Parn rune
Leto s Katkou (2.) - po stopách úzkorozchodnej trate
Gelnica - Mníšek nad Hnilcom - Smolnícka Huta (Smolník)
Peter, 30.06.2008 (69964 prečítané)
Dávnejšie som uvažoval, že sa pôjdem pozrieť na miesta, ktoré boli kedysi „domovom“ najstaršieho parného rušňa na Slovensku U 36.003 (Katky). Zaujímalo ma, či sa po toľkých rokoch nájdu v údolí Hnilca a Smolníka nejaké pozostatky po úzkorozchodnej trati, na ktorej chodil kedysi parný rušeň U 36.003 spolu s ostatnými rušňami.
Tak som sa jedného rána vybral do Smolníka, do mestečka s bohatou baníckou históriou v Slovenskom Rudohorí. Keďže úsek úzkorozchodnej trate z Gelnice do Mníška nad Hnilcom bol neskôr prestavaný na trať s normálnym rozchodom, zameral som svoju pozornosť hlavne na úsek od Mníška nad Hnilcom do Smolníka. O tom, ako som pochodil, sa môžete dočítať v tejto krátkej reportáži.
Skromné informácie o histórii zrušenej trate idúcej z Gelnice do Mníška nad Hnilcom a Smolníka sú uvedené v rôznej literatúre. Pri svojej návšteve som sa presvedčil, že aj dnes po viac ako 40. rokoch od zrušenia trate, stále existuje niekoľko jej pozostatkov. Dokonca tu žijú ľudia, ktorí na bohatú históriu Smolníka a úzkorozchodnú trať s nostalgiou spomínajú. Aj vďaka informáciám, ktoré mi ochotne poskytli, sa mi podarilo niekoľko zvyškov zrušenej úzkorozchodnej železnice nájsť. Vďačný som najmä za pozoruhodné autentické fotografie zo súkromnej zbierky, ktoré som mal možnosť vidieť. Na fotografiách bola zaznamenaná nielen história Smolníka, ale aj tunajšej úzkorozchodnej trate.
Smolník
Tak ako tomu bolo vo väčšine prípadov, aj železnica v údolí Hnilca a Smolníka nevznikla samoúčelne. Z tohto dôvodu je potrebné aspoň pár vetami opísať historické súvislosti, ktoré predchádzali jej vzniku. V tejto oblasti Slovenského Rudohoria už od 13. storočia vznikali banícke sídla, napr. Helcmanovce, Jaklovce, Žakarovce, Margecany, Mníšek nad Hnilcom, Prakovce, Slovinky, ale tiež Gelnica a Smolník, ktoré získali mestské práva. Ťažilo sa tu zlato, striebro, medené rudy, pyrit, siderit a iné rudy. Niektoré vyťažené rudy sa tu aj spracovávali, čo sa prejavilo aj v názvoch niektorých sídiel, známe sú Mária Huta, Matilda Huta, či Smolnícka Huta. Popri baníctve a hutníctve sa tu rozvíjal aj drevársky priemysel. Začiatkom 19. storočia nastal po vyťažení zlatých, strieborných a medených rúd mierny úpadok v tejto oblasti, ale po otvorení nových rudných ložísk nastal opäť rozmach priemyslu a zvýšili sa požiadavky na dopravu. Po otvorení posledného úseku Košicko-bohumínskej železnice (KBŽ) zo Spišskej Novej Vsi a Margecian do Kysaku sa začali vyťažené rudy prepravovať na konských povozoch do Margecian, kde sa prekladali na vozne KBŽ.
Smolník
Smolnícke pleso, resp. vodná nádrž Úhorná
Snaha o výstavbu miestnej železnice v údolí Hnilca začala mať reálnu podobu po schválení zákona o výstavbe lokálnych tratí. Vzniklo Gelnické konzorcium, ktoré tvorili tunajší podnikatelia Gertle M. a Comp., Peter Matuška, Adolf Reich a Ján Aradi. Na financovaní železnice sa podieľala tiež Anglicko-rakúska a Uhorská krajinská banka. Gelnícke konzorcium získalo koncesiu na výstavbu a prevádzku miestnej železnice nariadením ministerstva dopravy č. 28543/81.IX.14. Podľa nej sa povoľovala výstavba úzkorozchodnej železnice s rozchodom 1 m od stanice KBŽ v Margecanoch cez Gelnicu a Mníšek nad Hnilcom do Smolníckej Huty. Neskôr bola koncesia výnosom uhorskej vlády z 23.6.1884 upravená tak, že úsek Margecany – Gelnica sa mal postaviť s normálnym rozchodom. Na financovaní železnice sa podieľala predovšetkým Anglicko-rakúska a Uhorská krajinská banka.
Výškové a smerové údaje trate (poskytol p. Š. Theis)
Skutočne, úsek trate z Margecian do Gelnice bol vybudovaný s normálnym rozchodom 1435 mm. Z Gelnice pokračovala úzkorozchodná trať do Mníška nad Hnilcom a Smolníckej Huty, pre nedostatok financií sa nepodarilo túto úzkorozchodnú trať postaviť až po Smolník. Úsek s normálnym rozchodom mal dĺžku 7,3529 km, úzkorozchodný úsek meral 25,510 km. Výstavba trate bola dosť náročná, násypy a zárezy dosahovali výšku až 14 m. Postaviť sa muselo šesť väčších mostov s rozpätím cez 10 m s drevenou alebo železnou konštrukciou. Spolu bolo na staniciach postavených 6 výpravných budov so skladmi, 7 nákladísk, 3 remízy rušňov a na šírej trati 8 strážnych stanovíšť. Na trati bolo 78 úrovňových priecestí, 1 nadchod a 3 podchody. Celkové náklady výstavby dosiahli čiastku 2430000 korún.
Mapa okolia
Mapa úzkokoľajky Gelnica - Mníšek n. Hnilcom - Smolnícka Huta
Osobná doprava na trati v údolí Hnilca začala 27. decembra 1884 a nákladná o štyri dni neskôr, 31. decembra 1884. Pre dopravu vlakov na úzkorozchodnej trati boli na základe výnimky (pre nákup železničného materiálu z cudziny bolo potrebné výnimočné povolenie) objednané 4 parné rušne. Vyrobila ich v roku 1884 nemecká lokomotívka Ch. Hagans v Erfurte (výr. č. 172 – 175) a mali číselné označenie 1 až 4, neskôr v roku 1931 u ČSD boli označené ako U 36.001 až 04. Konštrukčne boli rušne riešené tak, že na vnútornom ráme boli bez možnosti priečneho a pozdĺžneho posunu uložené tri hnacie nápravy. Kolesá strednej nápravy nemali okolesník, čo umožnilo lepšiu prevádzku v oblúkoch. Rušne mali len jednostrannú ručnú brzdu. Na úseku trate normálnym rozchodom boli používané rušne KBŽ (triedy XIIb, neskôr na ČSD boli označené ako 310.7). Druhá najstaršia úzkorozchodná železnica na Slovensku, teda železnica v údolí Hnilca a Smolníka priniesla oživenie. Jej vozňový park bol pomerne bohatý, železnica mala šesť osobných vozňov a 69 vozňov nákladných. Posledná väčšia dodávka vozňov pre úzkorozchodnú železnicu bola v roku 1908, vtedy boli dodané dva osobné a 15 nákladných vozňov.
Žst. Smolnícka Huta (zdroj:1)
Žst. Smolnícka Huta (fotografiu poskytol p. Š. Theis)
Žst. Smolnícka Huta (fotografiu poskytol p. Š. Theis)
Ďalšou zaujímavosťou zo železničnej histórie okolia Smolníka je, že roku 1907 sa zo Smolníckej Huty postavila ďalšia úzkorozchodná trať, išlo o lesnú železnicu s rozchodom 760 mm, ktorá vychádzala z konečnej stanice miestnej železnice v Smolníckej Hute a viedla cez Smolník do Kotliny a Úhornej. Teda v železničnej stanici Smolnícka Huta sa stretli dva úzke rozchody, 1000 mm a 760 mm. Lesná železnička (Kotlina) mala štyri odbočky a jej dĺžka bola asi sedem kilometrov.
