Svoje zresetovanie som zahájil nad Vydrníkom, podtatranskou obcou s panorámou Vysokých Tatier v pozadí. Výlet som si naplánoval tak, aby som stihol prvý IC vlak, tzv. ícečko do Košíc. Na zvolené miesto sa mi podarilo dostať len s malou časovou rezervou, tak som mal obavu, či som ícečko náhodou nezmeškal. Navyše, keď som vystúpil z auta, počul som hluk prichádzajúceho vlaku. Našťastie, bol to nákladný vlak s dvojičkou na čele. Vybehol som trochu vyššie na svah a urobil prvý záber.
Dvojička na čele nákladného vlaku
Keď nákladný vlak prešiel, stúpal som ešte vyššie. Podľa cestovného poriadku mal už vlak IC ísť, ale približne v jeho časovej polohe išiel nákladný, takže som predpokladal, že ícečko má menšie meškanie. Tak aj bolo. Keď som našiel vhodné miesto, v diaľke som uvidel prichádzajúci vlak do Košíc. Na jeho čele bola „gorila“ 350.017. No len čo som pozrel na fotku v náhľade, zasmial som sa, s tým tieňom som fakt nerátal, čo už. Veď ty opica pôjdeš aj naspäť, pomyslel som si.
Prvé ícečko do Košíc
Nad Tatrami sa vznášala oblačnosť, ktorá ma nelákala ísť ďalej, teda v tomto prípade bližšie k nim. Žiaľbohu, oblačnosť bola po celej dĺžke našich veľhôr, preto som sa chvalabohu rozhodol zostať ešte nejaký čas na tomto mieste. Len čo ícečko prešlo, zo stanice Vydrník sa pohli traťováci, ako som hneď zistil. Za stanicou zastavili a z jedného výsypného vozňa sypali na trať štrk, až sa prášilo. A už pokračovali ďalej, aby ten slovenský železničný tankodrom udržali pri živote.
Motorový rušeň ŽSR 730.619-4 so štyrmi výsypnými vozňami
Chvíľu som si resetoval hlavu len tak pohľadom na tatranské štíty, keď sa z opačnej strany ozval hukot ďalšieho nákladného vlaku, na konci ktorého bola pekná rakaňa.
Rakaňa tlačí, ako sa na postrk patrí
Krátko na to sa od Vydrníka pravdepodobne zo skúšobnej jazdy vracala dvojička v novom laku, ktorú som krátko predtým videl ísť smerom na Poprad. Žiaľ, číslo som z tej diaľky akosi nedokázal rozlúštiť.
Dvojička pri návrate zo skúšobnej jazdy
Za dvojičkou s novým lakom sa voľným tempom od Popradu pohybovala „obojšťavnatá“ 363 s lakom, ktorý už vie, čo je to prevádzková patina.
Eso pod Tatrami
Blížil sa čas pre rýchlik 601, ktorý mal tiež menšie meškanie. Obával som sa, že nejaký odporný kumulus mi pokazí záber. Žiaľbohu, aj pri predchádzajúcich záberoch kumuly divoko tancovali po oblohe ako divoké kone na lúke a vytvárali tmavé miesta na fotografiách, chvalabohu fotený objekt bol pekne osvetlený. A už som ho zbadal, chvalabohu, kumuly sa kamsi vytratili, keď som na ne začal hromžiť. Na čele rýchlika bol jeden zo série rekonštruovaných rušňov.
361.005-2 na čele R 601
Žiaľbohu, naša pani zemeguľa sa za ten krátky čas môjho resetovania otočila natoľko, že ma vyhnala z tohto miesta. Napriek oblačnosti nad tatranskými štítmi som zamieril na Štrbu. Chvalabohu, podmienky pre resetovanie hlavy tu boli výborné, aj keď, žiaľbohu, niektoré štíty sa strácali v oblakoch. Prvý záber som venoval koka-kole na Dargove, ktorá aj napriek novému laku bude ešte dlho mať toto svoje pomenovanie.
