Pôvodné rušne radu U 36.0 boli konštrukčne riešené tak, že na vnútornom ráme boli bez možnosti priečneho a pozdĺžneho posunu uložené tri hnacie nápravy. Kolesá strednej nápravy nemali okolesník, čo umožnilo lepšiu prevádzku v oblúkoch. Kotol rušňa mal 100 žiarníc, plocha roštu bol 0,7 m2 a celková výhrevná plocha bola 39,40 m2. Dvojčitý parný stroj mal vonkajší rozvod Allan-Trick s dvojitou protikľukou a horným závesom kulisy a plochými posúvačmi. Parné valce dvojčitého parného stroja mali priemer 286 mm a zdvih piestov 400 mm. Rušne mali jednoduché spriahlo zlúčené s nárazníkom. Rušne mali iba ručnú brzdu, ktorá pôsobila na kolesá dvoch náprav len z jednej strany. Kolesá rušňov boli kotúčové.
Z histórie štyroch úzkorozchodných rušňov radu U 36.0 možno uviesť, že rušeň 36.001 bol počas 2. svetovej vojny predaný Slovenskými železnicami do Maďarska, kde dostal označenie 392.5001. Rušeň 36.002 bol prevádzkovaný na Smolníckej úzkorozchodnej železnici do zrušenia v roku 1965. Rušeň U 36.003 bol tiež prevádzkovaný na úzkorozchodnej železnici do roku 1965. Po ukončení prevádzky bol nejaký čas využívaný ako vykurovací kotol K 276 a neskôr bol vystavený ako pamätník v Spišskej Novej Vsi. Parný rušeň U 36.004 bol v roku 1949 premiestnený na výpomoc pri výstavbe na úzkorozchodnú železnicu do Hronskej Breznice (Hronskej Dúbravy). Po vybudovaní novej trate z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice s normálnym rozchodom bola úzkokoľajka zrušená, preto sa rušeň U 36.004 vrátil na Smolnícku úzkokoľajku. Do Smolníckej Huty prešla aj časť vozňového parku vrátane parného rušňa U 35.103.
Niektoré informácie z histórie rušňov uvedené v prameňoch sa líšia. Podľa zdrojov (3) a (4) počas 2. svetovej vojny mali parné rušne U 36.003 a 04 upravené čelníky pre osadenie nárazníky a klasickej skrutkovky. Rušeň 36.003 mal navyše predĺžené vodné vane, asi na zvýšenie adhéznej ťažnej sily pri ťahaní ťažkých vlakov. Takto upravený rušeň U 36.003 bol dňa 27. apríla 1938 premiestnený do Hronskej Breznice na posilnenie dopravy na tunajšej úzkokoľajke. Po návrate na Smolnícku úzkokoľajku v roku 1950 boli predĺžené vodné vane odstránené. Nech už je to tak, alebo onak dôležité je, že sa aspoň jeden parný úzkorozchodný rušeň radu U 36.0 na Slovensku zachoval. Rušeň v roku 1990 prešiel rozsiahlou opravou v Českých Veleniciach a vďaka oprave môže byť aj dnes v prevádzke na Košickej detskej železničke.
Na rušeň bol namontovaný kompresor typu D a vzduchová brzdová sústava. Kompresor je umiestnený na ľavej strane pred zásobníkom uhlia. Vzduchojem je upevnený zospodu na pravej strane. V búdke bol namontovaný brzdič. Na kotli vpredu je komín, za ním je umiestnený parojem a bližšie k búdke je piesočník, v ktorom je zásoba piesku. V prípade potreby sa pieskuje tretia náprava. Parná píšťala je umiestnená na búdke rušňa.
Zásobník uhlia je na ľavej strane pred búdkou. Podľa údajov uvedených na rušni má objem 1,2 m3. Vodné vane sú umiestnené vpredu a podľa údajov na rušni je zásoba vody 1,5 m3. Na prednom čelníku sú osadené nárazníky a klasická skrutkovka. Nad nárazníkmi sú umiestnené návestné svietidlá. Nachádzajú sa tu aj brzdové hadice pre brzdenie osobných vozňov.
V prednej časti rušňa je umiestnený zásobník vody
Súčasný vzhľad rušňa sa z dôvodu rôznych technických úprav od pôvodného líši. Tieto zmeny však boli vyvolané potrebami prevádzky a bez niektorých by nebolo možné rušeň dnes prevádzkovať. Veď od výroby rušňa U 36.003 uplynulo už 124 rokov.
Použité a odporučené literárne zdroje, napr.: