U 36.003 Katka vedľa remízy
Nasadol som aj ja do jedného vozňa, aby som sa previezol po detskej železnici z Čermeľa na Alpinku. Parný vláčik sa pohol a odchádzame načas. Občas som vykukol, aby som spravil nejaký záber. Popritom som vychutnával exotickú vôňu zmesi dymu a pary, ktorú Katka šírila okolo seba.
Netrvalo dlho a zastavujeme v jedinej zastávke na trati s názvom Vpred. Ten názov je z čias, kedy sa táto železnička volala pionierska. Úsek z Čermeľa do zastávky Vpred bol dokončený 20. septembra 1955. Prevádzka na úseku zo zastávky Vpred do koncovej stanice Alpinka (predtým Pionier) začala 1. mája 1956. Na zastávke teraz nikto nevystupuje, len pani sprievodkyňa prestúpila, aby si mohli cestujúci zakúpiť symbolický cestovný lístok. Symbolický, pretože jedna cesta stojí dnes vďaka sponzorom železničky len 20,- Sk. Na zhruba 5 kilometrovej úzkorozchodnej trati bolo vybudovaných 5 mostov a 13 priepustov. V roku 1972 došlo k podmytiu trate a prevádzka bola dva roky prerušená. Dokonca sa začalo uvažovať o jej zrušení. Našťastie po dvoch rokoch bola prevádzka na trati obnovená. Okrem „Katky“ parného rušňa U 36.003 tu bola v prevádzke aj „Štiavnická Anča“ U 35.104, ktorá bola predtým na úzkorozchodnej trati z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice. Dodnes je tu aj už spomínaný motorový rušeň TU 29.2003 s motorom Tatra 111 s prevádzkovým výkonom 80 HP a s mechanickou štvorstupňovou prevodovkou. Po krátkej jazde sme úspešne došli do cieľovej stanice na Alpinke.
Tu väčšina cestujúcich vystúpila. Niektorí tu mali konečnú a išli za ďalšou zábavou. Malá skupinka však zostala sledujúc obeh súpravy. Predtým prebehla ešte menšia kontrola stavu parnej mašinky.
U 36.003 Katka obieha súpravu
Obiehanie na Alpinke
U 36.003 Katka prichádza k súprave z opačnej strany
Po krátkej chvíli bolo všetko pripravené na spiatočnú cestu. Cestou späť bolo pomenej cestujúcich. Zrejme sa poniektorí budú vracať z výletu až v podvečer. Ja som samozrejme opäť nasadol, pretože ma čakali ďalšie povinnosti a ísť peši tých 5 kilometrov sa mi nechcelo. Ideme. Predzvesť dávala najavo, že sa blížime k našej východzej a zároveň cieľovej stanici v Čermeli. Dnes je predzvesť už nefunkčná. Predtým však boli stanice vybavené funkčným oznamovacím a zabezpečovacím zariadením, napr. stanici Čermeľ bolo mechanické zabezpečovacie zariadenie s ručne ovládanými výhybkami, pričom vchodové a odchodové návestidlo bolo závislé od ich polohy.
V Čermeli sa väčšina cestujúcich pohľadom na parný rušeň U 36.003 rozlúčila s košickou detskou železnicou a išla si po svojom. Ja som sa ešte chvíľu zdržal, aby som zachytil aj tzv. zbrojenie a údržbu o najstarší parný rušeň na Slovensku. Dnes to nebola prvá jazda Katky a zásoby uhlia sa pomaly minuli, takže pred ďalšími poobedňajšími jazdami bolo treba uhlie doplniť. Aj popola bolo dosť, tak ho bolo treba vyhrabať spod kotla. No, a nakoniec aj vodu bolo potrebné doplniť, aby sa mala z čoho para v kotle vyrábať.
Popol treba spod kotla vyhrabať
Vody treba do zásobníka dopustiť, aby bolo z čoho paru vyrábať
Takto vyzbrojená Katka už len čakala na ďalších návštevníkov, aby ich mohla po Čermeľskom údolí povoziť. Ešte malé zakývanie na rozlúčku a pobral som sa za hlavným cieľom môjho sobotňajšieho putovania. Ale o tom až nabudúce.
Fotografie z výletu v Čermeli si môžete pozrieť vo fotoalbume. Foto: © Ing. Peter Páteček