Dnes uplynulo desať rokov od začiatku elektrickej prevádzky (7.1.1999) na trati zo železničnej stanice Bratislava-Petržalka do rakúskej stanice Kittsee. Železničná stanica v Petržalke sa po vybudovaní železničnej trate do Kittsee stala opäť pohraničnou stanicou a po elektrifikácii tejto trate aj stanicou styčnou dvoch trakčných napájacích prúdových sústav (TNPS).
Už dávnejšie bola (dňa 29.5.1988) otvorená elektrická prevádzka na trati 132 zo stanice Bratislava ÚNS do stanice Bratislava-Petržalka. Táto trať je napájaná TNPS 25 kV, 50 Hz. Nová trať spájajúca Slovensko s Rakúskom má napájanie TNPS 15 kV, 16 2/3 Hz, ktorá sa používa v Rakúsku. Z tohto dôvodu je koľajisko stanice Bratislava-Petržalka upravené tak, že časť staničných koľají je napájaná jednou a druhá časť druhou TNPS.
Bratislava-Petržalka
Čo sa udialo a zmenilo za tých desať rokov elektrickej prevádzky na trati so súčasným číselným označením 101? Bezpochyby je toto železničné spojenie využívané a tomu zodpovedá aj frekvencia železničnej prevádzky. Denne chodí medzi Bratislavou a Viedňou množstvo vlakov, sú to zrýchlené Regionálne expresy známe pod skratkou REX. Už niekoľko rokov tadiaľto chodia aj vlaky Intercity z Bratislavy a Košíc do Viedne a späť. Ale nielen osobná doprava využíva túto trať. Od uvedenia do prevádzky prešlo oboma smermi novou traťou množstvo nákladných vlakov. Tieto sem väčšinou prichádzajú zo zriaďovacej stanice Bratislava východ a Bratislava ÚNS a pokračujú do Rakúska, a pochopiteľne naopak, vlaky z Rakúska pokračujú do uvedených staníc.
Bratislava-Petržalka
To, čo sa ani za desať rokov nezmenilo je problém nutného prepriahania rušňov elektrickej trakcie. Zatiaľ čo slovenské železničné spoločnosti ZSSK a ZSCS nemajú k dispozícii vhodné rušne, rakúska spoločnosť ŐBB také rušne vlastní. Žiaľ ani za desať uplynulých rokov nedošlo k úprave koľajových obvodov a zabezpečovacích zariadení na tratiach bratislavského uzla tak, aby tu mohli tieto rakúske dvojsystémové elektrické rušne premávať.
Nákladný vlak vošiel zotrvačnosťou na staničnú koľaj a zastavil
Nákladné vlaky sa prepriahajú v stanici Bratislava-Petržalka spôsobom, ktorý si vyžaduje zvýšenú manipuláciu a posun. Vlak ZSCS príde na koľaj, ktorá je napájaná TNPS 15kV, 16 2/3 Hz. Pri vchádzaní na príslušnú staničnú koľaj rušňovodič stiahne zberač a zotrvačnosťou vojde do stanice a zastaví.
Od vlakovej súpravy odpojený elektrický rušeň je odtiahnutý dieselovým rušňom
Rušeň sa od súpravy odpojí a druhým, motorovým rušňom je odtiahnutý na koľaj s TNPS 25 kV, 50 Hz. Tu sa rušne rozpoja a elektrický rušeň už vlastnou silou odchádza na príslušnú koľaj. Tento spôsob pochopiteľne zvyšuje náklady a trvá dlhšie. Ideálne by bolo, keby mohli dvojsystémové rušne premávať priamo až do zriaďovacej stanice Bratislava východ.
Odstavené rušne čakajú na ďalší výkon
Obdobne to prebieha aj u vlakov Intercity chodiacich z Bratislavy do Viedne a späť. Istý čas boli na týchto vlakoch vozené rakúske rušne radu 1116 známe ako Taurusy v nefunkčnom stave až na hlavnú stanicu a na príprahu bol rušeň ZSSK.
IC z Viedne prichádza k prvému nástupišťu
Rušeň ZSSK 240.072-9 na príprahu IC na hlavnú stanicu
No už niekoľko rokov sú rušne v stanici Bratislava-Petržalka prepriahnuté. Keďže vlaky zo stanice Bratislava hl.st. pokračujú opačným smerom, vlaky sa tu opäť prepriahajú. To pochopiteľne tiež zvyšuje nielen náklady na prevádzku takéhoto vlaku, ale aj cestovný čas. Napríklad vlak IC 405 dnes príde na stanicu Bratislava-Petržalka o 9:14 hod. Zo stanice Bratislava hl.st. odchádza o 9:55 hod. Z celkového času 41 minút, vlak v oboch staniciach stojí aj kvôli prepriahaniu rušňov dokopy 21 minút, čo je o minútu viac ako trvá jeho cesta z Petržalky na hlavnú stanicu.
Rušeň ZSSK 263.008-5 na príprahu IC do Viedne
Stanica Bratislava-Petržalka mala mať aj reprezentatívnu úlohu, no doteraz ju nemá. Stanica, jej poloha, vzhľad jej okolia a napojenie na MHD je terčom neustálej kritiky. Pre spomínané zrýchlené vlaky REX je stanica Bratislava-Petržalka konečnou resp. východzou stanicou, takže tu denne prejde množstvo cestujúcich, z ktorých si mnohí vytvoria negatívny obraz o hlavnom meste a našej krajine.
Aj keď osobne neočakávam v blízkej dobe nejaké zlepšenie, treba dúfať, že sa tak v budúcnosti stane pri výstavbe novej železničnej trate na letisko M. R. Štefánika a podzemnej trate na novú stanicu Bratislava filiálka a Bratislava predmestie.
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