Dargov na Štrbe 
Za Dargovom išiel ešte Košičan, na ktorý som chvíľu čakal.
Jednosmerka ČD 162.053-3 na čele Ex Košičan
Premiestnil som sa na opačnú stranu pred stanicu v Štrbe od Popradu a pokračoval som v resetovaní pohľadom na Kriváň. Na chvíľu ma vyrušila 603, teda nie automobil pre bývalých papalášov, ale ďalší rýchlik do Košíc. Aj na jeho čele bol zrekonštruovaný rušeň.
361.004-5 na R 603
Za rýchlikom išlo ďalšie ícečko do Košíc, na ňom chvalabohu išla kakadu 350.
Rušeň 350.015-4 na čele vlaku IC
Za ícečkom išiel ešte osobný, ktorý dal ícečku prednosť na stanici v Štrbe.
Na čele osobného vlaku bol rušeň 163.110-0
Pokračoval som vo svojom resetovaní opäť na opačnej strane, kde som počkal na bratislavský rýchlik, ale len čo vlak prešiel, vrátil som sa na predchádzajúce miesto.
Slivkovo-modrá 362.009-3 na bratislavskom rýchliku
Tu mi hlavu zresetoval najprv osobný vláčik.
Jednosmerný rušeň 163.106-8 na čele osobného vlaku,
s ktorým schádza zo Štrby. 
Za osobným vlakom išiel jeden špeciál, ŽSR 742 viezla nejakú mostnú konštrukciu. Krátky vláčik, ale chvalabohu potešil a zresetoval ma.
Motorový rušeň ŽSR 742.643-0 na krátkom mimoriadnom vlaku
Ďalšie potešenie mi priniesla rakaňa na čele nákladného vlaku. Tieto koľajové živočíchy žiaľbohu postupne vymierajú na našich tratiach.
Vozne tlačia dolu kopcom rakaňu 183.011-6
Chvíľu som sa resetoval pohľadom na krásne sivasté štíty, až kým sa neobjavila poisťovňa. Zdravotné poisťovne sa pochválili, že skrátili čas čakania na operáciu. Koľko pacientov sa operácie nedožilo, žiaľbohu, či chvalabohu, poisťovne neuviedli.
362.002-8 na čele rýchlika do Košíc
Čas samozrejme pokročil, teraz neviem, či žiaľbohu, alebo chvalabohu, ale bolo treba nájsť nejaké nové miesto na pokračovanie v resetovaní. Zamieril som teda pred ďalšiu podtatranskú obec, Važec. Tu, len čo som chvalabohu našiel vhodné miesto, išiel ďalší osobný vlak, na ktorom bola nová trojdielna poschodová jednotka, a preto sa dal vlak vyfotiť aj odzadu.
EPJ 671.004-0 v stúpaní na Štrbu
Len čo trojdielny poschodový vlak osobný vlak prešiel, z opačnej strany sa už rútila moja známa opica na ícečku do Bratislavy.
Rušeň 350.017-0 na čele vlaku IC do Bratislavy
Tak som ťa chvalabohu dostal, pomyslel som si, keď som vypol fotoaparát a zresetovaný som zamieril domov. Žiaľbohu, či v tomto prípade skôr chvalabohu, pretože domov som prišiel zresetovaný a spokojný. A o tom to je, priatelia! Fotografie budú postupne pridané do príslušných fotoalbumov. Foto: © autor
Tento krátky reset je zároveň oslavnou ódou na naše 6., slovom šieste narodeniny, ktoré práve dnes magazín ŽELEZNIČNÉ.INFO slávi. Ďakujeme Vám za Vašu priazeň a v ďalšom období môžete spokojne stránky magazínu navštevovať aj častejšie. Poteší nás to a dodá odvahu k našej ďalšej práci. Ďakujeme!