Infoblok
IP adresa: 54.166.200.255
Dátum: 29. 03. 2024
Čas: 15:24
Meniny má: Miroslav
Zajtra: Vieroslava
 Meškanie vlakov

Číslo vlaku:

Pohyb vlakov na mape ŽSR

 Rubriky
 Najnovšie foto
757.008-8
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, trať 160, 19.4.2018
zobrazenĂ­: 3114
známka: 0

751.129-8
ZSCS, Mn Dobšiná - Plešivec, Rožňava, trať 167, 19.1.2018
zobrazenĂ­: 2858
známka: 1.00

751.126-4
ZSCS, Pn Turňa nad Bodvou - Slavec jaskyňa, trať 160, 19.10.2017
zobrazenĂ­: 2986
známka: 3.00

757.004-7
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, trať 160, 19.10.2017
zobrazenĂ­: 2754
známka: 0

757.012-0
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, trať 160, 24.6.2017
zobrazenĂ­: 3187
známka: 0

751.026-6
ZSCS, +751.171-0, Rv do depa, trať 160, 24.6.2017
zobrazenĂ­: 2826
známka: 0

757.009-6
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, Jovice, trať 160, 20.6.2017
zobrazenĂ­: 2886
známka: 0

757.014-6
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, Rožňava, trať 160, 15.6.2017
zobrazenĂ­: 2824
známka: 0

751.129-8
ZSCS, Pn Kapušany pri Prešove - Stožok, Rožňava, trať 160, 15.6.2017
zobrazenĂ­: 2600
známka: 0

751.125-6
ZSCS, Mn Dobšiná - Plešivec, trať 167, 30.5.2017
zobrazenĂ­: 2615
známka: 0

» ÄŽalšie fotografie
Osobná doprava

Komentár: Súťaž na rýchliky Bratislava – Banská Bystrica by mal minister dopravy zrušiť

Komentár: Súťaž na rýchliky Bratislava – Banská Bystrica by mal minister dopravy zrušiť
Začiatkom roku 2015 sa objavili prvé oficiálne informácie o tom, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len „ministerstvo dopravy“) uvažuje vypísať súťaž na rýchliky na trati Bratislava - Banská Bystrica. Trvalo to určitý čas, ale nakoniec súťaž bola v novembri 2015 vyhlásená a prihlásilo sa do nej viacero spoločností. Tieto by mali po získaní podrobných podkladov predložiť cenové návrhy.



Súťaž na rýchliky Bratislava – Banská Bystrica by mala zmysel vtedy, ak:
 
1. by priniesla štátu výraznejšiu úsporu,
2. jej realizácia by bola pozitívum pre cestujúcu verejnosť.
 
Ja som však presvedčený, že štát výraznejšie neušetrí, ale naopak, ak Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ďalej len „ZSSK“), prestane prevádzkovať rýchliky na trase Bratislava – Banská Bystrica, môže to pre ZSSK znamenať aj stratu.
 
Čo sa týka výhodnosti realizácie tejto súťaže pre cestujúcu verejnosť, tak to vieme jednoznačne preukázať už teraz, že táto súťaž nič pozitívne nepriniesla vysokému počtu cestujúcich, a to ešte nie je ani ukončená (našťastie).
 
Čo je teda cieľom tejto súťaže? Pokúsme sa zistiť skutočný zmysel tejto súťaže.
 
Aká je ekonomická výhodnosť?
 
Zatiaľ nie sú známe skutočné údaje o hospodárení ZSSK za rok 2015, pretože výročnú správu ZSSK za rok 2015 ešte nezverejnila. Vychádzať však môžeme z tých údajov, ktoré sú známe. Podľa Dodatku č. 9 k Zmluve o dopravných službách vo verejnom záujme (ďalej len „zmluva“) zo dňa 27. decembra 2010 uzatvorenou medzi ministerstvom dopravy a ZSSK v roku 2016 objednaný rozsah celkových dopravných výkonov predstavuje 31,304 mil. vlakových kilometrov a v súvislosti s plnením predmetu zmluvy poskytne dopravcovi ZSSK zálohová úhrada zo štátneho rozpočtu vo výške 209,559 mil. eur. V priemere tak ministerstvo dopravy ZSSK zaplatí za 1 vlkm 6,694 eur.
 
Už v predstihu bol upravený grafikon vlakovej dopravy (ďalej len „GVD“) tak, že od decembra 2015 začali všetky rýchliky premávať na trati Bratislava – Banská Bystrica a späť, ale takisto aj na trati Banská Bystrica – Žilina a späť. Predtým, podľa GVD 2014/2015, chodili rýchliky z Bratislavy do Zvolena, kde niektoré buď končili, resp. pokračovali priamo do Košíc, resp. do Banskej Bystrice a Žiliny.
 
Vzdialenosť medzi Bratislavou a Banskou Bystricou je podľa cestovného poriadku 230 km. Od decembra 2015 chodia z Bratislavy do  Banskej Bystrice rýchliky 831, 833, 835, 837, 839, 841, 843 (x), 845 a 847. Opačným smerom chodia denne, alebo v niektoré dni rýchliky 830, 530 (x), 832, 834, 836, 838, 840, 1530 (7), 842, 1532 (7) a 844. To spolu predstavuje 1 487 180 vlkm, t.j. cca 1,5 mil. vlkm, čo je len 4,79 % z celkového objednaného objemu vlkm. Pri priemernej cene za 1 vlkm to predstavuje celkové priemerné náklady štátu vo výške 9,955 mil. eur, teda cca 10 mil. eur.
 
Zaujímavým momentom je, že do súťaže sa prihlásila aj ZSSK, ktorá dopravu na trati Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica rýchlikmi zabezpečuje. ZSSK má istú výhodu voči ostatným prihláseným spoločnostiam, pretože má relevantné ekonomické údaje k dispozícii. Ak teda ZSSK má záujem súťaž vyhrať, musí ponúknuť nižšiu cenu, než za ktorú tie rýchliky prevádzkuje doteraz. Tu sa však naskytá otázka, prečo tie rýchliky neprevádzkuje ZSSK lacnejšie aj doteraz? Buď sa ZSSK do súťaže zapojila len formálne, alebo vedenie spoločnosti vie nájsť rezervy a tie rýchliky dokáže naozaj prevádzkovať lacnejšie. Potom možno dokáže lacnejšie prevádzkovať aj rýchliky na iných tratiach.
 
Uvažujme však s tým, že iné spoločnosti dokážu ponúknuť nižšiu cenu, a teda ZSSK súťaž nevyhrá. Najmä tie sú vo výhode, ktoré majú nižšie fixné náklady, nemajú rozsiahly administratívny aparát a vysoké režijné náklady, nemajú vybudované potrebné a primerané technické zázemie, ktoré si tiež vyžaduje nemalé finančné prostriedky a pod.
 
Riaditeľ spoločnosti RegioJet sa vyjadril, že „štát súťažením o prevádzku dotovaných vlakov ušetrí v priemere 30 percent nákladov oproti súčasnosti“. Podľa prepočtu tých 30 % predstavuje úsporu 3 mil. eur pre štát. Mať na osobnom účte 3 mil. eur je pre bežného občana príjemné, ale ak sa pohybujeme v sume niekoľko stoviek miliónov eur, ktoré štát dáva ročne na prevádzku železničnej osobnej dopravy, tak to až taká veľká úspora nie je. V roku 2014 ZSSK dostala dotáciu zo Zmluvy vo výške 212,632 mil. eur a úspora 3 mil. eur, ktorú môže vygenerovať súťaž predstavuje len 1,41 % z tejto sumy.
 
Potrebné je si tiež uvedomiť, že ZSSK nepríde len o štátnu dotáciu vo výške cca 10 mil. eur na prevádzku rýchlikov, ale príde aj výnosy z prepravy osôb (tržby z cestovného). Rýchliky na trase Bratislava – Zvolen sú pomerne dobre vyťažené, prepravné prúdy sú dosť silné. Navyše, v roku 2015 sa naplno prejavilo „bezplatné cestovanie“ pre vybrané skupiny obyvateľstva, v dôsledku čoho ZSSK zaznamenala výraznejší nárast počtu cestujúcich. Takže môžeme predpokladať, že vyťaženosť týchto rýchlikov sa ešte zvýšila. Ministerstvo dopravy, za každého bezplatne prepraveného cestujúceho ZSSK zaplatí, takže výnosy ZSSK sa aj z prevádzky týchto rýchlikov ešte viac zvýšia. V roku 2014 ZSSK hospodárila so stratou 6,379 mil. eur. Ak ZSSK príde o výnosy z prevádzky týchto rýchlikov, môže to v závislosti od skutočných nákladov na ich prevádzku jej stratu prehĺbiť. Samotné ministerstvo dopravy je vo svojich vyjadreniach pri odhade ekonomickej výhodnosti opatrné.
 
Nejde tu však len o priame náklady na prevádzku rýchlikov Bratislava – Banská Bystrica. Ďalším problémom môžu byť fixné náklady ZSSK. ZSSK má už teraz po zrušení štátnych IC vlakov nadbytok rýchlikových vozňov. Niektoré vozne ZSSK využila na posilnenie vyťaženejších rýchlikov, no niektoré sú radené do vlakov, kde nie sú využité a zbytočne tak len zvyšujú ich kapacitu. Nie je známe, ako dopadol vlakový personál z IC vlakov, či boli zamestnanci (najmä vlakvedúci, sprievodcovia) prepustení, či boli preradení na iné vlaky. Ak súťaž ZSSK nevyhrá, potom sa ďalšie vozne, ktoré využívala na rýchlikoch, stanú nadbytočné. Mnohé z týchto vozňov boli zmodernizované a nie je možné ich teraz jednoducho zrušiť. Teda ZSSK opäť klesnú dopravné výkony, no fixné náklady sa nejako nezmenia. Podobne ako rýchlikové vozne, nadbytočnými sa pravdepodobne stanú aj zamestnanci, teda vlakový personál, rušňovodiči, vlakvedúci a sprievodcovia. Týchto ZSSK bude musieť prepustiť, ak pre nich nenájde iné uplatnenie.
 
Úvahou a jednoduchým prepočtom sme došli k záveru, že ekonomický efekt celej súťaže je pochybný. Ak by ministerstvo dopravy malo záujem zlepšiť hospodárke výsledky ZSSK, vypísalo by súťaž na vlaky, resp. trate, na ktorých ZSSK vlaky prevádzkuje s výraznejšou stratou. Lenže ministerstvo dopravy žiadne ďalšie súťaže na prevádzku vlakov na iných tratiach ani nepripravuje. Túto súťaž nemožno považovať za systémové riešenie verejnej železničnej osobnej dopravy, tobôž nie za riešenie, ktoré by malo štátu výraznejšie ušetriť výdaje na financovanie železničnej osobnej dopravy.
 
Aký je vlastne účel súťaže?
 
Zamysleli ste nad tým, prečo vlastne ministerstvo dopravy túto súťaž vypísalo? Prečo práve rýchliky z Bratislavy do Banskej Bystrice? Ja som sa s vyjadreniami ministerstva dopravy neuspokojil. Veď predsa len tak niekoho napadlo, že vyhlási súťaž na nejaké rýchliky a odvolá sa na liberalizáciu železničnej dopravy.
 
Ak chceme zistiť (s najväčšou pravdepodobnosťou) skutočný zámer súťaže, pozrime sa ako sa menil cestovný poriadok na trati Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica/Košice za posledných desať rokov, a tiež na to, kto bol v tomto období vo vláde.
 
GVD 2006/2007
Vráťme sa do roku 2006 a pozrime sa do cestovného poriadku 2006/2007 ako chodili rýchliky v tom období.
 
Na trati Bratislava – Zvolen chodili rýchliky:
  • Ex 530/531 Hron Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica,
  • R 831/832 Slatina Bratislava – Banská Bystrica,
  • R 810/811 Horehronec Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica – Margecany – Košice,
  • R 800/801 Poľana Bratislava – Zvolen – Fiľakovo – Košice – Prešov,
  • R 802/803 Gemeran Bratislava – Zvolen – Fiľakovo – Košice – Prešov,
  • R 804/805 Sitno Bratislava – Zvolen – Fiľakovo – Košice.
Teda v tom období chodili z Bratislavy tri páry rýchlikov priamo do Banskej Bystrice, z toho jeden pokračoval cez Margecany do Košíc. Rovnako tri páry rýchlikov chodili z Bratislavy cez Zvolen a Fiľakovo do Košíc, resp. až do Prešova (z toho bol jeden nočný).
 
Na trati Zvolen – Žilina chodili expresné a zrýchlené vlaky:
  • Ex 140/141 Detvan Zvolen – Banská Bystrica – Žilina – Ostrava,
  • Zr 1840/1841 Strečno Zvolen – Banská Bystrica – Vrútky – Žilina,
  • Zr 1842 Turčan Zvolen – Banská Bystrica – Vrútky – Žilina,
  • Zr 1843 Turčan Žilina – Vrútky – Banská Bystrica (prípoj na R 810 Horehronec),
  • Zr 1844/1845 Rozsutec Zvolen – Banská Bystrica – Vrútky – Žilina,
  • Zr 1846/1847 Šturec Zvolen – Banská Bystrica – Vrútky – Žilina.
Zo Zvolena do Žiliny cez Banskú Bystricu (a späť) chodilo päť párov, len jeden zrýchlený vlak Zr Turčan zo Žiliny končil v Banskej Bystrici, kde tvoril prípoj na rýchlik R 810 Horehronec.
 
Po parlamentných voľbách (ide o prvú vládu R. Fica) sa dňa 4. júla 2006 ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií stal Ľ. Vážny, ktorý pochádza z Banskej Bystrice.
 
GVD 2007/2008
Rok po nástupe nového ministra dopravy sa cestovný poriadok 2007/2008 zmenil.
 
Na trati Bratislava – Zvolen chodili rýchliky:
  • Ex 530/531 Hron Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica,
  • R 831/832 Slatina Bratislava – Banská Bystrica,
  • R 810/811 Horehronec Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica – Margecany – Košice,
  • R 802/803 Urpín Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica (s priamymi vozňami Zvolen – Fiľakovo – Košice – Prešov ako Zr 1802/1803 Gemeran),
  • R 804/805 Sitno Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica (s priamymi vozňami Zvolen – Fiľakovo – Košice ako Zr 1804/1805 Domica),
  • R 800/801 Poľana Bratislava – Zvolen – Fiľakovo – Košice – Prešov,
  • Zr 1831 a Zr 1833 Bratislava – Zvolen.
Okrem nočného rýchlika R 800/801 Poľana boli všetky denné rýchliky, ktoré predtým chodili z Bratislavy cez Zvolen a Fiľakovo priamo do Košíc, resp. Prešova, presmerované do Banskej Bystrice no v súprave rýchlikov boli radené priame vozne zo Zvolena cez Fiľakovo do Košíc, resp. Prešova, takže našťastie cestujúci od Lučenca a Košíc nemuseli vo Zvolene prestupovať. Aj tak išlo o anomáliu, pretože kmeňovou mala byť súprava z Bratislavy do Košíc, resp. Prešova, s priamymi vozňami zo Zvolena do Banskej Bystrice (a opačne). Niekto však mal evidentne eminentný záujem na tom, aby sa v Bratislave na hlavnej stanici na tabuli odchodov zobrazovala ako cieľová stanica Banská Bystrica. Žiaľ, ani staničný rozhlas neupozorňoval cestujúcich na fakt, že rýchlik Urpín a Sitno do Banskej Bystrice vezie priame vozne do Košíc, resp. Prešova. O tom sa cestujúci dozvedel len z papiera prilepeného na dverách priamych vozňov. Nebudem špekulovať, či v prípade tejto anomálie išlo len o servilnosť ZSSK voči ministrovi dopravy, či niekto využil politický vplyv ministra dopravy, alebo to bol osobný záujem samotného ministra dopravy, ktorý pochádza z Banskej Bystrice.
 
