Naše putovanie začneme na železničnej stanici v Tisovci. V súvislosti s výstavbou Gemerských spojok sa v Tisovci okrem tunelu pod Dielikom vybudoval ďalší tunel (označovaný ako tunel č. 2) na trati 43 (súčasná 174) popod kopec zvaný Kášterec. O tomto tuneli som tu už uviedol krátku reportáž. Okrem tohto tunela sa tiež zrekonštruovalo zapojenie železnične trate od Jesenského v dĺžke asi dva kilometre.

Výpravná budova v Tisovci

Vydáme sa južným smerom a prechádzame koľajovým zhlavím. Zvláštnosťou stanice v Tisovci je, že traťová koľaj ide odbočkou na oboch zhlaviach. Od južného zhlavia ide po ľavej strane súbežne s traťovou koľajou aj vlečková koľaj. Koľaj do Jesenského na výhybke číslo 1 odbočuje, koľaj priamo pokračuje do zrušeného depa. Naša trasa povedie povedľa vlečkovej koľaje, ktorá ide do tunajšej vápenky a stáča sa viac doľava.

Vľavo vlečková koľaj, rovno výhybka č. 1, trať 174 do Jesenského ide odbočkou

a rovno sa ide do zrušeného depa

Po prejdení ľavého oblúka sa ocitneme na telese budovanej trate. Po ľavej strane míňame vlečku tunajšej vápenky a pokračujeme po násype so stúpaním. Spätný pohľad na mestečko Tisovec ležiace v údolí Rimavy. Vidieť úsek trate 174 do Jesenského a most ponad cestu II/531.

Násyp nedostavanej trate, vľavo koľajisko vlečky vápenky


Pohľad na mesto Tisovec z trate do Revúcej

Po niekoľkominútovej svižnej chôdzi po vysokom a strmom násype, v ktorom bude určite nejaký priepust (ale kto by sa štveral naspäť hore), a sme na druhej strane údolia. Tu sa teleso trate trochu stráca a pokračujeme po lesnej ceste. Po krátkej chôdzi sme na mieste, pod ktorým pramení známa tisovská (tisovecká) Šťavica. Tu sú vybudované oporné múry mosta ponad poľnú cestu. V týchto miestach požadovalo mesto Tisovec vybudovať na novej trati zastávku, ale nakoniec pre krátku vzdialenosť bola táto požiadavka zamietnutá.

Oporné múry mosta pri Šťavici

Pokračujme v našom putovaní ďalej lesnou cestou a po krátkej chvíli križujeme hlavnú cestu z Tisovca do Muráňa II/531. Po prejdení cesty pokračujeme v stúpaní. Žiaľ v súčasnosti je tu skládka komunálneho odpadu a v lete tu je cítiť nepríjemný zápach. Smetisko sa však dá obísť po ľavej strane a po obídení natrafíme opäť akoby na lesnú cestu.

Tu malo byť križovanie železničnej trate s hlavnou cestou do Muráňa

Pokračujúc ďalej po lesnej ceste začujeme žblnkot a minieme križujúci potok. Tu už aj po lesnej ceste tečie voda, ktorá, ako neskôr zistíme, vyteká zo smerovej štôlne. Po krátkej chôdzi zbadáme po ľavej strane zárubný múr. Celý je obrastený zeleným machom a v zime sa na ňom vytvárajú aj ľadové cencúle.

Zárubný múr vľavo potvrdzuje, že sa blížime k cieľu nášho putovania


Na konci múru je vstup do smerovej štôlne. Odplavená zemina odkryla drevené brvná výstuže. Zo štôlne vyteká potôčik, ktorý nám robil spoločnosť pri našom putovaní. Povedľa ústia smerovej štôlne je stĺpik s tabuľou so štátnym znakom, ktorá informuje, že ide o štátom chránený objekt.

Prejdeme ešte pár metrov popri múre a sme pri otvore do smerovej štôlne


Odplavená zemina odkryla drevené brvná výstuže

Aby sme sa dostali k tunelu pod Dielikom, pokračujeme ďalej východným smerom predierajúc sa húštinou. Po pár minútach prichádzame k jame, v ktorej leží portál tunelu. Ak obídeme jamu zozadu zistíme, že tesne za portálom tunela došlo k zrúteniu klenby tunela. Svedčí o tom jama s lievikovitým tvarom. Príčiny zrútenia nie sú známe. Či išlo o zlý úmysel nevedno. (Pozn.: k tunelu sa dá dostať aj z hlavnej cesty do Muráňa.)

Tisovský (tisovecký) portál tunela pod Dielikom leží zaplavený v stavebnej jame


Lievik, ktorý zostal po zrútení tunelovej klenby pár metrov za portálom

Projekty a výstavbu zabezpečovala Stavebná správa Slovenských železníc v Brezne. Pochôdzka na trati z Revúcej do Tisovca bola 28.4.1941. V súvislosti so stavbou trate Revúca –Tisovec bola pri pochôdzke kladená požiadavka aj na výstavbu novej trate Tisovec – Halny, keďže ozubená trať bola pre svoje parametre málo výkonná. Aj pre túto novú trať Tisovec – Halny boli pripravované projekty, ale k samotnej realizácii nedošlo. Stavba železničnej trate Revúca – Tisovec bola rozdelená na tri stavebné časti:

Najväčšou stavbou na uvedenej trati bol 2003 metrov dlhý tunel pod Dielikom, ktorý bol budovaný v rámci druhého stavebného úseku. V rámci tretieho úseku v Tisovci bol vybudovaný 770 metrov dlhý tunel pod Káštercom (označovaný ako tunel č. 2) a vykonaná bola rekonštrukcia trate z Jesenského v dĺžke 2 kilometre. Styčný bod druhého a tretieho úseku bol v Tisovci pri Šťavici, kde bolo 10.11.1940 slávnostné zahájenie stavby. Na trati boli plánované dve stanice (existujúce) v Revúcej a Tisovci, jedna zastávka Revúca kúpele v km 2,07 a jedna výhybňa v km 8,48 Muránska Lehota.

Tunel, ktorý je pravdepodobne odsúdený na zánik

Výstavba trate Revúca – Tisovec išla pomaly. Príčinou bol aj požiar na stavebnom dvore, ktorý zničil viaceré stavebné stroje a zariadenia. Ďalším dôvodom boli vojenské udalosti a vypuknutie Slovenského národného povstania v roku 1944, v dôsledku čoho sa stavebné práce zastavili úplne a pokračovalo sa v nich až po ukončení druhej svetovej vojny. Aj napriek tomu, že niektoré stavby boli takmer hotové alebo pred dokončením, boli práce v roku 1949 bez náležitého vysvetlenia zastavené. Úplne dokončeným bol nový úsek trate 174 v Tisovci s tunelom popod Kášterec, cez ktorý začala prevádzka 3.2.1949.

Nemý svedok histórie našich železníc ukrýva ešte nejedno tajomstvo

V poslednej časti nášho putovania sa vrátime do Muránskej doliny a priblížime si úsek z Revúcej až po tunel pod Dielikom z opačnej strany.

Fotografie z nedostavanej trate do Revúcej v Tisovci si môžete pozrieť fotoalbume.

Foto: © Ing. Peter Páteček

Pramene: