Ako prvý bol koncom roku 1898 do prevádzky uvedený úsek Leopoldov – Lužianky. V úseku Zlaté Moravce – Kozárovce sa prevádzka začala v roku 1912. Ako posledný bol vybudovaný úsek Lužianky – Zlaté Moravce. Prevádzka na tomto úseku sa začala v roku 1938.
V úseku Lužianky – Zlaté Moravce, ktorému je venovaná dvojica článkov, je od 2. februára 2003 je osobná doprava zastavená, takže obyvatelia si museli nájsť iný spôsob dopravy.
Stavba trate bola zahájená v júli 1936 a trať bola rozdelená na päť stavebných úsekov. Rekonštrukciu oboch prípojných staníc Riaditeľstvo štátnych dráh v Bratislave. Na trati boli vybudované štyri medziľahlé stanice Sľažany, Jelenec, Žirany a Mechenice, dve osobné zastávky Choča a Ladice a jedna osobná zastávka s nákladiskom Dražovce pri Nitre. Prevádzková dĺžka železnice od stredu dopravne Zlaté Moravce do stredu dopravne Lužianky je 34,052 km.
Železnica bola vybudovaná štátnym nákladom a prípravné projektové práce vykonala Ústredná stavebná správa ministerstva železníc v Prahe, ktorá mala tiež zriadenie zvláštnej stavebnej správy so sídlom v Nitre. Stavba železničného spodku a zvršku bola zadaná vo verejných súťažiach, prvý úsek firme Muller a Kapsa v Bratislave, druhý úsek firme Konstruktiva v Prahe, tretí úsek firme Bratři Špačkové v Sliezskej Ostrave, štvrtý úsek firme Bratislavské stavebné podniky Schwarz a spol. v Bratislave a piaty úsek firme Lanna v Prahe. Pozemné stavby a oceľové konštrukcie mostov boli zadané zvlášť.
Nová trať spojila údolie rieky Žitavy s údolím rieky Nitra. V smere od východu odbočuje z prípojnej stanice Zlaté Moravce na trati Šurany – Topoľčianky. V Zlatých Moravciach vychádza z kóty 183 m. n. m., pri Žiranoch dosahuje najvyšší bod 253 m n. m., odkiaľ trať klesá do výšky 147 m n. m. prípojnej stanice Lužianky na trati Šurany – Nitrianske Pravno. Z východnej strany je najväčšie stúpanie 11,89 ‰, zo západnej 12,38 ‰.
Železničná stanica Lužianky leží na súčasnej trati 140 Prievidza – Nové Zámky. Jej pôvodný názov bol Zbehy. K premenovaniu na Lužianky došlo v roku 1948. Na trati 140 osobná doprava funguje, rovnako na trati 141 v úseku Leopoldov – Lužianky chodia osobné vlaky. Na fotografii je Os 5002 Prievidza – Nové Zámky ako opúšťa stanicu Lužianky a smeruje do Nitry.
Osobný vlak do Nitry
Trať do Kozároviec sa oddeľuje na nitrianskom zhlaví stanice. Na fotografii je zachytený rušeň manipulačného vlaku zo Zlatých Moraviec do Nitry pri obiehaní súpravy.
Rušeň pri obiehaní súpravy
Celkom bolo v železničnom telese postavených 85 objektov, z toho 14 nadjazdov a 7 väčších mostov. Na preložených cestách bolo postavených 75 objektov. Celkový počet umelých stavieb dosiahol počet 167. Základy niektorých stavieb museli byť chránené pred nepriaznivými účinkami spodnej vody (SO4 a CO2). Používal sa hlinitanový cement a základy boli izolované. Pri výstavbe sa spotrebovalo celkom 67 000 m3 kameňa, 53 900 m3 betónovej zmesi, 10 100 m3 piesku a 135 400 q (13 540 t) cementu. Trativodov, záhozov, vozoviek a dlažieb bolo celkom 48 100 m3.
Pre železničný zvršok bola použitá sústava Xa s koľajnicami 15 m dlhými na drevených, bukových a borových impregnovaných podvaloch. Celkom bolo položených 43 312 m koľají, koľajivo malo hmotnosť 3 970 t a bolo položené na 58 000 podvaloch. Hrúbka štrkového lôžka bola 35 cm a spotrebovalo sa 60 100 m3 štrku, ktorý bol väčšinou získavaný v lomoch ležiacich mimo železníc. Do lôžka bola tiež čiastočne použitá škvara. Prevýšenie vonkajšej koľajnice v oblúkoch bolo vykonané všeobecne pre maximálnu rýchlosť 60 km/h, dĺžky prechodníc v oblúkoch však pre rýchlosť 80 km/h. Najmenší polomer oblúka je 300 m.
