Súprava piatich vozňov, ktoré boli v minulosti využívané prezidentmi Československa na cestovanie tzv. prezidentskými vlakmi, prišla z Prahy cez Brno do Bratislavy dňa 3. júla 2018. Vlak bol ťahaný parným rušňom 486.007, ktorý má prezývku Zelený Anton. V rámci Slovenska bol prezidentský vlak vystavený v železničných staniciach v Bratislave, Nitre, Zvolene, Lučenci, Žiline a Košiciach. Potom sa vlak vrátil do Českej republiky, kde absolvoval cestu po niektorých českých mestách.
Ja som sa na prezidentský vlak bol pozrieť v Košiciach, kde bol vystavený 13. júla 2018. Prezidentský vlak na Slovensku sprevádzal aj tzv. požiarny vlak, ktorý mal v súprave cisternu s vodou. Táto bola určená na hasenie prípadných požiarov od parného vlaku a zároveň pre napájanie parného rušňa.
Prezidentský vlak v Košiciach
Salónny vozeň T. G. Masaryka Aza 1-0080 (51 54 89-80 001-8)
Prvý vozeň s celokovovou skriňou pre potreby ČSD vyrobený v roku 1930 predstavoval európsku špičku vtedajšej železničnej techniky. Okrem moderných konštrukčných riešení, napr. použitia pensylvánskych podvozkov s valivými ložiskami SKF, dvojitých okien, nezávislého vykurovania, elektrického ohrevu teplej úžitkovej vody, tlakového vodovodu alebo elektrickej sústavy napájanej z dvoch zdrojov, je zaujímavý aj z výtvarného hľadiska.
Architektonicky je interiér dielom pražského architekta Alberta Jonáša. Vnútorné obloženie stien je vyhotovené z austrálskej čerešne, rezby a nábytok z hruškového dreva. Salón je osvetlený mohutným lustrom z bieleho skla zasadeného do bronzového rámu.
Salónny vozeň T. G. Masaryka (do vozňa sa dalo len nahliadnuť zvonka)
ČSD bol vozeň odovzdaný dňa 22.2.1930 s výrobným číslom výrobcu (Ringofferových závodov) 123648 a inventárnym označením 1-0060 podľa vtedajších zásad označovania. Sympatie k osobe T. G. Masaryka však prispeli k porušeniu týchto zásad, a vozeň bol preznačený na 1-0080. K odovzdaniu vozňa do prevádzky u ČSD potom došlo symbolicky 7.3.1930, v deň 80. narodenín prvého československého prezidenta, ktorý vozeň prvý raz použil pri ceste do Francúzska.
Štátny znak na boku vozňa
Výrobný štítok vozňa
Po vyradení z prevádzky bol vozeň deponovaný v ŽOS České Velenice, vozeň bol vystavený v roku 1969 ako technická pamiatka na čestnom mieste v areáli ŽOS. V roku 1991 ŽOS České Velenice CZ a.s. vozeň revitalizovali, takže je v súčasnosti schopný prevádzky pri mimoriadnych významných udalostiach.
Salónny vozeň československých prezidentov 001 (51 54 89-80 001-8)
Štvornápravový salónny vozeň 51 54 89-80 001-8 (predtým 51 54 89-80 061-2) určený pre cestovanie prezidentov ČSSR vyrobila v roku 1968 vagónka Waggonbau Bautzen (vtedajšej NDR), ktorá sa v rámci dohôd RVHP stala dodávateľom osobných vozňov pre ČSD.
