Viedenskou arbitrážou prišlo Slovensko a značnú časť územia, na ktorom boli aj železničné trate. Železničná sieť bola narušená a chudobnejšia o 930 km. Tento stav sa nepriaznivo prejavoval v zásobovaní a spôsoboval problémy pri cestovaní. Vláda sa rozhodla nepriaznivú situáciu riešiť výstavbou druhých koľají tratí na slovenskom území a tiež výstavbou nových tratí. Spojenie hlavného mesta Bratislavy so severnou a východnou časťou štátu bolo len traťou cez Leopoldov. Ďalšie alternatívne spojenie bolo možné cez Zohor a Plavecký Mikuláš. Táto trať sa mala predĺžiť až po Jablonicu, pričom sa ďalej uvažovalo o prepojení trate z Brezovej pod Bradlom do Myjavy a taktiež o prepojení trate z Lednických Rovien do Púchova. Tak by vzniklo náhradné železničné spojenie Bratislavy so severnou a východnou časťou Slovenska. Prvé spojenie sa začalo skutočne realizovať.
Mapa lokality (dfs.sk)
Výstavba asi 12 km dlhej trate z Plaveckého Mikuláša do Jablonice začala 12. októbra 1943. Na výstavbu dozerala nemecká armáda, pretože Nemecko malo záujem o výstavbu tejto trate, keďže jednotky Wermachtu boli umiestnené v lesoch Záhorskej nížiny od marca 1939. Trať bola naprojektovaná ako hlavná jednokoľajná pre rýchlosť 100 km/h bez úrovňových križovaní s cestami. Minimálny polomer oblúkov bol 600 m a najväčšie stúpanie 7 ‰. Trať začínala v km 0,115 za stanicou Plavecký Mikuláš odkiaľ viedla podhorím Malých Karpát a v km 14,1 ústila do stanice Jablonica na trati z Trnavy do Kútov.
Mapa lokality (dfs.sk)
Na trati boli plánované dve zastávky s nákladišťom a jedna stanica. Uvažovalo sa z dĺžkou vlakov 120 osí z toho sa určila minimálna dĺžka staničných koľají na 700 m. Stanica v Šandorfe (dnešné Prievaly) mala mať 3 dopravné koľaje a 1 manipulačnú. Trať vedie po nízkom násype, len na krátkych úsekoch v záreze, pred stanicou Jablonica je násyp vyšší. Celkom bolo naprojektovaných 16 mostov, resp. podjazdov pre cesty, z ktorých bolo 11 spoločných pre vodné toky aj cestu; ďalších 14 priepustov bolo pre vodné toky. Ponad trať mali viesť 3 nadjazdy, ktoré neboli dokončené.
|
km
|
stanica
|
|
0,115
|
Plavecký Mikuláš
|
|
3,0 – 3,5
|
Plavecký Peter zastávka, nákladište
|
|
6,4 – 7,2
|
Prievaly (predtým Šandorf)
|
|
11,3 – 11,6
|
Cerová–Lieskové zastávka, nákladište
|
|
14,1
|
Jablonica
|
Stavba bola rozdelená na dva stavebné úseky. Prvý úsek bol z Plaveckého Mikuláša po Šandorf vrátane, druhý úsek od Šandorfu po Jablonicu. Ukončenie stavby sa predpokladalo v roku 1947. Do skončenia vojny sa zrealizovalo 40 % zemných prác a upravili sa vodné toky križujúce trať. Ešte aj po vojne sa od 14. júna 1945 vo výstavbe pokračovalo. S prihliadnutím na stanovisko ministerstva obrany, že trať nie je z hľadiska obrany štátu potrebná, boli stavebné práce definitívne zastavené 30. apríla 1949.
Plavecký Mikuláš
Povedľa telesa trate vedie poľná cesta
Prekonať som musel aj nepríjemný zápach z hnojiska
Prvý most
Druhý most
Smer Plavecký Peter
Plavecký Peter - štvrtý most
Trasa trate - smer Jablonica
Piaty most
Trasa trate od Plaveckého Petra k Prievalom
Šiesty most je dobre vidieť aj z hlavnej cesty
Siedmy most je schovaný v kríkoch
Most č. 8 na konci stanice Šandorf
Od Prievalov k Lieskovému
Pohľad na násyp trate z hlavnej cesty
Všetky železničné mosty majú železobetónovú mostovku
Smer Lieskové
Okolie Lieskového - smer Jablonica
Pred Jablonicou - most 12a
Most 12b
Vysoký násyp pred Jablonicou
Blížime sa k trati 116
Jablonica
Osobný vlak do Trnavy
Jablonica - výpravná budova
Viac ako 60 rokov objekty nedostavanej trate chátrajú. Ak sa na Záhorie vyberiete na nedostavanú trať pozrieť, zastavte sa v Prievaloch, kde na námestí nájdete aj miestny Šandorfský pivovar, ktorom sa môžete dobrým pivkom nielen občerstviť, ale môžete si dať aj pivný kúpeľ. Fotografie nedostavanej trate z Plaveckého Mikuláša do Jablonice sú vo fotoalbume. Spracované podľa literatúry:
- KUBÁČEK Jiří, Ing., CSc., a kol: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, 1999,
- ŠKOLNÍK Marián, Ing.: Nerealizované malokarpatské železnice, In.: 100 rokov trate Trnava – Senica - Kúty, str. 13 a 14, ŽSR, Klub priateľov železníc Trnavy a okolia, 1998.