Súprava piatich vozňov, ktoré boli v minulosti vyuívané prezidentmi Československa na cestovanie tzv. prezidentskými vlakmi, prišla z Prahy cez Brno do Bratislavy dňa 3. júla 2018. Vlak bol ahaný parným rušňom 486.007, ktorý má prezývku Zelený Anton. V rámci Slovenska bol prezidentský vlak vystavený v elezničných staniciach v Bratislave, Nitre, Zvolene, Lučenci, iline a Košiciach. Potom sa vlak vrátil do Českej republiky, kde absolvoval cestu po niektorých českých mestách.
Ja som sa na prezidentský vlak bol pozrie v Košiciach, kde bol vystavený 13. júla 2018. Prezidentský vlak na Slovensku sprevádzal aj tzv. poiarny vlak, ktorý mal v súprave cisternu s vodou. Táto bola určená na hasenie prípadných poiarov od parného vlaku a zároveň pre napájanie parného rušňa.
Prezidentský vlak v Košiciach
Salónny vozeň T. G. Masaryka Aza 1-0080 (51 54 89-80 001-8)
Prvý vozeň s celokovovou skriňou pre potreby ČSD vyrobený v roku 1930 predstavoval európsku špičku vtedajšej elezničnej techniky. Okrem moderných konštrukčných riešení, napr. pouitia pensylvánskych podvozkov s valivými loiskami SKF, dvojitých okien, nezávislého vykurovania, elektrického ohrevu teplej úitkovej vody, tlakového vodovodu alebo elektrickej sústavy napájanej z dvoch zdrojov, je zaujímavý aj z výtvarného hžadiska.
Architektonicky je interiér dielom praského architekta Alberta Jonáša. Vnútorné obloenie stien je vyhotovené z austrálskej čerešne, rezby a nábytok z hruškového dreva. Salón je osvetlený mohutným lustrom z bieleho skla zasadeného do bronzového rámu.
Salónny vozeň T. G. Masaryka (do vozňa sa dalo len nahliadnu zvonka)
ČSD bol vozeň odovzdaný dňa 22.2.1930 s výrobným číslom výrobcu (Ringofferových závodov) 123648 a inventárnym označením 1-0060 podža vtedajších zásad označovania. Sympatie k osobe T. G. Masaryka však prispeli k porušeniu týchto zásad, a vozeň bol preznačený na 1-0080. K odovzdaniu vozňa do prevádzky u ČSD potom došlo symbolicky 7.3.1930, v deň 80. narodenín prvého československého prezidenta, ktorý vozeň prvý raz pouil pri ceste do Francúzska.
Štátny znak na boku vozňa
Výrobný štítok vozňa
Po vyradení z prevádzky bol vozeň deponovaný v OS České Velenice, vozeň bol vystavený v roku 1969 ako technická pamiatka na čestnom mieste v areáli OS. V roku 1991 OS České Velenice CZ a.s. vozeň revitalizovali, take je v súčasnosti schopný prevádzky pri mimoriadnych významných udalostiach.
Salónny vozeň československých prezidentov 001 (51 54 89-80 001-8)
Štvornápravový salónny vozeň 51 54 89-80 001-8 (predtým 51 54 89-80 061-2) určený pre cestovanie prezidentov ČSSR vyrobila v roku 1968 vagónka Waggonbau Bautzen (vtedajšej NDR), ktorá sa v rámci dohôd RVHP stala dodávatežom osobných vozňov pre ČSD.
Salónny vozeň Aza 51 54 89-80 061-2 mal unifikované prvky vozňov preferovaných od 60. do 80. rokov všetkými elezničnými správami východného bloku, pre ktoré boli v rámci RVHP vyrábané vozne vagónkami Bautzen, Görlitz (NDR), Györ (Maďarsko), a Studénka (ČSSR). Vozeň mal skriňu typu Y, ktorá bola bene pouívaná aj na rýchlikových vozňoch radu Ba pre ČSD (dĺka cez nárazníky 24,5 m, vzdialenos otočných čapov 17,2 m) a podvozky Görlitz V pre rýchlos 140 km/h. Vozeň mal vzhžadom na svoje špecifické určenie tmavomodrý náter a reliéfny štátny znak ČSSR uprostred bočnice. Komfort cestovania zabezpečovalo elektrické, parné a nezávislé naftové vykurovanie a moderné iarivkové osvetlenie. Pri odstavení bolo moné vozeň napája z verejnej siete (220/380 V). Interiér vozňa na prianie zákazníka prešiel modifikáciou pre dané určenie. V prípade vozňa pre československých prezidentov predstavoval hlavný priestor konferenčný salónik pre desa a dvanás žudí. V zázemí vozňa sa ešte nachádzala dvojica spální s vlastným sociálnym zariadením a sprchovacím kútom, lôkové kupé pre sprievodný personál, kuchynka a pomocná miestnos.
Postranná chodba
Rokovací stôl v konferenčnom salóne
Dve nóbl kúpe
Medzi kupé je spoločná kúpežňa a záchod
U krátko po dodaní sa vozeň zapísal do československých dejín, keď sa stal súčasou súpravy, v ktorej sa 31. júla 1968 uskutočnilo rokovanie medzi Alexandrom Dubčekom a Leonidom Brenevom v Čiernej nad Tisou. Súprava sa v tejto prechodovej stanici nachádzala medzi 29. júlom a 1. augustom 1968. V súprave bol navyše zaradený prakticky totoný vozeň Aza 51 54 89-80 062-0. Obidva vozne slúili pre ubytovanie československých politikov, ktorí sa rokovania zúčastnili.