Salónny vozeň Aza 51 54 89-80 061-2 mal unifikované prvky vozňov preferovaných od 60. do 80. rokov všetkými železničnými správami východného bloku, pre ktoré boli v rámci RVHP vyrábané vozne vagónkami Bautzen, Görlitz (NDR), Györ (Maďarsko), a Studénka (ČSSR). Vozeň mal skriňu typu Y, ktorá bola bežne používaná aj na rýchlikových vozňoch radu Ba pre ČSD (dĺžka cez nárazníky 24,5 m, vzdialenosť otočných čapov 17,2 m) a podvozky Görlitz V pre rýchlosť 140 km/h. Vozeň mal vzhľadom na svoje špecifické určenie tmavomodrý náter a reliéfny štátny znak ČSSR uprostred bočnice. Komfort cestovania zabezpečovalo elektrické, parné a nezávislé naftové vykurovanie a moderné žiarivkové osvetlenie. Pri odstavení bolo možné vozeň napájať z verejnej siete (220/380 V). Interiér vozňa na prianie zákazníka prešiel modifikáciou pre dané určenie. V prípade vozňa pre československých prezidentov predstavoval hlavný priestor konferenčný salónik pre desať až dvanásť ľudí. V zázemí vozňa sa ešte nachádzala dvojica spální s vlastným sociálnym zariadením a sprchovacím kútom, lôžkové kupé pre sprievodný personál, kuchynka a pomocná miestnosť.
Postranná chodba
Rokovací stôl v konferenčnom salóne
Dve nóbl kúpe
Medzi kupé je spoločná kúpeľňa a záchod
Už krátko po dodaní sa vozeň zapísal do československých dejín, keď sa stal súčasťou súpravy, v ktorej sa 31. júla 1968 uskutočnilo rokovanie medzi Alexandrom Dubčekom a Leonidom Brežnevom v Čiernej nad Tisou. Súprava sa v tejto prechodovej stanici nachádzala medzi 29. júlom a 1. augustom 1968. V súprave bol navyše zaradený prakticky totožný vozeň Aza 51 54 89-80 062-0. Obidva vozne slúžili pre ubytovanie československých politikov, ktorí sa rokovania zúčastnili.
Naľavo kuchyňa - napravo lôžkové kupé pre personál
Vozeň potom slúžil prezidentovi Ludvíkovi Svobodovi, neskôr, po roku 1975 Gustávovi Husákovi. V roku 1983 dostali obidva uvedené vozne (061 a 062) nové označenie Salon, v roku 1989 došlo k úprave podvozkov pre rýchlosť 160 km/h a zároveň k zmene čísiel na 89-80 001-8 a 002-6. Vozeň Aza 51 54 89-80 061-2 (resp. 51 54 89-80 001-8) v roku 1992 pripadol českej strane (domovská stanica Praha – Bubny) a bol naďalej k dispozícii českým prezidentom. Po ukončení prevádzky depa Bubny v roku 2000 deponovali ČD salónny vozeň v depe Praha – Libeň. Do zbierky NTM bol vozeň získaný v roku 2018.
Služobný vozeň BDs (51 54 89-40 033-0)
Vozeň BDs 51 54 89-40 033-0 je spoločne s predchádzajúcim vozňom súčasťou prezidentského vlaku. Vyrobený bol v roku 1975 vo vagónke Waggonbau Bautzen (NDR). Slúžil pre ochranku prezidenta a je zaujímavý svojim technickým vybavením. Je v ňom nainštalovaná telefónna ústredňa a rádiostanica, ktorá zabezpečovala spojenie počas jazdy vlaku s okolitým svetom pre potreby prezidenta republiky. Vozeň je majetkom Českých dráh.
vozeň
Osobný vozeň Ca 4-5086 (1931) (55 54 2121 086-8)
Vozeň Ca 4-5086 bol zaradený do zbierky NTM v roku 2014 v značne biednom stave. V roku 2018 bola na ňom vykonaná kompletná renovácia do prevádzkového stavu. Vozeň je súčasťou expozície venovanej cestám československých prezidentov po železnici.
