Prvé lístky na cestovanie vlakom boli zavedené v roku 1825 na trati Stockton – Derlington v Anglicku. Pôvodné papierové lístky boli vypisované ručne. V roku 1836 začali písané lístky nahradzovať lepenkové, ktoré boli donedávna používané aj u nás. Lepenkové cestovné lístky pochádzajú tiež z Anglicka. Thomas Edmondson, pôvodne výrobca nábytku v rodnom Lancastri, začal pracovať ako prednosta stanice v Miltone (dnes Brampton) na železnici Newcastle and Carlisle Railway. V pracovnej náplni mal aj predaj cestovných lístkov. Vypisovanie papierových cestovných lístkov bolo neefektívne, pretože trvalo dlhšie. Vynaliezavý Thomas Edmondson navrhol zaviesť nový typ cestovných lístkov a systém ich vydávania. Navrhol tlačiarenský stroj, ktorý dokázal tlačiť kompletné série lepenkových lístkov s predtlačenými údajmi, t.j. úsekom trate ohraničený stanicou, dobou platnosti lístka, výškou cestovného a poradovým (evidenčným) číslom lístka. Lepenkové cestovné lístky mali rozmer 30x57x0,75 mm. Edmondsonov cestovný lístok stačilo už len označiť dátumom predaja. Na tlačiarenský stroj získal Thomas Edmondson patent, čo mu prinieslo nielen slávu, ale aj bohatstvo, pretože železničné spoločnosti využívajúce jeho patent, mu platili licenčné poplatky vo výške 10 šilingov za každú míľu trate vlastnenej danou spoločnosťou. Po otvorení Manchester and Leeds Railway sa v roku 1839 Thomas Edmondson stal vrchným pokladníkom v stanici Manchester.
Nový spôsob vydávania cestovných lístkov sa v praxi osvedčil a vďaka jeho výhodám sa rýchlo rozšíril z Anglicka do ďalších krajín Európy a tiež na územie Slovenska (Košicko-bohumínska železnica). Hlavnou výhodou bol skrátený čas pri výdaji oproti predtým ručne vypisovaným lístkom. Skrátený čas pri predaji lístkov vytváral predpoklad spokojnosti cestujúcich a ich nárast. Od počiatku prevádzky na železniciach sa zaviedol priehradkový spôsob predaja cestovných lístkov. Cestujúci si pri okienku pokladne zakúpil cestovný lístok pre cestu vlakom. V miestnosti určenej na predaj lístkov (pokladňa) boli cestovné lístky uložené v zásobníku, tzv. ternióne. Zásobníky mali rôznu veľkosť. V 1. ČSR pre ČSD ternióny vyrábali firmy V. Klepetář Plzeň, Rýdl&Jílek a Antonín Weith Hodonín. Po roku 1948 výrobu prevzala spoločnosť AŽD Praha. Pri zakúpení sa na cestovný lístok v tzv. kompostéri vyznačil dátum predaja. V bývalom Československu sa v roku 1985 týmto spôsobom cestovné lístky predávali v 3163 výdajniach cestovných lístkov.
Veľký ternión - zásobník na lepenkové cestovné lístky
Kompostéry slúžili na označovanie lepenkových cestovných lístkov dátumom
Kliešte na znehodnocovanie lístkov so štvorhranom
Na lepenkovom cestovnom lístku boli uvedené najmä tieto údaje: číslo cestovného lístka; obchodné meno spoločnosti (dopravcu); nástupná a cieľová stanica, resp. konečná stanica tarifného pásma; prípadne smer cesty; druh vlaku; vozňová trieda; výška cestovného; deň začiatku platnosti cestovného lístka; označenie výdajne cestovného lístka, resp. osobnej pokladne. Na lístku mohli byť vyznačené aj ďalšie informácie. Číslo lístku bolo uvedené pri hornej a dolnom okraji. Pod číslom cestovného lístka bola uvedená výdajňa cestovných lístkov. Nasledovali údaje o cieľových staniciach, pod ktorými bola vyznačená vozňová trieda a doba platnosti lístka. Na niektorých lístkoch bol vyznačený aj smer cesty (spiatočné lístky). Nasledoval údaj o výške cestovného nad spodným číslom lístka.
Lepenkové cestovné lístky ČSD
Polovičné cestovné lístky ČSD
Rýchlikové príplatky ČSD
Cestovné lístky s príplatkom na rýchlik
s červeným zvislým pásom uprostred
Polovičné cestovné lístky na rýchlik
Obojstranne tlačené lepenkové cestovné lístky so smerovaním
Spiatočný lepenkový cestovný lístok ČSD
s označením Z a T
(namiesto Z mohlo byť aj S)
Pre cestujúcich, ktorí pravidelne cestovali vlakom z miesta bydliska do zamestnania, resp. školy v inom meste, ČSD vydávali traťové predplatné lepenkové cestovné lístky. Tieto mali lepenku hnedej alebo bielej farby. Traťové predplatné lepenkové cestovné lístky mohli byť týždenné, žiacke týždenné a žiacke mesačné. ČSD na cestovanie vlakom poskytovali aj rôzne zľavy. Niektoré zľavy na cestovnom boli viazané na preukážku, ktorú si cestujúci vopred vybavil. Preukážku s fotkou žiadateľa o zľavu najprv potvrdil zamestnávateľ, resp. škola, potom ju overila stanica. Platnosť preukážky bola časovo obmedzená na rok, prípadne školský rok; pričom na robotnícke preukážky zamestnávateľ každé dva mesiace potvrdzoval trvanie pracovného pomeru.
Predplatný lepenkový cestovný lístok
Robotnícky týždenný obojsmerný lístok
Rôzne lístky a preukážky ČSD
Po vzniku Slovenskej republiky v 1993 a Železníc Slovenskej republiky sa v tomto systéme vydávania cestovných lístkov na Slovensku pokračovalo. Na Slovensku sa lepenkové cestovné lístky tlačili vo Vrútkach v tlačiarni, ktorá vznikla v roku 1944. Lístky sa tu začali tlačiť pre Slovenské železnice (SŽ). Vybavenie tlačiarne bolo spočiatku jednoduché. Tvorili ho dva stroje, prvý bol na rezanie lepenkových prírezov a pásov, ďalší stroj bol sádzací. V roku 1948 boli dovezené tri tlačiarenské stroje cestovných lístkov zo Švajčiarska. V roku 1946 bolo vytlačených viac ako 16 mil. lístkov, v roku 1951 to bolo už takmer 75 mil. lístkov a v roku 1956 bolo vytlačených takmer 110 mil. lepenkových cestovných lístkov. Tlačenie lepenkových lístkov bolo na Slovensku ukončené v roku 2003. Dnes sa s lepenkovými lístkami možno stretnúť výnimočne pri rôznych mimoriadnych jazdách.
Lepenkové cestovné lístky platné po roku 1993
Lepenkové cestovné lístky s označením dopravcu ŽSR
Lepenkové cestovné lístky s označením dopravcu ZSSK
Okrem predtlačených lepenkových lístkov sa u ČSD používali tlačiarne lístkov umiestnené priamo vo výdajniach.
Vo výdajniach sa používali poloautomatické tlačiarne Regina. Podľa počtu relácií (cieľových staníc) boli vyrábané v troch variantoch G II/1000, G IV/1500 a G III/2000. Okrem toho sa líšili aj v type použitej tlačiarenskej hlavice, typ SUM alebo SUMK. Na masívnom podstavci bol uložený zásobník s 8 šachtami pre nastrihanú lepenku, tzv. prírezy s rozmermi 30x57x0,75 mm. Pojazdný suport umožňoval pohyb dopredu – dozadu a vpravo – vľavo pre vyhľadávanie požadovanej relácie a nastavenie tlačiarenskej hlavice nad správnu šachtu. Vytlačený lístok obsahoval cieľovú stanicu, prechody, smer cesty, vozňovú triedu a cenu, ďalej číslo kartičky a poradové číslo, pod ktorým bol cestovný lístok vydaný. Text lístku bol vytlačený, poradové číslo bolo do lístka vyrazené, aby sa predišlo machináciám. Tlačenie lístkov bolo zaznamenávané na kontrolný pas (číslo lístka a cena), čo umožňovalo jednoduchú kontrolu a účtovnú evidenciu.
Poloautomatická tlačiareň lepenkových cestovných lístkov Regina
Ďalším poloautomatickým strojom pre tlač lístkov typ 630 GPL sa skladal z dvoch častí, z podstavca so zásobníkom 630 relačných kartičiek a priečneho suporta s čítacím tablom. Svetelné čítacie tablo poskytovalo prehľad o všetkých reláciách (cieľových staniciach), ktoré sú v stroji založené (630 matríc). Matrice boli zoradené v šiestich radoch podľa šiestich šachiet zásobníka. Pri nastavení priečneho suporta nad jednotlivé šachty sa osvetlil príslušný rad štítkov a zarámovala relácia. Podľa zvislého ukazovateľa sa dohľadala relácia v príslušnom rade. Tlačiarenská hlavica sa pohybovala priečne dopredu a dozadu a pozdĺžne vpravo, vľavo. Hlavica mala zariadenie pre tlač textu lístka, dátumu, poradového čísla a kontrolného prúžku. Ďalej hlavica obsahovala sčítačku peňazí, farbiace zariadenie a vizuálne počítadlo. Sčítačka peňazí spočítala ceny všetkých vytlačených lístkov. Najvyššia suma za lístok mohla dosiahnuť 999,95 Kčs. Tlač lístka sa vykonal jednoduchým zasunutím čistého lepenkového prírezu do tlačiarenskej hlavice. Zavedením týchto strojov sa zvýšila produktivita práce pokladníkov a zjednodušili sa pokladničné operácie. Presná štatistika umožnila aj kontrolu využitia jednotlivých relácií.
Zariadenie 630 GPL pre tlač lepenkových cestovných lístkov
Účtovací a raziaci stroj SASIB SB3 so zásobníkom pre 500 relácií bol vyrobený v Taliansku. Stroj sa skladá z pevnej konštrukcie a zvislej pohyblivej tabule, na ktorej sa pohybuje horizontálny tlačiarenský valec. Pevnú konštrukciu tvoria dva stĺpy namontované na masívnej spoločnej základni obsahujúcej zásobník razníc rozdelených do stĺpcov po 50 jednotkách. Pohyblivá tabuľa má vertikálny panel s údajmi o reláciách a cenách lístkov, ktoré sú zhodné s raznicami. K horizontálnej tabuli sú pripevnené behúne, medzi ktorými sa pohybuje tlačiarensky valec vybavený zariadením, ktoré umožnilo spojenie so zásobníkom podľa vybranej relácie. Tlačiarenský valec má zariadenie pre tlač lístka, registráciu a účtovanie vydaných lístkov. Po vložení prázdneho lepenkového prírezu do otvoru v tlačiarenskom valci sa zahájilo tlačenie a účtovanie cestovného lístka. Kompletné vytlačenie lístka so všetkými údajmi vrátane tlače na zúčtovací pás prebehol v čase do 1 sekundy.
Zariadenie na tlač lepenkových cestovných lístkov SASIB SB3
Okrem lepenkových cestovných lístkov ČSD naďalej používali aj písané cestovné lístky, ktoré sa na železniciach používali ako prvé. Cestovné lístky boli čiastočne vytlačené a podľa predtlače sa na ne dopisovali potrebné údaje. Písaný lístok bol trojdielny. Prvý list, prvopis cestovného lístka bol účtovným dokladom a zostával vo zväzku. Druhý list, kontrolný list, bol vytlačený na ružovom papieri a vydával sa s tretím listom cestujúcemu. Tretí list sa vydával cestujúcemu. Kontrolný list vytlačený na ružovom papieri sprievodca odobral cestujúcemu a odovzdal ho s odvodmi tržieb v doplatkovej pokladni. Písaných lístkov bolo viacero druhov (robotnícke, pre zamestnancov železníc, a pod.). Osobitným druhom písaného cestovného lístka bol doplatkový cestovný lístok, ktorý používali najmä sprievodcovia vo vlaku, prípadne ho mohla použiť aj výdajňa lístkov. Doplatkový cestovný lístok sa vydával keď cestujúci nastúpil do vlaku bez platného cestovného lístka, alebo pri doplatku cestovného napr. pri zmene vozňovej triede z 2. na 1., alebo pri vyberaní pokuty za fajčenie a pod. Doplatkové lístky sa používali na Slovensku aj po vzniku ŽSR a neskôr ZSSK.
Písané lístky ŽSR a ZSSK
- horný cestovný lístok vypísaný revízorom ako náhradný lístok pri kontrole
- dolný cestovný lístok vypísaný výdajňou
Problémy vo vybavovaní cestujúcich na staniciach ČSD v 80.-tych rokoch minulého storočia viedli k tomu, že vtedajšie federálne ministerstvo dopravy zadalo požiadavku na vývoj a výrobu nového zariadenia. Firma AŽD Praha vyrobila mikropočítačové zariadenie JIPES, ktoré bolo určené na vystavovanie cestovných dokladov vo vnútroštátnej doprave. JIPES sa skladal riadiaceho počítača; mozaikového displeja, ktorý zobrazoval najdôležitejšie údaje o cestovnom lístku v jednom riadku; obrazovkového displeja, ktorý zobrazoval celý lístok; tlačiarne pre záznam kontrolných údajov (číslo dokladu, druh, cena, cieľová stanica); tlačiarne cestovného lístka; alfanumerickej klávesnice; klávesnice pre vydanie najčastejšie žiadaných cestovných lístkov; ukazovateľa ceny lístka pre zákazníka. Napriek pôvodným predpokladom sa vyrobilo len 200 kusov týchto zariadení, z nich bolo 120 kusov v prevádzke na Slovensku. Ich prevádzka bola ukončená v roku 2001.
