Začiatkom marca mestská časť Bratislava–Staré Mesto zverejnila územné rozhodnutie o plánovanej výstavbe na Predstaničnom námestí. Podľa tohto rozhodnutia by sa mal v priestore námestia vybudovať komplex pozostávajúci z dvoch administratívnych centier, jedného obchodného centra, hotela a postavená má byť nová viacúčelová staničná hala. Výstavba sa bude týkať aj mestskej dopravy v okolí.
Na slovenských železniciach sa dá nájsť množstvo zaujímavých miest. O niektorých takýchto miestach je tu už uvedených niekoľko článkov. Tento článok, resp., krátka fotoreportáž je venovaná tzv. žabokreckej spojke, ktorá de facto neexistuje, aj keď koľajnice v tráve ležia.
Železničná zastávka Báhoň leží na dvojkoľajnej elektrifikovanej trati 120 Bratislava – Žilina medzi stanicami Šenkvice a Cífer. Železničná trať prechádza cez obec, ktorú rozdeľuje na dve časti. V súvislosti s výstavbou V. koridoru táto železničná zastávka v rokoch 2005-2006 dostala novú tvár. Nasledujúca fotoreportáž je venovaná zastávke v Báhoni.
Železničná stanica Bratislava–Lamač leží na dvojkoľajnej elektrifikovanej trati 100 (resp. 110) medzi stanicami Bratislava hl. st. a Devínska Nová Ves. Železničná trať z Gänserndorfu do Bratislavy bola do prevádzky uvedená 20. augusta 1848, takže dejiny železnice v Lamači sa začali písať už v roku 1848. V roku 1902 bola do prevádzky uvedená aj druhá koľaj medzi Bratislavou a Devínskou Novou Vsou. O 65 rokov neskôr bola trať Bratislava – Kúty elektrifikovaná TNS 25 kV, 50 Hz a prvý elektrický vlak do Bratislavy prišiel 10. novembra 1967.
V novembri 2006 sa v Bratislave uskutočnila prezentácia poschodovej súpravy Nemeckých železníc (DB) s riadiacim vozňom DBpbzfa BA 766.1. Spolu so súpravou tu boli aj dva motorové rušne DB radu 218. Súprava prišla z Maďarska, kde bola prezentačne nasadená do prevádzky, pretože Maďarské železnice (MÁV) uvažovali o zakúpení súprav. O kúpu podobných súprav mala v tom čase záujem aj Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ZSSK).
Motorový rušeň radu 735 (ex T 466.0) je kapotový s bočnými ochodzami a jednou vyvýšenou vežovou kabínou umiestnenou v zadnej časti tak, že rozdeľuje kapotu rušňa na prednú (dlhšiu) a zadnú. Rušeň má dva dvojnápravové podvozky, prenos výkonu je elektrický. Určený bol pre ľahkú osobnú a nákladnú dopravu na neelektrifikovaných tratiach. Pre vykurovanie osobných vlakov bol do rušňa zabudovaný parný generátor PG 500. V súčasnosti tieto rušne už nie sú v prevádzke.
Infoblok
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