Výrobný štítok vozňa
Počas odstrojenia interiéru pre zahájením generálnej rekonštrukcie v roku 2018 bolo zistené, že vozeň má v plášti a v ráme niekoľko desiatok priestrelov, ktoré pochádzajú z leteckého útoku v roku 1945. Tieto boli po nálete prekryté plechom. Podrobným prieskumom bolo odhalených ďalších viac než sto priestrelov po celej dĺžke a výške vozňa. Ukrytých za plášťom vozňa bolo nájdených tiež niekoľko projektilov kalibru 12,7 mm. Tie museli byť vo vozni schované viac ako sedemdesiat rokov od roku 1945, kedy došlo k viacerým náletom spojeneckých stíhačiek na vozeň Ca 4-5086. Kedy presne k náletom došlo a pre aké účely bol vtedy vozeň využívaný, sa zatiaľ nepodarilo zistiť. Isté je, že vozeň vojnu prežil, a po „jednoduchej a rýchlej oprave priestrelov“, sa objavil v prevádzke na tratiach ČSD.
Výstava nainštalovaná vo vozni
V rokoch 1930 až 1933 vznikla v Ringhofferovej továrni v Prahe na Smíchove konštrukcia typového radu vozňov označených Da, Ca, BCa, CDa (služobný variant z 1930, vozne III. triedy 1930 až 1932 a kombinovaného variantu II. a III. triedy a III. triedy so služobným oddielom 1931-1933). Prvý z uvedených variantov, ktorý sa začal objavovať na tratiach ČSD od roku 1930 sa stal služobný variant. Na základe pozitívnych skúseností so služobnými vozňami Da sa napriek výške nákladov na zaobstaranie z dôvodov použitých materiálov začali vyrábať aj ďalšie uvedené varianty typového radu. Aj vďaka použitému plechu s hrúbkou 3 mm na bokoch, resp. na streche, nitovaným spojom dielcov skrine a vysokej hmotnosti vozne dostali ľudové označenie „pancierák“. Z najmä tohto dôvodu plnili tieto vozne veľmi dobre svoj bezpečnostný účel. Vozne Da, Ca, BCa, CDa boli vyrábané ako štvornápravové s dvoma dvojnápravovými podvozkami pensylvánskeho typu (rázvor 2400 mm) s primárnym odpružením pomocou skrutkovitých pružín umiestnenými medzi jarmom a rámom podvozku a sekundárnym odpružením s eliptickými priečne usadenými listovými pružinami. Vozne boli vybavené modernými valivými ložiskami SKF. Pojazd zaisťoval vozňom veľmi pokojný chod a umožňoval požadovanú prevádzkovú rýchlosť 100 km/h. Na kolískach podvozkov bola uložená celokovová skriňa, ktorú charakterizuje zúženie od predstavku smerom k čelníku na oboch koncoch vozňa. Osvetlenie vozňov bolo žiarovkové 24 V. Vykurovanie vozňov bolo parné, nízkotlakové (vozne Da mali vysokotlakové) Výhodou a zároveň nevýhodou vozňov bola ich značná hmotnosť, ktorá sa pohybovala okolo 40 t, o dva metre služobný typ Da mal hmotnosť 38,2 t, variant Ca 44 t, BCa 46 t. Vďaka svojej robustnej konštrukcii sa vozne udržali v prevádzke pomerne dlho, niektoré až do 70. rokov 20. storočia.
Ležadlový vozeň s bufetovým oddielom BRcm (51 54 85-40 008-6)
Posledným vozňom súpravy prezidentského vlaku je ležadlový vozeň s bufetovým oddielom, ktorý v roku 1984 vyrobila vagónka Waggonbau Bautzen (NDR) pod označením BRcm 51 54 85-40 008-6. Ide o posledný vozeň svojho druhu, zachovaný je v nezmenenej podobe od výroby. Na prelome rokov 2017 – 2018 sa stal súčasťou zbierky NTM.
Požiarny vlak, na čele ktorého bola "bobina" E499.047, mal ležadlový vozeň a cisternový vozeň.
Spracované podľa materiálov NTM v Prahe.
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