Malá osobná pokladňa (MOP) vznikla koncom 90-tych ako náhrada za postupne rušené ternióny a nahradzovala lepenkové cestovné lístky. Zariadenie bolo určené pre výdaj cestovných lístkov v železničných staniciach s maximálnym výkonom do 3 tisíc kusov za mesiac. Cestovné lístky mohli byť vydané len zo stanice, v ktorej bol MOP umiestnený a to do obmedzenej množiny vybraných staníc (200 relácií a 100 typov lístkov).
Zariadenia určené pre tlač cestovných lístkov - naľavo MOP
Cestovný lístok a miestenka ZSSK
vytlačené vo výdajni na predtlačený papier (rozmery 14x7,5 cm)
Cestovný lístok na TEŽ - obyčajný spiatočný
- označený v označovači dátumom a časom (rozmery 20x7,5 cm)
Cestovný lístok ZSSK s miestenkou - obyčajný jednosmerný
Obálka na cestovné lístky
Rub papierových cestovných lístkov mal rôznu podobu
Papierový cestovný lístok ZSSK
vydaný vo vlaku tzv. POP
Najnovší vzor cestovných lístkov ZSSK
- rozmery 8,3x5,5 cm
Cestovný lístok vydaný vo vlaku dopravcu RegioJet SK
Príležitostné papierové cestovné lístky, resp. vstupenky
Rôzne príležitostné lepenkové cestovné lístky
- okrídleným kolesom sa označovali CL pre železničiarov
Zariadenie AVOS-NT z roku 1994 používali ČD a bolo určené pre vybavovanie cestujúcich v osobných pokladniach železničných staníc. Zariadenie umožňovalo vydávanie cestovných lístkov vo vnútroštátnej preprave a preprave so Slovenskou republikou, vydávanie cestovných lístkov do zahraničia, vydávanie rezervačných dokladov, kompletné informácie o cestovných poriadkoch ČD a ŽSR a vybraných medzinárodných vlakov a evidenciu prevádzky pokladne.
Papierový lístok ČD
Cestovný lístok s miestenkou z Írska
Koncom 70-tych rokov minulého storočia ČSD pre samoobslužný predaj zaviedli jednoduché automaty pre priamy predaj cestovných lístkov typu FKA od firmy AEG. Jednotlačidlová obsluha umožňovala nákup cestovného lístka systémom zvoliť – zaplatiť – vziať. Pre voľbu druhu cestovného lístka a km pásma bolo na čelnom paneli 28 tlačidiel spolu s orientačnou mapou, abecedným zoznamom staníc a opravným tlačidlom. Číselný ukazovateľ zobrazil cenu cestovného lístka a po každom vhodení mince zobrazoval zostávajúcu sumu, ktorú bolo potrebné zaplatiť. Automat prijímal mince v hodnotách od 0,50 po 5,- Kčs.
Automaty na predaj cestovných lístkov
Cestovných lístkov bolo množstvo druhov, v článku ani nie sú uvedené všetky (napr. km banky). Zameral som sa najmä na tie najčastejšie používané. Vzory niektorých sú tu zobrazené, ide o lístky, ktoré som si odložil z ciest, resp. sa mi ich podarilo získať iným spôsobom. Nie je možné v jednom článku uviesť úplne všetky informácie, ale to nebolo ani jeho cieľom. Vývoj cestovných lístkov stále napreduje a rovnako sa menia aj zariadenia a spôsoby ich vydávania. Dnes napr. v MHD existuje možnosť platiť aj SMS poslanou z mobilného telefónu. Záujemcom o ďalšie informácie odporúčam literatúru a internetové zdroje, z ktorých som čerpal aj ja. Tiež odporúčam návštevu expozície, ktorá je umiestnená v železničnom vozni a venovaná je vývoju cestovných lístkov a vybavovaniu cestujúcich. Vozeň z Pardubíc možno príležitostne navštíviť aj na zraze historických koľajových vozidiel, ktorý sa koná každoročne v Bratislave. Foto: © autor
Pramene a zaujímavé odkazy:
- Průvodce historií prodeje jízdních dokladů na železnici, ČD, 2005
- Dušan Lichner: Cestovné lístky, prosím..., EDIS – vydavateľstvo ŽU, 2008
- Thomas Edmondson - Wikipedia
- Rodný dom T.E.
- T. E. colletion
- Cestovné lístky T.E. na FB