Na trati Žilina – Zvolen chodili expresné a zrýchlené vlaky:
  • Ex 144 Detvan Zvolen – Žilina – Čadca – Praha,
  • Ex 145 Detvan Ostrava – Žilina – Zvolen (s priamymi vozňami z Prahy),
  • Zr 1840 Strečno Zvolen – Banská Bystrica – Vrútky – Žilina,
  • Zr 1841 Strečno Žilina – Vrútky – Zvolen – Banská Bystrica,
  • Zr 1842/1843 Turčan Banská Bystrica – Vrútky – Žilina,
  • Zr 1844 Rozsutec Banská Bystrica – Vrútky – Žilina,
  • Zr 1845 Rozsutec Žilina – Vrútky – Banská Bystrica – Zvolen,
  • Zr 1846/1847 Šturec Zvolen – Banská Bystrica – Vrútky – Žilina.
Zo Zvolena do Žiliny cez Banskú Bystricu chodilo stále päť párov, no zvýšil sa počet zrýchlených vlakov (Zr 1842/1843 Turčan a Zr 1844 Rozsutec), ktoré chodili len v úseku Žilina – Banská Bystrica, teda zvýšil sa počet prestupov pre cestujúcich smerom do Zvolena a ďalej (Zr 1841 Rozsutec – R 832 Slatina, Zr 1843 Turčan – R 810 Horehronec, R 831 Slatina – Zr 1842 Turčan). 
 
Popísaná situácia GVD pretrvávala s viacerými odchýlkami (napr. časové posuny, ne/radenie priamych vozňov) až do platnosti GVD 2012/2013.
 
V roku 2010 boli voľby a na základe ich výsledku začala svoju činnosť vláda I. Radičovej. V tejto vláde sa J. Figeľ stal podpredsedom vlády a ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (pozn.: na základe koaličnej dohody došlo k zmene „kompetenčného“ zákona a k zmene názvu ministerstva dopravy). Možno niekto bude namietať, že zmena GVD 2012/2013 prišla až po ďalšej výmene vlády. Treba si však uvedomiť, že príprava GVD je náročná činnosť najmä ak sa pripravovalo zavedenie taktovej dopravy na viacerých tratiach. Aby systém neskolaboval, treba pripraviť obehy, zabezpečiť technické a personálne zázemie zmeny atď. Dôležitým faktom však je, že predchádzajúci politický vplyv na tvorcov GVD po zmene vedenia rezortu ministerstva dopravy v roku 2010 zanikol. Situácia sa teda dostala do normálu a tvorcovia GVD čo sa týka tratí Bratislava – Zvolen, Zvolen – Žilina a Zvolen – Košice mali voľné ruky pri tvorbe GVD 2012/2013. Neexistuje najmenší dôvod pochybovať, že tvorcovia GVD navrhli to najlepšie optimálne riešenie GVD vyhovujúce širokému spektru cestujúcich na uvedených tratiach.
 
GVD 2012/2013
Od platnosti GVD 2012/2013 bola na viacerých tratiach zavedená tzv. taktová doprava. Na trati Bratislava – Zvolen teda chodili v dvojhodinovom takte rýchliky. Na trase Bratislava – Zvolen – Fiľakovo – Košice došlo k obnoveniu priamych rýchlikov z Bratislavy do Košíc (a opačne) a jeden pár rýchlikov bol ešte pridaný. Tieto rýchliky boli doplnené ďalšími rýchlikmi do Zvolena, v ktorých boli radené priame vozne do Žiliny (a v opačnom smere zo Žiliny).
 
Na trati Bratislava – Zvolen chodilo osem párov rýchlikov:
  • R 800/801 Poľana Bratislava – Zvolen – Fiľakovo – Košice – Prešov,
  • R 810/811 Gemeran Bratislava – Zvolen – Fiľakovo – Košice,
  • R 812/813 Sitno Bratislava – Zvolen – Fiľakovo – Košice,
  • R 814/815 Domica Bratislava – Zvolen – Fiľakovo – Košice,
  • R 830 Tajov Zvolen – Bratislava (s priamymi vozňami zo Žiliny do Bratislavy),
  • R 831 Tajov Bratislava – Zvolen (s priamymi vozňami zo Zvolena do Žiliny a Prahy a s priamymi vozňami zo Zvolena do Margecian),
  • R 832/833 Tekov Bratislava – Zvolen (s priamymi vozňami zo Zvolena do Žiliny a opačne),
  • R 834/835 Urpín Bratislava – Zvolen (s priamymi vozňami zo Zvolena do Žiliny a opačne),
  • R 836 Vojšín Zvolen – Bratislava (s priamymi vozňami z Prahy – Žiliny – do Bratislavy a s priamymi vozňami z Margecian do Bratislavy,
  • R 837 Vojšín z Bratislavy do Banskej Bystrice.
Teda v dvojhodinovom takte chodili z Bratislavy do Zvolena rýchliky, z ktorých časť pokračovala zo Zvolena ďalej cez Fiľakovo do Košíc, časť cez Banskú Bystricu do Žiliny, prípadne ďalej. Bolo to výhodné riešenie najmä preto, že cestujúci nemuseli zbytočne prestupovať. 
 