Lesná železnica Kotlina (fotografie poskytol p. Š. Theis)
Údaje o maximálnom stúpaní trate sa rozchádzajú, údajne mala mať najväčšie stúpanie 50 promile, iné zdroje hovoria iba o 35 promile. Minimálny polomer oblúkov trate bol 50 metrov. Na tejto lesnej železničke v roku 1935 premával jeden parný rušeň a jeden motorový rušeň. Bolo tu 24 plošinových a oplenových vozňov. Lesná železnica slúžila na dovoz dreva do píly Beckengrund z okolitých lesov.
Smolnícka Huta - výpravná budova - súčasný stav
Prevádzka na železnici sa v podstate nezmenila ani po vzniku ČSR 28. októbra 1918. Stanica Smolnícka Huta bola v roku 1926 premenovaná na Smolník. Tento názov stanica mala až do 15. mája 1930, kedy sa jej vrátil pôvodný názov. Začiatkom roku 1931 došlo k zoštátneniu trate za náhradu 1,9 milióna korún na účet novej železničnej trate z Červenej Skaly do Margecian. Okrem stagnácie výkonov trate z dôvodu hospodárskej krízy hlavným dôvodom bol plán výstavby novej trate, tzv. stredoslovenskej magistrály. Práce na tejto novej trati z Červenej Skaly do Margecian začali roku 1934. Trasa úseku trate z Margecian do Gelnice zostala zachovaná, trať bola však zrekonštruovaná na parametre hlavnej trate a práce boli dokončené v júni 1936. Z Gelnice do Mníšku nad Hnilcom bola trať stavaná v novej trase. To umožnilo prevádzku na úzkorozchodnej trati nejaký čas aj počas výstavby novej trate. Až v lete 1935 bola železničná doprava na úzkorozchodnej trati nahradená autobusovou dopravou. Železničná doprava na novom úseku trate z Gelnice do Mníšku nad Hnilcom s rozchodom 1435 začala 22. decembra 1935. V Mníšku nad Hnilcom bola postavená nová prijímacia budova a stanica sa stala riadiacou pre úsek trate do Margecian. Celá trať z Červenej Skaly do Margecian bola daná do prevádzky 26. júla 1936.
Osobné vozne úzkorozchodnej železnice - súčasný stav
Osud úzkorozchodnej trate z Mníšku nad Hnilcom do Smolníckej Huty sa stal neistý. Historické pramene uvádzajú, že na prestavbu tohto úseku trate na normálny rozchod nebol štátny záujem, teda ani finančné prostriedky. Pôvodná stavebná dĺžka 25,458 kilometrov, resp. 25,429 kilometrov prevádzkovaná dĺžka úzkorozchodnej trate z Gelnice do Smolníckej Huty sa skrátila na úsek dlhý len 9,289 kilometrov stavebnej dĺžky, resp. 9,080 kilometrov prevádzkovej dĺžky. Už v tom čase sa dokonca objavili názoru na úplné zrušenie nerentabilnej úzkorozchodnej trate do Smolníckej Huty.
Cestovný poriadok z roku 1948
K zrušeniu trate nakoniec nedošlo, ale na trati bola od 26. júla 1936 obnovená len nákladná doprava. Trať bola považovaná viac menej za vlečkovú. Dielenské a opravárenské činnosti boli presťahované do Smolníckej Huty, kde boli sústredené železničné stroje a personál úzkorozchodnej trate. V roku 1940 sa vzrástla výroba v Harmaneckých papierňach, čo znamenalo aj zvýšenie nákladnej dopravy na tejto úzkorozchodnej trati z dôvodu prepravy drevnej hmoty. Od 1. júla 1940 bola na trati obnovená aj osobná doprava. Po zrušení úzkorozchodnej trate z Hronskej Breznice (Hronskej Dúbravy) do Banskej Štiavnice z dôvodu jej prestavby na normálny rozchod (30. októbra 1949), prešla do Smolníckej Huty časť vozňového parku. Bol to rušeň U 35.103 a späť sa vrátil aj parný rušeň U 36.004, ktorý bol do Hronskej Breznice zapožičaný.