Za nitrianskym zhlavím trať do Zlatých Moraviec vedie ľavým oblúkom, pričom mimoúrovňovo križuje hlavnú cestu z Lužianok do Nitry. Nasleduje oceľový most nad riekou Nitra. Most s tromi poľami leží v km 32,089 a jeho celková dĺžka je 101,950 m. Krajné diely majú hornú mostovku, prostredný má mostovku v strede. Trať vedie v oblúku, preto je most rozšírený.
Most nad riekou Nitra
Trať Zlaté Moravce – Lužianky bolo potrebné viesť medzi obcou Dražovce a riekou Nitrou územím širokým asi 2 km (stavebný km 29,9 – 31,3), ktoré bývalo takmer pravidelne každý rok zaplavované. Pretože sa požadovalo, aby nová trať vychádzala zo stanice Lužianky a nie Nitra, nebolo možné sa zaplavovanému územiu vyhnúť. Železničné teleso je v ňom vytvorené s inundačnými mostmi. Pre vytvorenie násypu bol zvolený skalnatý materiál, ktorý bol dôkladne valcovaný. Na oboch stranách násypu bola vykonaná dlažba z lomového kameňa s hrúbkou 30 až 40 cm v celkovom množstve asi 4 000 m3. Dlažba siaha od päty telesa 30 cm nad vypočítanú hladinu veľkej vody. Toto stavebné opatrenie sa ukázalo ako dostatočné aj pri veľkých povodniach. V násype v stavebnom km 29,9 až 32,0 boli zriadené podľa pôvodného projektu k odvedeniu veľkých vôd mosty cez rieku Nitra v stavebnom km 31,9 až 32, s tromi otvormi so svetlými šírkami 20,0 + 42,0 + 20,0 m, inundačný most v stavebnom km 30,0/1 so svetlou šírkou 20,0 m a inundačný most v stavebnom km 30,4/5 so svetlou šírkou 20,0 m. Svetlé šírky mostov boli navrhnuté po zistení maximálneho prietoku.
Most nad riekou Nitra
smer Zlaté Moravce smer Lužianky
V roku 1937 spadlo 970 mm vodných zrážok, pričom normálny ročný priemer bol 550 mm. Dôsledkom abnormálnych poveternostných podmienok boli záplavy najmä v povodí rieky Nitry, ktoré trvali od marca do mája 1937 a na jeseň toho istého roku boli záplavy opäť. V dôsledku neregulovaného toku Nitry došlo k povodni. Z tohto dôvodu Štátna železničná správa pre zvýšenie bezpečnosti prevádzky rozhodla o vybudovaní tretieho inundačného mosta v stavebnom km 30,1/2 s jedným otvorom so svetlosťou 20 m a štvrtého inundačného mostu s dvomi otvormi so svetlosťou 20,1 m. Teoretické prepočty potvrdili, že niveleta železnice bude ležať 1,75 m nad najvyššou hladinou veľkej vody. Aby bolo teleso železnice chránené pred vlnobitím pri zdvihnutej hladine, boli na severnej strane vysadené vŕbové kríky, ktoré mali vlnobitie zoslabiť. Vybudovaním tretieho a štvrtého inundačného mostu boli znížené škodlivé účinky povodia, čím bola zaručená bezpečnosť prevádzky.
Prvou zastávkou s nákladiskom na trati z Lužianok do Zlatých Moraviec sú Drážovce.
Drážovce
Zastávka sa nachádza na okraji rovnomennej dediny pod strmým bralom. Na kopci je románsky kostolík sv. Michala, jedna z najstarších sakrálnych pamiatok na našom území. Aj za niekoľko storočí si zachoval románsky charakter.
Kostolík sv. Michala z 11. storočia
Trať začína oblúčikmi stúpať do nasledujúcej stanice, a tou sú Podhorany.