Lenže vláda I. Radičovej padla a v roku 2012 sa uskutočnili predčasné parlamentné voľby. Na základe ich výsledkov svoju činnosť začala (v poradí druhá) vláda R. Fica. Novým ministrom dopravy sa od 4. apríla 2012 stal J. Počiatek a jeho predchodca, Ľ. Vážny, sa stal podpredsedom vlády pre investície, teda ako podpredseda vlády mohol po dohode s ministrom dopravy ovplyvniť aj dianie na ministerstve dopravy.
 
Cestovný poriadok z roku 2012/2013 s menšími odchýlkami platil až do decembra 2015. V GVD 2015/2016 nastala radikálna zmena v trasovaní rýchlikov. Všetkých osem párov rýchlikov začalo chodiť z Bratislavy do Banskej Bystrice. Už začiatkom roku 2015 sa objavili prvé informácie o súťaži na tieto rýchliky, takže sa táto zmena dala očakávať. Lenže je to presne naopak a celá súťaž je len kamufláž. Primárnym je to, že niekto má veľký záujem na tom, aby sa na tabuliach odchodov vlakov na staniciach v Bratislave, Žiline, Ostrave a kade-tade na staniciach zobrazovala ako cieľová stanica Banská Bystrica. Treba si uvedomiť, že nejde len o rýchliky z Bratislavy do Banskej Bystrice, ale aj o zrýchlené vlaky zo/do Žiliny, ktoré predtým chodili zo/do Zvolena (dnes v cestovnom poriadku označené ako REX). Ktosi mal eminentný záujem z Banskej Bystrice urobiť dôležitú prestupovú stanicu, a to aj za cenu výrazného zhoršenia komfortu cestovania pre značnú časť cestujúcej verejnosti.
 
Pozrime sa na to, čo táto zmena GVD platná od decembra 2015 znamená pre cestujúcich. Je historickým faktom, že Zvolen sa stal dôležitým železničným uzlom už veľmi dávno. Okrem železničnej trate z Banskej Bystrice vedú sem ďalšie železničné trate a tiež cesty. Zvolen je spádovým mestom pre širokú oblasť, od Kremnice, Žiaru nad Hronom, Banskej Štiavnice, Krupiny, Lučenca a blízkeho okolia, a preto sa už v minulosti stal dôležitým prestupovým uzlom.  Aj z tohto dôvodu tu boli vybudované objekty pre technické a personálne zabezpečenie železničnej prevádzky; je tu veľké rušňové depo, vozebná stanica, železničné opravovne atď. Zmena GVD uskutočnená v decembri 2015 ignoruje všetky tieto dôležité skutočnosti. Najhoršie je však to, že v súčasnosti musia cestujúci napr. zo Žiaru nad Hronom do Žiliny prestupovať v Banskej Bystrici. V Banskej Bystrici musia prestupovať všetci, ktorí sem pricestovali vlakom a pokračujú ďalej v ceste do Žiliny vlakom, aj tí čo cestujú zo Zvolena do Žiliny musia teraz prestupovať v Banskej Bystrici. Ak niekto cestuje vlakom z Lučenca do Žiliny, musí prestupovať vo Zvolene prvý raz a v Banskej Bystrici druhý raz. Rovnako všetci cestujúci z Lučenca, či Fiľakova do Bratislavy musia teraz prestupovať vo Zvolene, a to len kvôli tomu, že ktosi si zaumienil z Banskej Bystrice vybudovať dôležitú prestupovú stanicu, následkom čoho boli zrušené priame rýchliky z Bratislavy do Košíc a opačným smerom. Absurdné, ale na Slovensku realita.
 
