Do rušňového depa som prišiel po desiatej hodine, no nájsť voľné miesto na zaparkovanie auta mi trvalo dobrých päť minút a potom som peši ďalších asi päť minút kráčal k vstupnej bráne. Tam som do tretice stál asi päť minút v rade, aby som si kúpil lístok. Začiatok podujatia teda návštevníka pozitívne nenaladil. Po zakúpení lístka, resp. nalepení nejakého obojku na moju ruku, som kráčajúc nazrel do programového bulletinu. Aspoň tam bol uvedený aj časový harmonogram podujatia. Predierajúc sa návštevníkmi som sa snažil dostať do hornej časti depa k točni, kde som sa mal stretnúť s priateľmi. Videl som, že do depa stále prichádzali ďalší návštevníci a mnohí domáci, aj keď bolo viac možností na využitie verejnej hromadnej dopravy, prišli sem väčšinou na autách. Čo by som dal za to, keby som sa mohol z Rožňavy odviesť nostalgickým vláčikom až do depa, pomyslel som si.
Sledujúc okolie, atrakcie a slávnostný život v depe, som prišiel až k točni, v okolí ktorej sa sústreďovali železniční nadšenci. Povedľa vyhrával a slávnostnú atmosféru vytváral Dychový orchester mladých Košice (DOM) a mažoretky. Na točni posunovali posledné vozidlá, ktoré sa vrátili z mimoriadnych jázd. Všetko sa pripravovalo na zahájenie podujatia.
Mažoretky
Dychový orchester mladých Košice
Atmosfére v depe
Parné rušne čakajú na svojch 5 minút slávy...
Netrvalo dlho a zazneli slávnostné fanfáry DOM. To bol signál, že podujatie sa začalo. Po krátkych príhovoroch sa začala prehliadka železničnej techniky na točni. Ako prvé sa na točni predviedol parný rušeň U 36.003 Katka s vozňom Samkom, ktorých sprevádzali v tanečnom rytme mažoretky za hudobnej produkcie DOM.
Katka
Opäť mažoretky
Najstarší prevádzkyschopný parný rušeň nielen na Slovensku
Katka
opäť mažoretky
Malý býček sa prišiel do Košíc rozlúčiť
Zubačka sa do Košíc prišla predstaviť
Papagáj prišiel do Košíc len tak dymiť
Motorové rušne Pielstick a Karkulka majú rande
Kredenc sa cestou z Humenného nerozsypal, až mi je divnô
Tisovská M 240.0039
Hektor v červenom
Spoločne s priateľmi som viac ako hodinu trvajúce predstavenie železničnej techniky na točni sledoval, až sa mi to zdalo dosť dlhé, najmä pre nepríjemný chladný vietor, ktorý fúkal. Po skončení „točňoparády“ sme sa zašli najprv nasýtiť, lebo z toľkého postávania a nič nerobenia nám vytrávilo. Potom sme sa nasávajúc slávnostnú atmosféru prešli po depe, aby sme zachytili tie zaujímavé momenty.
Takmer neustále fúkajúci studený vietor nás donútil, sa ísť niekam zohriať, preto som navrhol previesť sa na košickú stanicu, kam pendlovala motorová jednotka radu 840. Nastúpili sme teda do 840 a čakali na odchod. Po piatich minútach sme sa pohli a po ďalších piatich minútach sme aj vystúpili už na košickej stanici. Objekt prijímacej budovy je v súčasnosti rekonštruovaný, prvá etapa rekonštrukcie bola už ukončená, takže sa už dá vidieť aspoň čiastočne budúca tvár interiéru stanice. Prechádzajúc sa interiérom prijímacej budovy sme započuli staničný rozhlas, ktorý oznámil prichádzajúci vlak SC 241 Pendolino, ten meškal asi päť minút. Rozhodli sme sa zájsť na nástupište a Pendolino vyfotiť. Našťastie, Pendolino nemeškalo viac a okrem jeho príchodu sme stihli aj odchod našej 840 späť do depa.
SC 241 Pendolino z Prahy prichádza k nástupišťu č. 2 koľaj 7
Po návrate do depa sme sa opäť prechádzali po depe. Po uplynulé roky sme si dali vyraziť upomienkovú mincu, ktoré sa pri príležitosti "prebúdzania Katky" vždy razili. No tento rok sme nič také nenašli, škoda, že sa táto tradícia nezachovala.
Prešli sme do dolnej časti depa, kde prebiehalo zápolenie parných rušňov; spolu si to v súťažných disciplínach rozdával zvolenský Malý býček a tisovská Zubačka.
Súboj parných Titánov
Titán, aspoň podľa dymu...
Akcia prebiehala za normálnej prevádzky, Hugofén si prišiel do depa odpočinúť
Občas sa na oblohe ukázalo aj Slnko, preto sme zašli urobiť pár záberov Katky, ktorá v depe už tradične vozila najmä tých najmenších návštevníkov. Okrem toho, parný rušeň potreboval občas doplniť vodu, ktorú mu tu z cisterny dopriali hasiči ŽSR.
Katka posunuje
Parný rušeň U 36.003
Čas plynul a blížil sa aj čas odchodov mimoriadnych vlakov do miest, odkiaľ ráno priviezli návštevníkov podujatia. Preto sme sa presunuli bližšie k východu z depa, kde boli súpravy odstavené. Po rozlúčení sa s priateľmi som aj ja uzimený, uchodený, ale spokojný, zamieril k môjmu odstavenému vozidlu.
Motorový vlak čaká na svoj odchod
Pred záverom motoráčik z Tisovca
Na záver už tradične chceme vyjadriť naše poďakovanie organizátorom podujatia a parnému rušňu U 36.003 Katke popriať veľa šťastných kilometrov a návštevníkov na Košickej detskej železnici v Čermeli.
Viac fotografií z akcie je vo fotoalbume. Text a foto: © autor