Smolnícka Huta - zvyšky trate
Smolnícka Huta - most nad Smolníkom
Hospodársky vývoj na Slovensku po 2. svetovej vojne znamenal aj kvalitnejšie cesty a rozvíjajúcu sa automobilovú dopravu, ktorá bola silným konkurentom železničnej trate. Aj tohto dôvodu sa stala úzkorozchodná železnica nerentabilnou až nakoniec 27. mája 1961 bola zastavená osobná doprava a 30. apríla 1965 aj nákladná doprava. Ešte v roku 1955 boli parné rušne U 35.103 a U 36.004 premiestnené do Košíc na Košickú pioniersku železnicu, ktorá bola otvorená 21. augusta 1955.
Spišská Nová Ves - U 36.003 na pomníku
(fotografiu poskytol p. Š. Theis zo zbierky p. M. Luňáka)
Parný rušeň U 36.003 bol prevezený do Spišskej Novej Vsi, kde nejaký čas slúžil ako vykurovací kotol K 276 a neskôr bol ako pamätník uchovaný pre ďalšie generácie. Žiaľ, parné rušne U 35.103 a U 36.004 boli po dodaní motorových TU 29.2 v roku 1961 zlikvidované.
Mníšek nad Hnilcom - most úzkokoľajky nad Hnilcom
Mníšek nad Hnilcom - súčasná stanica na trati 173
Škoda, že aj táto úzkorozchodná trať bola zrušená. Banský priemysel v tejto oblasti už dávno zanikol a nový nevznikol. V júni tohto roku spoločnosť Imperial Tobacco Group, že zatvorí tabakovú továreň v Smolníku. Množstvo historických pamiatok v Smolníku a krásna okolitá príroda síce lákajú turistov, ale úzkorozchodná železnička by bola určite silným magnetom, ktorý by prispel k rozvoju turistiky. Jej obnova je zrejme už nereálna. Pravdepodobne existujú aj ďalšie zvyšky úzkorozchodnej trate, najmä nejaké priepuste a mostíky. Ja som z časových dôvodov nešiel po celej trase, zastavil som sa len na miestach, o ktorých som vopred získal informácie. Prejsť celý asi 9 km dlhý úsek je najvhodnejšie na bicykli, takže ak mi to vyjde, do Smolníka sa ešte tento rok vrátim a informácie doplním.
Záujemcom o informácie o Smolníku a o zrušenej úzkorozchodnej trati odporúčam tieto zdroje:
- Bartalský Ján a kol.: Smolník mesto medenorudných baní, Geocomplex, a.s., Bratislava 1993
- Badík Milan, Pavlík Eduard: Gelnica a okolie, Východoslovenské vydavateľstvo Košice 1969
- HK: Zabudnutá úzkorozchodka údolím Hnilca, Železničář 1976 str. 153 až 155
- Ing. Halfar Richard, Ing. Kubáček Jiří, CSc., Ing. Selecký Dezider, Krivosudský Michal, Janota Jozef: Katalóg historických železničných vozidiel na území Slovenska, Albatros klub Bratislava 2001
- Internet, napr.: Smolník
Fotografie zo Smolníka a okolia a zrušenej úzkorozchodnej trate si môžete pozrieť vo fotoalbume. Súvisiace články:
Reportáž z rušňoparády 2015 (21.04.2015)
Reportáž zo slávnostného otvorenia výstavy 130 rokov Katky (08.05.2014)
Aprílová rušňoparáda, alebo Katka 2014 (30.04.2014)
Fotoreportáž z rušňoparády – Katka 2013 (25.04.2013)
Fotoreportáž z Katky 2012 (25.04.2012)
Reportáž z 11. ročníka Prebúdzania Katky 2011 (26.04.2011)
Prebúdzanie Katky 2010 – fotoreportáž z jubilejného 10. ročníka (27.04.2010)
Prebúdzanie Katky 2009 - oslavy 125. výročia prevádzky parného rušňa U 36.003 (28.04.2009)
Leto s Katkou III. – úzkorozchodný parný rušeň U 36.003 Katka (04.07.2008)
Leto s Katkou I. - Košická detská úzkokoľajná železnica
Čermeľ – Alpinka (930) (10.06.2008)
Home