A čo je teda cieľom súťaže? Ak sa súťaž uskutoční, tak sa tento pre väčšinu cestujúcich nevyhovujúci stav „zakonzervuje“ na veľmi, veľmi dlhé obdobie, možno päť až desať, či pätnásť rokov. Súťaž je teda len kamuflážou, ktosi len zneužil tému liberalizácie železničnej dopravy, aby zakryl skutočný dôvod, pre ktorý sa zmena trasovania rýchlikov udiala. Súťaž má zabezpečiť to, aby tento zlý stav trval aj po tom, keď už ktosi nebude mať politický vplyv a nebude tak môcť ovplyvňovať GVD.
 
Súčasný minister dopravy by mal túto súťaž zrušiť. Nie preto, že „dobrý štát slúži ľudom“, ale preto, že železničná osobná doprava má slúžiť cestujúcej verejnosti a nemá byť nástrojom na realizáciu neodborných a skreslených predstáv o jej fungovaní.
 
Súťaž na prevádzkovanie rýchlikov z Bratislavy do Banskej Bystrice:
  1. je nesystémový krok,
  2. neprinesie štátu žiadne výraznejšie úspory,
  3. najmä výrazným spôsobom negatívne ovplyvnila komfort cestovania veľkému počtu cestujúcich,
  4. a jej skutočným účelom, je tento zlý stav daný GVD 2015/2016 udržať na veľmi dlhé obdobie,
a to je zo strany ministerstva dopravy, či ZSSK príliš veľký hazard z cestujúcimi. Pred zmenou GVD v decembri 2015 mohli cestujúci cestovať pohodlne a bez zbytočných prestupov a stresov.
 
Z tohto dôvodu by mal minister dopravy zabezpečiť, aby od zmeny GVD v decembri 2016 bol obnovený stav, ktorý bol zavedený v GVD 2012/2013, teda obnoviť priame rýchliky z Bratislavy do Košíc cez Zvolen a Fiľakovo, a z Bratislavy do Zvolena s priamymi vozňami do Žiliny, prípadne ďalej.
 
Zdroje:
  • Zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme zo dňa 27. decembra 2010 uzatvorenou medzi ministerstvom dopravy a ZSSK,
  • Výročná správa Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. za rok 2014,
  • Knižné cestovné poriadky ŽSR 2006/2007 až 2015/2016,
  • tlačové správy z verejných zdrojov.
 

Vláda prehodnotí zrušenie IC vlakov. Ste za návrat štátnych IC vlakov Bratislava - Žilina - Košice aj keď boli stratové?

Rozhodne áno! (Počet hlasov: 388)
(66.21 %)

Skôr áno! (Počet hlasov: 62)
(10.58 %)

Rozhodne nie! (Počet hlasov: 96)
(16.38 %)

Skôr nie! (Počet hlasov: 40)
(6.83 %)

Celkom hlasovalo: 586
Autor: Ing. Peter Páteček | Dňa: 30. 06. 2016 | 8825x prečítané | Späť
Príspevkov: 0 Zobraziť diskusiu | Pridať príspevok

Bookmark and Share     Informačný e-mail    Vytlačiť
 Najnovšie články - aktuality, reportáže
 Hlavné menu

Užívateľské meno (prezývka):

Heslo:




Registrácia nového čitateľa!

 Sledujte nás na:

      

 Fórum
Železničné.info - Diskusné fórum

Železnice v Európe - Taliansko

Železničné trate - Mimoriadnosti na tratiach

Slovenské železnice - Meškanie vlakov

Železničné stanice - Stará Kremnička


Koľajové vozidlá - Motorové jedotky radu 813


Železničné.info - Železničné.info

Slovenské železnice - Nehody na tratiach

ÄŽalšie prĂ­spevky »
 Inzercia
Nie sú žiadne inzeráty.
 Filmotéka
Rozlúčka s Uhrankou Prehraj
R 371 Horehronec Prehraj
Hanušovský viadukt 2Prehraj
498.104 Albatros na trati 131Prehraj
Tri pary v akciiPrehraj
GP 2011 ZvolenPrehraj
464.001 na DomiciPrehraj
Kačena - PLŽPrehraj
754.054 na mimoriadnom vlakuPrehraj
Oslavy storočnice trate 196Prehraj
 Vyhľadávanie
Vlož text:

 Štatistika
Tieto stránky boli vytvorené pomocou phpRS redakčného systému napísaného v PHP jazyku

php    mysql    apache    rss

© ŽELEZNIČNÉ.INFO :: 2007-2018