Podhorany
Kronika obce Podhorany spomína: Trať bola odovzdaná k premávke 15. mája 1938. Prvý vlak, ktorý prešiel dňa 15. mája 1938 o 10.20 hodine priviezol vtedajšieho ministra železníc Rudolfa Bechyně a prezidenta Bratislavského riaditeľstva, ktorý trať slávnostne odovzdali. Vtedy bola stanica krásne vyzdobená, o čo sa postarali obyvatelia obce Mechenice a Sokolníky. Trať mala pôvodne dispečing v Zbehách (terajšie Lužianky), ale za mobilizácie v roku 1938 bolo zriadené pracovisko aj v Podhoranoch. Vtedy mala stanica názov Mechenice. Prvým správcom bol Ján Škoda. V septembri roku 1960 došlo k premenovaniu stanice na Podhorany pri Lužiankach. K premenovaniu došlo v dôsledku politického zlúčenie obcí Mechenice, Sokolníky a Bádice. Obyvatelia obcí sa dohodli na názve Podhorany, ale správa dráhy určila názov Podhorany pri Lužiankach. Stanica dlhé roky fungovala a s kombináciou s SAD (ČSAD) uspokojovala potreby na dopravu obyvateľom obce. Neskoršie redukovanie spojov bolo predzvesťou zrušenia stanice. Okolo roku 1998 sa zrušilo personálne osadenie stanice a neskôr (február 2003) bola zrušená prevádzka trate Lužianky – Kozárovce pre osobnú dopravu. Musíme podotknúť, že spoje boli posledné roky prevádzky využívané naozaj málo, priemerný počet cestujúcich na jeden spoj bol max. dvaja cestujúci.
V miestnej časti Mechenice sa na trati nachádza viadukt nazývaný Mechenický. Leží v km 22,831 a jeho dĺžka dosahuje 88,900 m.
Mechenický viadukt
V tesnej blízkosti viaduktu vyviera prameň. Súčasťou výstavby bolo aj odvedenie prameniacej vody. Vzniklo tak príjemné miesto na prestávku.
Prameň
V úseku medzi Podhoranmi a Žiranmi trať prekonáva rozdiel medzi Zoborskými vrchmi a pohorím Vtáčnika. Ideálne by bolo držať sa čo najbližšie pri trati. Avšak rady od domácich neboli potešujúce. Jediná možná cesta vedie okľukou. Každopádne, dozvedel som sa zaujímavú informáciu. Pred niekoľkými rokmi sa v Nitre prerokúval návrh na prevádzku víkendových vlakov v úseku Nitra – Jelenec. Oblasť je z turistického hľadiska atraktívna, vrch Zobor, hrad Jelenec, údolie Huntáka a pod. O cestujúcich by určite nebola núdza. Lenže vlak nepremáva, pretože sa návrh nerealizoval.
Vrcholovou stanicou na trati je stanica Žirany
(235 metrov n. morom)
Výpravná budova nie je na tejto trati ako jediná obývaná, a je to aj vidieť na jej žalostnom stave. Do cudzích okien sa nepatrí nazerať, tento krát to asi nikomu vadiť nebude.
Bez slov...
V rokoch 1958-1960 bola v Žiranoch vybudovaná vápenka na spracovanie vápenca z vrchu Žibrica. V tých časoch trať určite nezaháľala. Materiál a technologické zariadenie boli nepochybne dovážané železnicou. Tak isto aj po spustení prevádzky trvala spolupráca železnice a vápenky. Bývali časy, kedy zo stanice odchádzalo 30 ložených vagónov denne. Bývali.
Vlečka do vápenky
Dnes je brána vlečky zavretá a hrdzavie. Na prepravu výrobkov dnes slúžia kamióny. Pohľadom do areálu by sa možno zdalo, že to je klam. Vo vnútri sa nachádza lokomotíva T 211 a niekoľko vagónov. Toto všetko však slúži len na vnútropodnikovú technologickú dopravu.
Motorový rušeň T 211.1615 a vagóny ostávajú v areáli podniku, na sieť ŽSR sa nedostanú.
Celá stanica Žirany sa nachádza v záreze. Dodnes vidieť zosunutý svah na jednej strane zárezu. Už krátko po uvedení trate do prevádzky boli potrebné úpravy, pretože daždivé počasie spôsobilo zosuvy pôdy. Tie posledné tu boli v období máj – jún 2010.
Zosuv svahu na staničnú koľaj
Pokračovanie v druhej časti.
Použité zdroje:
- BOSÁČEK, Josef Ing.: 50 let trati Zlaté Moravce – Zbehy, In: Železničiar č. 12, rok 1988, str. 184 a 185,
- BOSÁČEK, Josef Ing.: Trať Zlaté Moravce – Zbehy v zátopovém území řeky Nitry, In: Železničiar č. 23, rok 1988, str. 360 a 361,
- Jelenec.sk,
- Podhorany.ocu.sk,
- ŽSR.