Nažavo kuchyňa - napravo lôkové kupé pre personál
Vozeň potom slúil prezidentovi Ludvíkovi Svobodovi, neskôr, po roku 1975 Gustávovi Husákovi. V roku 1983 dostali obidva uvedené vozne (061 a 062) nové označenie Salon, v roku 1989 došlo k úprave podvozkov pre rýchlos 160 km/h a zároveň k zmene čísiel na 89-80 001-8 a 002-6. Vozeň Aza 51 54 89-80 061-2 (resp. 51 54 89-80 001-8) v roku 1992 pripadol českej strane (domovská stanica Praha – Bubny) a bol naďalej k dispozícii českým prezidentom. Po ukončení prevádzky depa Bubny v roku 2000 deponovali ČD salónny vozeň v depe Praha – Libeň. Do zbierky NTM bol vozeň získaný v roku 2018.
Sluobný vozeň BDs (51 54 89-40 033-0)
Vozeň BDs 51 54 89-40 033-0 je spoločne s predchádzajúcim vozňom súčasou prezidentského vlaku. Vyrobený bol v roku 1975 vo vagónke Waggonbau Bautzen (NDR). Slúil pre ochranku prezidenta a je zaujímavý svojim technickým vybavením. Je v ňom nainštalovaná telefónna ústredňa a rádiostanica, ktorá zabezpečovala spojenie počas jazdy vlaku s okolitým svetom pre potreby prezidenta republiky. Vozeň je majetkom Českých dráh.
vozeň
Osobný vozeň Ca 4-5086 (1931) (55 54 2121 086-8)
Vozeň Ca 4-5086 bol zaradený do zbierky NTM v roku 2014 v značne biednom stave. V roku 2018 bola na ňom vykonaná kompletná renovácia do prevádzkového stavu. Vozeň je súčasou expozície venovanej cestám československých prezidentov po eleznici.
Výrobný štítok vozňa
Počas odstrojenia interiéru pre zahájením generálnej rekonštrukcie v roku 2018 bolo zistené, e vozeň má v plášti a v ráme niekožko desiatok priestrelov, ktoré pochádzajú z leteckého útoku v roku 1945. Tieto boli po nálete prekryté plechom. Podrobným prieskumom bolo odhalených ďalších viac ne sto priestrelov po celej dĺke a výške vozňa. Ukrytých za plášom vozňa bolo nájdených tie niekožko projektilov kalibru 12,7 mm. Tie museli by vo vozni schované viac ako sedemdesiat rokov od roku 1945, kedy došlo k viacerým náletom spojeneckých stíhačiek na vozeň Ca 4-5086. Kedy presne k náletom došlo a pre aké účely bol vtedy vozeň vyuívaný, sa zatiaž nepodarilo zisti. Isté je, e vozeň vojnu preil, a po „jednoduchej a rýchlej oprave priestrelov“, sa objavil v prevádzke na tratiach ČSD.
Výstava nainštalovaná vo vozni
V rokoch 1930 a 1933 vznikla v Ringhofferovej továrni v Prahe na Smíchove konštrukcia typového radu vozňov označených Da, Ca, BCa, CDa (sluobný variant z 1930, vozne III. triedy 1930 a 1932 a kombinovaného variantu II. a III. triedy a III. triedy so sluobným oddielom 1931-1933). Prvý z uvedených variantov, ktorý sa začal objavova na tratiach ČSD od roku 1930 sa stal sluobný variant. Na základe pozitívnych skúseností so sluobnými vozňami Da sa napriek výške nákladov na zaobstaranie z dôvodov pouitých materiálov začali vyrába aj ďalšie uvedené varianty typového radu. Aj vďaka pouitému plechu s hrúbkou 3 mm na bokoch, resp. na streche, nitovaným spojom dielcov skrine a vysokej hmotnosti vozne dostali žudové označenie „pancierák“. Z najmä tohto dôvodu plnili tieto vozne vežmi dobre svoj bezpečnostný účel. Vozne Da, Ca, BCa, CDa boli vyrábané ako štvornápravové s dvoma dvojnápravovými podvozkami pensylvánskeho typu (rázvor 2400 mm) s primárnym odpruením pomocou skrutkovitých pruín umiestnenými medzi jarmom a rámom podvozku a sekundárnym odpruením s eliptickými priečne usadenými listovými pruinami. Vozne boli vybavené modernými valivými loiskami SKF. Pojazd zaisoval vozňom vežmi pokojný chod a umoňoval poadovanú prevádzkovú rýchlos 100 km/h. Na kolískach podvozkov bola uloená celokovová skriňa, ktorú charakterizuje zúenie od predstavku smerom k čelníku na oboch koncoch vozňa. Osvetlenie vozňov bolo iarovkové 24 V. Vykurovanie vozňov bolo parné, nízkotlakové (vozne Da mali vysokotlakové) Výhodou a zároveň nevýhodou vozňov bola ich značná hmotnos, ktorá sa pohybovala okolo 40 t, o dva metre sluobný typ Da mal hmotnos 38,2 t, variant Ca 44 t, BCa 46 t. Vďaka svojej robustnej konštrukcii sa vozne udrali v prevádzke pomerne dlho, niektoré a do 70. rokov 20. storočia.
Leadlový vozeň s bufetovým oddielom BRcm (51 54 85-40 008-6)
Posledným vozňom súpravy prezidentského vlaku je leadlový vozeň s bufetovým oddielom, ktorý v roku 1984 vyrobila vagónka Waggonbau Bautzen (NDR) pod označením BRcm 51 54 85-40 008-6. Ide o posledný vozeň svojho druhu, zachovaný je v nezmenenej podobe od výroby. Na prelome rokov 2017 – 2018 sa stal súčasou zbierky NTM.
Poiarny vlak, na čele ktorého bola "bobina" E499.047, mal leadlový vozeň a cisternový vozeň.
Spracované podža materiálov NTM v Prahe.