik účastinná spoločnosť“ s kapitálom vyše 1 055 200 zlatých (v prepočte asi 2,11 mil. korún) so sídlom v Budapešti. Najviac účastín zakúpila Gemer-Malohontská župa, Slavošovské papierne, mesto Štítnik, železiarsky podnikateľ Sárkany a ďalší, a záujem o túto železnicu bol aj medzi politikmi a bankármi. V roku 1893 zástupcovia dodávateľskej a stavebnej firmy zriadenej zvlášť pre túto stavbu a vytýčili trasu trate. Spoločnosť zamestnala predovšetkým robotníkov, prichádzajúcich z dobudovanej železnice Plešivec – Muráň.
Žst. Kunova Teplica
Výpravná budova žst. Kunova Teplica
Železnica odbočovala z trate MÁV Bánréve – Dobšiná v stanici Plešivec a sledujúc tok potoka Štítnik končila v Slavošovciach. Trať bola dlhá 24 km, bolo na nej postavených osem staníc a dve zastávky. Stavebné práce začali v lete 1893 a napredovali veľmi rýchle. Väčšinou sa robilo všetko ručne, jediným pomocníkom na stavbe bolo niekoľko koní a v konečnej fáze malé parné rušne na rozvoz štrku. Za rekordný čas jeden a pol roka bola železnica pripravená na odovzdanie do prevádzky. Kolaudácia trate bola vykonaná začiatkom novembra 1894 a keďže žiadne závažné nedostatky, miestna železnica bola slávnostne otvorená 12. novembra 1894. Pri príležitosti otvorenia trate bol vypravený slávnostný vlak, ktorý viezol členov komisie a hostí. Vlak na každej stanici vítali miestni obyvatelia. V Slavošovciach bola podpísaná zápisnica o prevzatí stavby a potom nasledoval slávnostný obed. Od 13. novembra 1894 začala na trati normálna prevádzka. Denne chodili dva osobné vlaky z Plešivca do Slavošoviec a späť. V roku 1919 trať prevzali novozriadené ČSD, ale účastinná spoločnosť fungovala ďalej, akurát jej sídlo bolo presťahované do Bratislavy.
Železničná stanica Štítnik
Štítnik - južné zhlavie
Štítnik mesto
Na trati nie sú väčšie stavby. Mostov bolo postavených celkom 14 a priepustov 53. Oblúky sú krátke s polomermi do 1000 m. Priemerné stúpanie je 9,7 promile, akurát za stanicou Ochtiná trať stúpa nad 20 promile. Najvyššie stúpanie je 25 promile. Maximálna rýchlosť na trati je 50 km/h. Na trati bolo vlečiek pomenej, najväčšia stále existuje v Slavošovciach do tunajších papierní.
Železničná stanica Ochtiná
zastávka Rochovce
Využitie železnice bolo však slabšie, napr. v roku 1914 prepravila necelých sto ton tovaru a v priemere len 210 ľudí denne. Boli to najmä papierenské a drevárske výrobky. Aj napriek nižším prepravným výkonom železnica dosahovala zisk a vyplácala akcionárom dividendy.
Slavošovce: konečná stanica
Motorový rušeň 751.035-2 na čele Mn
Manipulačný vlak v Slavošovciach
Slavošovce - miestna Rosnička posunuje
Vzhľadom na vojnové udalosti a Viedenskú arbitráž aj túto trať v novembri 1938 preťala v úseku Štítnik – Kunová Teplica nová štátna hranica. Pre problémy v peážnej doprave sa mala vybudovať nová železničná trať zo Slavošoviec do Lubeníka, vybudovaný bol tunel pod Homôlkou a viaceré ďalšie stavby, ale po skončení vojny sa štátne hranice upravili do pôvodného stavu a na výstavbe nedokončenej železnice sa prestalo pracovať. V rámci znárodnenia v roku 1945 Miestna dráha v údolí rieky Štítnik zanikla. Prevádzka pokračovala však ďalej pod ČSD od roku 1993 pod ŽSR.
Merací vlak na trati Plešivec - Slavošovce
Zabezpečovacia technika trate zodpovedá charakteru trate a prevádzka sa tu s poslednom období riadila podľa predpisu D-3. Dopravne sú vybavené mechanickým zabezpečovacím zariadením so zámkami a návestidlá boli nahradené lichobežníkovými tabuľami. Dorozumievanie medzi dopravňami bolo zabezpečené vzdušným vedením. Na trati je viacero železničných priecestí, na nich je inštalované PZZ. Vo februári 2003 bola zastavená osobná doprava na tejto trati. Nákladné vlaky tu chodia pravidelne, každý pracovný deň chodí manipulačný vlak z Plešivca (asi o 11.30 h) do Slavošoviec a späť.
Pramene:
- Kolektív autorov: 100 rokov trate Plešivec - Slavošovce
- Ing. Jiří Kubáček CSc. a kolektív autorov: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR