Program modernizácie a rozvoja železničnej infraštruktúry na roky 2011 - 2014

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR predložilo do pripomienkového konania materiál „Program modernizácie železničnej infraštruktúry na roky 2011- 2014. Materiál je zverejnený na portáli právnych predpisov. Vzhľadom na neakceptovateľne vysoké predpokladané realizačné náklady materiál odporúča prehodnotiť projektovaný koncept modernizácie úseku Liptovský Mikuláš – Kysak.

Úvod

Úloha formulovať nový Program modernizácie a rozvoja železničnej infraštruktúry na roky 2011 – 2014 prichádza v období výraznejšej zmeny pohľadu na miesto a význam železničnej dopravy v dopravnom systéme SR. Je totiž nespochybniteľným faktom, že hoci postavenie železničnej dopravy v dopravnom systéme Slovenskej republiky sa v posledných desaťročiach výrazne zmenilo, neprebehlo dosiaľ žiadne koncepčné prehodnotenie jestvujúcej železničnej siete. V dôsledku toho sa dosiaľ na jednej strane udržiavali pri živote mnohé málo výkonné trate, na druhej strane zas takto vynaložené prostriedky chýbali na železničných líniách, na ktorých sa dodnes zachovala pomerne hustá železničná doprava.

Výsledkom je rozsiahla, avšak pomerne zanedbaná železničná infraštruktúra s postupne degradujúcimi parametrami (rýchlosťami, osovým zaťažením, dĺžkami predjazdných koľají v staniciach, obmedzujúcim prechodovým prierezom problémami elektromagnetickej kompatibility), neprispôsobená moderným európskym železničným vozidlám a neschopná prijať výzvy, vyvstávajúce pred železničnou dopravou tejto doby. S rastúcou averziou spoločnosti „nalievať“ peniaze do čoraz menej efektívneho dopravného módu sa dosiaľ nedokázali železničné spoločnosti vyrovnať žiadnym vlastným rozhodným koncepčným opatrením. Ani možnosť využiť na modernizáciu železničnej infraštruktúry finančné zdroje EÚ neznamenalo vždy viditeľný obrat – nadmerné ambície projektantov, spojené s nedostatočným dohľadom zadávateľov viedli v niektorých prípadoch k neprimerane drahým riešeniam, ohrozujúcim vlastnú realizáciu projektu. A ak aj došlo k realizácii predimenzovaného projektu, znamenalo to vysokú absolútnu hodnotu spolufinancovania, odčerpávajúcu účelnejšie využiteľné prostriedky.

Riešením je prehodnotenie rozsahu jestvujúcej železničnej siete SR a sústredenie disponibilných finančných prostriedkov na tie miesta, kde ich použitie bude mať z hľadiska reálnych dosahovaných výkonov alebo potenciálnych možností význam. Vzhľadom na závažnosť tohto problému s dlhodobo odkladaným riešením pôjde nepochybne o dlhodobejší proces, ktorý bol len v tomto roku odštartovaný prijatím Programu revitalizácie železničných spoločností a jeho konkrétne výsledky zatiaľ ešte nepoznáme. Preto považujeme za rozhodujúce pre potreby formulácie tohto programu rešpektovať nasledovné pravidlá.

1. v prípade projektov spolufinancovaných z finančných zdrojov EÚ

- zabezpečiť udržateľnosť rozpracovaných projektov s nespochybniteľným významom, ak už boli preinvestované významné sumy

- opätovne posúdiť tie prípady, kde aktuálne prebieha len projektová príprava, ak naznačuje príliš vysoké realizačné náklady

2. v ostatných prípadoch

- posilniť reprodukciu tých tratí, ktorých význam možno považovať za nespochybniteľný a naopak

- rezignovať na nie nevyhnutné udržiavacie práce na tratiach s najnižšími výkonmi; trate so zastavenou dopravou udržiavať len v miere nevyhnutnej pre ochranu bezpečnosti ľudí, zvierat a životného prostredia

Uplatnenie týchto zásad vo svojej podstate znamená:

a. ukončiť pokročilo rozpracovanú modernizáciu železničnej línie Bratislava – Žilina – Čadca št. hr. a zriaďovacej stanice Žilina - Teplička

b. realizovať plánované stavby terminálov intermodálnej prepravy

c. realizovať projekty, súvisiace so zavedením integrovanej dopravy v Bratislave a Košiciach

d. vzhľadom na neakceptovateľne vysoké predpokladané realizačné náklady prehodnotiť projektovaný koncept modernizácie úseku Liptovský Mikuláš – Kysak

e. doprojektovať ambiciózny projekt prepojenia koridorov na území mesta Bratislavy, avšak s rešpektovaním všetkých účelných zjednodušení realizovať zatiaľ len stavbu Bratislava predmestie – Bratislava filiálka a elektrifikáciu trate Devínska Nová Ves – Marchegg, kde možno dosiahnuť nespochybniteľný efekt

f. oveľa účelnejšie voliť zámery pre využitie prostriedkov z vlastných zdrojov ŽSR pre reprodukciu základných prostriedkov tohto podniku

Základné východiskové dokumenty programu

V súčasnosti tvoria železničnú sieť SR hlavné a vedľajšie trate. Sú to trate normálnorozchodné, úzkorozchodné a širokorozchodné. Celková dĺžka tratí na území SR je 3 623 km, z čoho je 3 474 km normálnorozchodných, 50 km úzkorozchodných a 99 km širokorozchodných. Jednokoľajné trate majú spolu 2 608 km, dvojkoľajné a viackoľajné 1 015 km. Z celkovej dĺžky tratí je 1 577 km elektrifikovaných a 2 046 km neelektrifikovaných. Jediná širokorozchodná trať na území SR je pokračovaním trate zo stanice Užhorod cez stanicu Maťovce do žst. Haniska pri Košiciach.

Železničná sieť SR je súčasťou niekoľkých významných európskych koridorov a to:

· Koridor č. IV. - Dresden – Praha – Bratislava/Wien – Budapest – Arad (+ vetvy) (aj trať Komárno - Nové Zámky, ako súčasť nákladného koridoru E),

· Koridor č. V. – Venezia – Trieste/Koper – Ljublana – Budapešť – Čop – Lvov; s vetvou prechádzajúcou územím SR na úseku Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou – Čop,

· Koridor VI. - Gdansk – Waszawa – Katovice –Zwardoň/Čadca - Žilina (vetvy Bielsko Biala – Ostrava – Břeclav),

· Prioritný projekt č. 17 (TEN-T) - Paris – Strasbourg – Stuttgart – Wien – Bratislava, (ŽSR časť ÖBB Kittsee/Bratislava-Petržalka –uzol Bratislava, ÖBB Marcheg/ŽSR Devínska Nová Ves),

· Prioritný projekt č. 23 (TEN-T) - Gdansk – Warszava – Brno/Bratislava (Zwardoň PKP/ ŽSR Skalité –Čadca – Žilina - Nové Mesto nad Váhom),Koridor E - Dresden – Praha – Wien/Bratislava – Budapest.

Túto železničnú sieť vlastní štát. Spravujú ju Železnice Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“), ako podnik sui generis. ŽSR boli zriadené zákonom NR SR č. 258/1993 o Železniciach SR.

V zmysle schváleného Projektu transformácie ŽSR uznesením vlády SR č. 830/2000 bola od 1.1.2002 zriadená Železničná spoločnosť, a.s. podľa osobitného zákona č. 259/2001 Z. z. o Železničnej spoločnosti. Tým došlo podľa Smernice Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc spoločenstva k fyzickému oddeleniu dopravných a prepravných činností od železničnej infraštruktúry. ŽSR odvtedy vykonávajú povinnosti manažéra infraštruktúry podľa Smernice 2001/14/ES z 26.2.2001 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii ES.

Podľa zákona NR SR č.513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uzatvára štát so ŽSR zmluvu o prevádzkovaní dráhy, na základe ktorej ŽSR zabezpečujú prevádzkyschopnosť železničnej siete podľa požadovaných parametrov. Finančné prostriedky, ktoré doposiaľ mali ŽSR k dispozícii na základe tejto zmluvy nepokrývajú ani základnú reprodukciu siete železničných tratí. Pripravované navýšenie prostriedkov bežného transferu vytvára priestor pre určitú konsolidáciu tejto situácie. Výstavba nových tratí, modernizácia, rekonštrukcie sú financované z fondov EÚ a kapitálových transferov, ktoré sú účelovo viazané na základe zmlúv uzatvorených s MDVRR SR.

Dopravná politika EÚ prezentovaná v Bielej knihe a následné legislatívne aktivity sú zamerané na podporu železničnej dopravy a zvýšenia jej konkurencieschopnosti voči iným druhom dopravy, nakoľko železničná doprava je jedným z najbezpečnejších dopravných systémov a súčasne najšetrnejších voči životnému prostrediu. Zvýšenie bezpečnosti železničnej dopravy spolu s interoperabilitou železníc patria medzi základné piliere tvoriaceho sa európskeho integrovaného železničného priestoru.

EÚ vyčleňuje vo svojich rozpočtoch finančné prostriedky predovšetkým na budovanie transeurópskej dopravnej siete EÚ (TEN-T) s cieľom postupne vybudovať kvalitnú dopravnú infraštruktúru, v ktorej má nezastupiteľné miesto aj železničná doprava. Železničná sieť TEN-T, dotýkajúca sa aj SR, je definovaná v Rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 884/2004/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1692/96/ES o základných smerniciach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete.

Materiál je v súlade so schválenými dokumentmi vládou SR: Národným strategickým referenčným rámcom Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013 a Operačným programom Doprava. OPD predstavuje programový dokument Slovenskej republiky pre čerpanie pomoci z fondov Európskej únie v sektore dopravy na roky 2007 - 2013. Tento materiál obsahuje súbor cieľov a prioritných osí zahrňujúcich viacročné opatrenia na ich dosiahnutie, ktoré sú realizované využitím finančnej pomoci z KF.

Globálnym cieľom OPD je podpora trvalo udržateľnej mobility prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja verejnej osobnej dopravy. Riadiacim orgánom OPD je MDVRR SR.

Z prostriedkov KF sa financuje modernizácia hlavných železničných koridorov v sieti TEN-T vrátane ostatných tratí v súlade s nariadením o KF, ktorý od roku 1994 napomáha členským štátom Európskej únie k zníženiu ekonomických a sociálnych rozdielov a k stabilizácii ich ekonomík KF financuje projekty maximálne až do 85 % z oprávnených nákladov na projekty, týkajúce sa ekológie a dopravnej infraštruktúry. Spôsobilé projekty musia patriť do dvoch kategórií:

a) ekologické projekty, ktoré napomáhajú dosiahnutiu cieľov Zmluvy ES - konkrétne projekty, ktoré sú v súlade s prioritami ekologickej politiky Spoločenstva podľa príslušných akčných plánov ekologického a trvalo udržateľného rozvoja.

b) projekty zamerané na dopravnú infraštruktúru, ktoré prispievajú k rozvoju dopravnej infraštruktúry v súlade so smernicami Transeurópskej dopravnej siete (Trans-European Transport Network, TEN).

OPD 2007 - 2013 v oblasti železničnej infraštruktúry definuje 3 prioritné osi:

§ Prioritná os 1 – Železničná infraštruktúra

Prioritná os 3 – Infraštruktúra intermodálnej prepravy

§ Prioritná os 4 – Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov

Prioritná os 1

Program je zameraný predovšetkým na realizáciu modernizácie železničných tranzitných koridorov, modernizáciu železničných pohraničných prechodových staníc, dostavbu rozhodujúcich železničných uzlov, zastávok a staníc, implementáciu ERTMS atď. Projekty modernizácie železničnej dopravnej infraštruktúry OPD budú realizované na tých tratiach zaradených do siete TEN-T, ktoré majú rozhodujúci význam pre ekonomiku a mobilitu SR a Spoločenstva. Rozhodnutím č. 884/2004/ES bol stanovený zoznam 30 projektov, ktoré majú rozhodujúci význam pre Spoločenstvo ako celok, pričom SR sa priamo dotýkajú dva prioritné projekty pre oblasť železničnej infraštruktúry. Sú to projekty č. 17 (prepojenie koridorov a napojenie letiska MR Štefánika) a 23 (Bratislava - Žilina), ktoré budú OPD primárne podporované. Modernizáciou železničných tratí siete TEN-T budú dosiahnuté parametre, ktoré zodpovedajú požiadavkám na poskytovanie kvalitatívne konkurencieschopných železničných služieb a zároveň zodpovedajú požiadavkám štandardov EÚ a medzinárodným dohodám (AGC a AGTC).

Prioritná os 3

Jednou zo základných podmienok efektívnej výmeny tovarov je vytváranie dopravno-komunikačných uzlov, v ktorých dochádza k sústreďovaniu a prerozdeľovaniu tovarov za účelom ich efektívnejšej prepravy medzi výrobcami, obchodníkmi a spotrebiteľmi v rámci logistického prepravného reťazca. Tieto uzly (logistické centrá) vytvárajú podľa dopravnej politiky EÚ základné body dopravnej siete intermodálnej prepravy a komunikačnú kostru tovarových a informačných tokov v Európe.

Nárast medzinárodnej prepravy tovaru ťažkými cestnými nákladnými vozidlami spolu
s nedobudovanou sieťou nadradenej dopravnej infraštruktúry sa prejavuje v SR enormným zaťažením cestných komunikácií v oblastiach s hustým osídlením obyvateľstva, v chránených prírodných oblastiach, ako aj v oblasti hraničných priechodov.

K 31.12.2010 bolo na území SR evidovaných 7 kontajnerových prekladísk, pričom s výnimkou terminálu v Dobrej sú technicky a technologicky zastarané, nespĺňajú základné parametre stanovené Dohodou AGTC. Prekladiská sú v súkromnom vlastníctve a sú umiestnené v zastavaných mestských častiach, čo neumožňuje ich ďalší priestorový rozvoj. Preto neumožňujú poskytovať služby požadované súčasným prepravným trhom, ani sa efektívne rozvíjať a nemôžu zaručiť poskytovanie služieb na nediskriminačnom princípe vyžadovanom Zmluvou o EÚ a z nej odvodených právnych predpisov.

Prioritná os 4

Stratégia prioritnej osi je zameraná najmä na integráciu verejnej železničnej osobnej dopravy, jej podporu a preferenciu v rámci integrovaných dopravných systémov v dvoch najväčších mestách SR – Bratislavy a Košíc, jej vzájomnú koordináciu s regionálnou a nadregionálnou (v prípade Bratislavy aj s cezhraničnou) železničnou osobnou dopravou. Realizáciou prioritnej osi s nadväznosťou na prioritnú os 6 sa vytvoria podmienky pre zvýšenie podielu ekologickej verejnej železničnej osobnej dopravy ako aj mestskej hromadnej dopravy.

V rámci týchto integrovaných systémov bude železničná infraštruktúra základom dopravnej sústavy, na ktorú budú nadväzovať ostatné druhy dopravy (napr. mestská doprava), a to vrátane individuálnej automobilovej dopravy (parkoviská P&R). Podporované bude budovanie systémov kombinujúcich električkovú a železničnú dopravu (tram-train) s cieľom priviesť železničnú dopravu bližšie k zdrojom a cieľom ciest. Tým sa vytvorí predpoklad aj pre zapojenie verejnej prímestskej autobusovej dopravy do integrovaných dopravných systémov, kde autobusové linky doplnia nosnú sieť železničnej dopravy a budú plniť funkciu plošnej obsluhy územia s väzbou na nosnú sieť.

Pre zlepšenie súčasného stavu verejnej osobnej dopravy v regióne Bratislava je nevyhnutné zavedenie vysokokapacitného, ekologického a bezkolízneho integrovaného nosného systému prepravy osôb. Dôležité je najmä zvýšiť kapacitu a urýchliť prepojenie prímestských častí s centrom, prepojenie centra s mestskou časťou Petržalka.

Aktivity OPD v rámci tejto prioritnej osi budú komplementárne dopĺňané aktivitami Operačného programu Bratislavský kraj. Tie budú zamerané najmä na prevádzkové zabezpečenie integrovaného dopravného systému v hlavnom meste Bratislava a v priľahlých oblastiach, ako napr. jednotný tarifný informačný systém, informačný systém MHD, preferencia vozidiel MHD a pod.

V rámci aktivít prioritnej osi sú tiež vytvorené predpoklady na realizáciu časti projektu integrovaného dopravného systému mesta Košice. Cieľom projektu je prepojiť koľajový systém ŽSR a Dopravného podniku mesta Košice za účelom priameho výkonu verejnej osobnej dopravy na území mesta Košice a v Košickom samosprávnom kraji s dopadom aj na Prešovský samosprávny kraj. Na základe existujúceho koľajového rozchodu rovnakého u železničných a električkových tratí bude vybudovaný IDS efektívnejšie využívať výhody oboch systémov. Cestujúci budú môcť využívať IDS na prepravu v meste Košice i v prímestskej a regionálnej doprave s obslužnosťou až do 100 km.

Vyhodnotenie procesu realizácie modernizácie železničnej infraštruktúry do roku 2010

Doposiaľ bolo zmodernizovaných celkom 92 km železničných tratí na koridore V (Bratislava Rača – Nové Mesto nad Váhom) a 18,9 km na koridore č. VI (Žilina - Krásno nad Kysucou).

V súčasnosti sa realizuje úsek Nové Mesto nad Váhom - Zlatovce (17,457 km) a Trenčianska Teplá - Ilava - Beluša (20,400 km) a zriaďovacia stanica Žilina - Teplička.

Financovanie rozhodujúcej časti modernizácie železničnej infraštruktúry je zo zdrojov OPD. V súčasnosti sa nachádzame v polovici programového obdobia 2007 - 2013. Projekty sú z hľadiska a realizácie a čerpania zdrojov sledované podľa prioritných osí 1, 3 a 4. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené projekty, ktoré sú v štádiu prípravy alebo realizácie.

Tabuľka č. 1 Prehľad projektov podľa prioritných osí

názov projektu	súčasný stav	súčasný stav ŽoNFP
Prioritná os 1
Modernizácia trate Žilina - Krasno	Realizácia	schválená EK
Modernizácia trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, úsek Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce	Realizácia	predložená na EK
Modernizácia trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, úsek Zlatovce - Trenčianska Teplá	verejné obstarávanie	predložená na MDVRR SR
Modernizácia trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, úsek Trenčianska Teplá - Ilava – Beluša	Realizácia	predložená na EK
Žilina Teplička, zriaďovacia stanica	Realizácia	predložená na EK
Modernizácia trate Liptovský Mikuláš - Košice v tom úsek	príprava PD
Liptovský Mikuláš – Poprad, PD	realizácia dokumentácie	schválená MDVRR SR
Poprad – Krompachy, PD	ukončené VO, rokovanie o zmluvách	schválená MDVRR SR
Krompachy – Kysak, PD	ukončené VO, rokovanie o zmluvách	predložená na MDVRR SR
Kysak – Košice, PD (úsek Košice – Kostoľany nad Hornádom)	ukončené VO, rokovanie o zmluvách	predložená na MDVRR SR
ŽSR, Dostavba zriaďovacej stanice Žilina Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina, PD	pred verejným obstarávaním a realizáciou	schválená MDVRR SR
Košice – Kostoľany nad Hornádom (nultá stavba pre IKD), realizácia	pred verejným obstarávaním a realizáciou	rezervný projekt
Modernizácia koridoru Čadca št. hr. – Čadca – Krásno nad Kysucou (mimo), PD	realizácia dokumentácie	spracováva ŽSR
Projekt zabezpečenia prístupu osôb s obmedzenou mobilitou k službám osobnej železničnej dopravy	pred verejným obstarávaním a realizáciou	spracováva ŽSR
Modernizácia žel. trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, úsek: Beluša - Púchov	pred verejným obstarávaním a realizáciou	spracováva ŽSR
Modernizácia železničnej stanice Čierna nad Tisou	pred verejným obstarávaním a realizáciou - prebieha príprava PD	rezervný projekt
Modernizácia trate Púchov – Žilina (I. etapa Púchov - Považská Teplá)	pred verejným obstarávaním a realizáciou - prebieha príprava PD	rezervný projekt
Modernizácia trate Púchov – Žilina (II. etapa Považská Teplá - Žilina)	pred verejným obstarávaním a realizáciou	spracováva ŽSR
Elektrifikácia trate Devínska Nová Ves – Marchegg	pred verejným obstarávaním a realizáciou	spracováva ŽSR
Prioritná os 3
Verejný terminál intermodálnej prepravy Bratislava, DUR,( PD)	spracováva sa	schválená MDVRR SR
Verejný terminál intermodálnej prepravy Bratislava, 1. etapa výstavby	pred verejným obstarávaním a realizáciou	spracováva ŽSR
Verejný terminál intermodálnej prepravy Leopoldov, DUR, (PD)	spracováva sa	schválená MDVRR SR
Verejný terminál intermodálnej prepravy Leopoldov, 1. etapa výstavby	pred verejným obstarávaním a realizáciou	spracováva ŽSR
Verejný terminál intermodálnej prepravy Žilina, posúdenie vplyvov na životné prostredie	ukončené	schválená MDVRR SR
Verejný terminál intermodálnej prepravy Žilina, 1. etapa výstavby	verejné obstarávanie	predložená na MDVRR SR
Verejný terminál intermodálnej prepravy Košice, DUR, (PD)	spracováva sa	schválená MDVRR SR
Verejný terminál intermodálnej prepravy Košice, 1. etapa výstavby	pred verejným obstarávaním a realizáciou	spracováva ŽSR
Prioritná os 4
Bratislavský integrovaný dopravný systém, PD	pred verejným obstarávaním a realizáciou	spracováva ŽSR
Bratislavský integrovaný dopravný systém	pred verejným obstarávaním a realizáciou	spracováva ŽSR
Prepojenie koridorov na území mesta Bratislavy, PD	spracováva sa	spracováva ŽSR
Prepojenie koridorov na území mesta Bratislavy	pred verejným obstarávaním a realizáciou	spracováva ŽSR
Terminál integrovanej osobnej prepravy Moldava nad Bodvou mesto, PD	spracováva sa	schválená MDVRR SR
Elektrifikácia trate Moldava nad Bodvou – Haniska pri Košiciach, PD	pred verejným obstarávaním a realizáciou	predložená na MDVRR SR
Integrovaný dopravný systém koľajovej osobnej dopravy na území mesta Košice a v Košickom regióne (IDSK), PD	spracováva sa	schválená MDVRR SR
Integrovaný dopravný systém koľajovej osobnej dopravy na území mesta Košice a v Košickom regióne (IDSK),	pred verejným obstarávaním a realizáciou	spracováva ŽSR

· V prípade, že je pri názve uvedená skratka „PD“ ide o financovanie projektovej prípravy

Najvyššia miera čerpania OPD z programového obdobia 2007 – 2013 v roku 2010 je v rámci prioritnej osi č.1 na nasledujúcich projektoch:

- Modernizácia železničnej trate Žilina – Krásno nad Kysucou

- Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, úsek Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce (1. a 2. etapa)

- Žilina - Teplička, zriaďovacia stanica

- Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, úsek Trenčianska Teplá – Ilava –Beluša (4. a 5. etapa)

- Projektová dokumentácia Liptovský Mikuláš – Košice

Tabuľka č. 2 Stav čerpania zdrojov OPD k. 31.12.2010

limity v 2010

čerpanie v 2010

čerpanie v %

PO 1

KF

226 243 838,00

157 216 424,38

69,49

ŠR

39 925 383,00

27 744 074,90

69,49

PO 3

KF

23 864 827,00

440 853,17

1,85

ŠR

4 211 387,00

74 436,57

1,77

PO 4

KF

25 500 000,00

149 259,45

0,59

ŠR

4 500 000,00

26 339,90

0,59

Celkom

KF

275 608 365,00

157 806 537,00

57,26

ŠR

48 636 770,00

27 844 851,37

57,26

Podobný opis súčasného stavu prípravy a realizácie projektov modernizácie železničnej infraštruktúry je uvedený v prílohe č.1.

Faktory určujúce miesto železničnej dopravy v štruktúre dopravného systému krajiny

Nedostatok účinného koordinačného úsilia o vyváženie výkonov, poskytovaných cestnou a železničnou dopravnou infraštruktúrou zapríčinil v uplynulých rokoch významný presun mnohých typicky železničných výkonov na cestnú infraštruktúru, čo spôsobilo jej postupné preťažovanie. Optimalizácia panujúcej situácie si vyžiada celý rad opatrení, definovaných v Programe revitalizácie železničných spoločností.

Reflektovanie najvýznamnejších prepravných prúdov v prioritách a financovaní ich modernizácie a údržby

Pri určení železničných tratí, ktoré je potrebné zapojiť do dopravného systému krajiny je rozhodujúce nielen ich aktuálne využitie, ale najmä ich prepravných potenciál, reflektujúci najmä v oblasti osobnej dopravy dlhodobo konštituované prepravné prúdy. Významné miesto železničnej dopravy možno identifikovať najmä tam, kde sa účelne využijú vysoká kapacita železničného systému – teda tam, kde v línii jestvujúcich železničných tratí jestvujú silné prúdy cestujúcich a významné, najmä tranzitné prúdy tovaru, alebo tiež tam, kde dlhodobý stav cestnej infraštruktúry je v porovnaní so železničnou výrazne horší, prípadne cestná infraštruktúra neexistuje vôbec. Napriek skutočnosti, že dosiaľ prebiehajú iba prípravné práce na koordinácii cestnej a železničnej verejnej osobnej dopravy, možno na základe vykonaných skúmaní až teraz identifikovať viac, ako 2300 km železničných tratí s nespochybniteľným potenciálom v oblasti železničnej miestnej alebo diaľkovej osobnej prepravy. Ide o tieto trate:

Bratislava – Žilina – Košice - Čop 550 km

Žilina – Čadca – Mosty u Jablunkova 40 km

Čadca – Skalité – Zwardoň 22 km

Čadca – Makov 26 km

Štúrovo št. hr. – Bratislava – Kúty št. hr. 224 km

Kúty – Gbely – Holíč – Skalica 26 km

Trnava – Jablonica – Kúty 68 km

Galanta – Trnava 28 km

Lužianky – Hlohovec – Leopoldov 28 km

Prievidza – Nitra – Nové Zámky – Komárno št. hr. 142 km

Prievidza – Handlová – Horná Štubňa 37 km

Diviaky – Horná Štubňa 10 km

Vrútky – Diviaky – Čremošné – Banská Bystrica 75 km

Banská Bystrica – Zvolen 21 km

Zvolen – Fiľakovo – Plešivec – Košice 228 km

Kysak – Prešov – Lipany – Plaveč št. hr. 78 km

Banská Bystrica – Margecany 179 km

Komárno – Dunajská Streda – Bratislava Nové Mesto 95 km

Michaľany – Strážske – Humenné - Medzilaborce 105 km

Poprad – Kežmarok 14 km

Šurany – Levice – Kozárovce – Zvolen 120 km

Púchov – Lúky pod Makytou 20 km

Prešov – Vranov nad Topľou – Strážske 61 km

Trenčín – Chynorany 49 km

Bratislava hl. st. – Bratislava Petržalka 17 km

Tatranské el. železnice a železnica Štrba – Štrbské Pleso 40 km

SPOLU 2303 km

V oblasti nákladnej dopravy má zas nespochybniteľné výnimočné postavenie širokorozchodná železničná trať Maťovce – Haniska pri Košiciach a železničné stanice Čierna nad Tisou a Maťovce.

Doplnenie tohto zoznamu o ďalšie trate a iné železničné zariadenia bude výsledkom prebiehajúceho procesu prípravy zákona o verejnej doprave a následnej koordinácie cestnej a železničnej dopravy, ako aj účinku prijímaných racionalizačných a koordinačných opatrení v oblasti nákladnej prepravy.

Limity determinujúce časovú postupnosť realizácie modernizačných prác

Najpodstatnejším limitom rozvoja železničnej infraštruktúry je objem disponibilných finančných prostriedkov RVS, použiteľných na rozsiahlejšiu jej údržbu alebo modernizáciu.

Tabuľka č. 4 Rozpis rozpočtu MDVRR SR

eur	RVS
eur	2011	2012	2013	2014	Spolu
Zdroje EÚ v rámci OPD	217 445 862,00	276 743 341,00	274 874 620,00	165 867 054,00	934 930 877,00
Spolufinancovanie OPD	38 363 582,00	48 837 084,00	48 506 211,00	29 208 557,00	164 915 434,00
ŠR spoluf. TEN-T (50%)		2 227 480,00	2 224 545,00	600 000,00	5 052 052,00
ŠD mimo spoluf. TEN-T	40 505 393,00	12 360 000,00	12 360 000,00	7 720 000,00	72 945 393,00
ŠR mimo spoluf. MSF+NN OPD	34 756 000,00	39 195 070,00	82 703 641,00	159 093 401,00	315 809 112,00
Celkové zdroje	331 131 837,00	379 362 975,00	420 669 017,00	362 489 012,00	1 493 652 841,00

S ohľadom na túto skutočnosť je potrebné veľmi starostlivo zvažovať ich použitie predovšetkým na

- pokročilo rozpracované modernizačné práce, financované z OPD; usilovať pritom o ukončenie modernizácie v ucelených technologických blokoch (napr. vozebných ramenách),

- rozsiahlejšiu údržbu tých železničných tratí, stavieb a zariadení, ktoré síce nie sú súčasťou koridorových línií, avšak ktorých význam je nespochybniteľný.

A naopak – až do konečného zváženia účelnosti jednotlivých línií železničnej siete SR je potrebné rezignovať na nie nevyhnutné udržiavacie výkony na tratiach s najnižšími výkonmi; trate so zastavenou dopravou postačí udržiavať len v miere nevyhnutnej pre ochranu bezpečnosti ľudí, zvierat a životného prostredia.

Vzhľadom na neúnosne vysoké projektované náklady modernizácie na dosiaľ nerozpracovaných súčastiach koridorových línií je potrebné zvážiť, či navrhované technické riešenie je pre dosiahnutie požadovaných parametrov nevyhnutné.

Priority programu na obdobie 2011 – 2014

1. Projekty financované z Operačného programu Doprava

Strategickým cieľom rozvoja železničnej infraštruktúry zostáva ukončenie rozpracovanej modernizácie koridorov v úseku Bratislava – Žilina – Čadca št. hranica, ale aj dostavba takmer dohotovenej zriaďovacej stanice Žilina Teplička a realizácia prínosných projektov integrovanej dopravy, ako aj kontajnerových terminálov podľa vypracovaných a schválených projektov. Doposiaľ rozpracovaná PD modernizácie úsekov Liptovský Mikuláš - Kysak naznačuje neúnosne vysoké náklady na realizáciu tejto stavby (takmer 5 miliárd Eur), znemožňujúce uvažovať o jej uskutočnení v reálnom časovom horizonte. Je preto potrebné urýchlene prehodnotiť koncepciu predmetnej stavby a pristúpiť na taký variant modernizácie, ktorý by s rešpektovaním jestvujúcich čiastkových kontraktov na nevyhnutnej úrovni plnil záväzky SR z uzavretých medzinárodných zmlúv a dohovorov na podstatne nižšej nákladovej úrovni. PD treba dopracovať tak, aby realizácia stavby mohla byť uskutočnená v nasledujúcom programovom období.

Počas obdobia 2011 – 2014 budú dokončené tieto práce:

Prioritná os 1.

Predpokladá sa ukončenie modernizácie nasledovných úsekov železničných tratí a súvisiacich objektov:

- Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce 17,475 km

- Trenčianska Teplá – Beluša 20,409 km

- Žilina – Krásno nad Kysucou 18,900 km

- Výstavba zriaďovacej stanice Žilina - Teplička.

Veľmi potrebné je aj dokončenie úseku Zlatovce – Trenčianska Teplá (11,952 km). To je však závislé na ukončení verejnej súťaže na výber zhotoviteľa, ktoré je aktuálne zablokované a čaká sa na rozhodnutie súdu. V prípade, že sa tento projekt ukáže nereálnym, predpokladáme akcelerovať výstavbu ďalších úsekov Beluša – Púchov a Považská Teplá - Žilina.

Prioritná os 3

V tejto PO sa predpokladá ukončiť nasledujúce práce:

- Verejný TIP Žilina (1. etapa výstavby)

- Verejný TIP Košice (1. etapa výstavby)

- Verejný TIP Bratislava (1. etapa výstavby)

Rezervným projektom v tejto PO je stavba Verejný TIP Leopoldov. Tu treba poznamenať, že výsledky doteraz vykonaných obstarávaní vytvárajú reálnu možnosť dokončiť aj tento projekt.

Prioritná os 4

V tejto PO sa predpokladá ukončiť nasledujúce práce:

- Prepojenie koridorov na území mesta Bratislavy v úseku Bratislava predmestie – Bratislava filiálka vrátane zabezpečenia interoperability v uzle Bratislava (vyriešenie problému nekompatibilných koľajových obvodov)

- Bratislavský integrovaný dopravný systém (BIDS) – výstavba terminálov integrovanej osobnej dopravy a parkovísk P&R

- Bratislavský integrovaný dopravný systém (BIDS) – Koľajová trať Bosákova – Janíkov Dvor

- Integrovaný dopravný systém Košice – terminál integrovanej osobnej dopravy Moldava nad Bodvou

- Elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Veľká Ida – Moldava nad Bodvou

- Integrovaná koľajová doprava Košice – stavba koľajovej trate Námestie Maratónu mieru – železničná stanica Košice, vrátane napojenia na sieť ŽSR

Počas obdobia 2011 – 2014 sa predpokladá začať tieto práce:

Prioritná os 1.

Predpokladá sa otvorenie prác na modernizácii nasledovných úsekov železničných tratí a súvisiacich objektov:

- Krásno n. Kysucou – Čadca št. hr.

- Beluša – Púchov

- Púchov – Považská Teplá

- Považská Teplá – Žilina

- Košice – Kysak (v súvislosti s výstavbou integrovaného dopravného systému Košice)

- Devínska Nové Ves – Marchegg (elektrifikácia)

Prioritná os 3

Predpokladá sa otvorenie realizácie stavby Verejný TIP Leopoldov (za predpokladu, že táto stavba nebude ukončená už do r. 2014).

Prioritná os 4

Nepredpokladá sa otvorenie nových stavebných prác, ktoré by neboli ukončené do roku 2014.

Opis stavu prípravy a realizácie jednotlivých projektov modernizácie železničnej infraštruktúry v období 2011 – 2014 obsahuje príloha č. 2.

2. Projekty financované z kapitálových transferov

Kapitálové transfery sú prioritne určené pre financovanie prípravy a realizácie stavieb, ktoré nie je možné financovať z fondov EÚ (MPV, neoprávnené výdavky, vyvolané investície, modernizácia prevádzkových budov železničných staníc, stavby na tratiach mimo siete TEN-T, technológie a pod.) a spolufinancovanie k TEN-T. Podľa zmluvy o poskytnutí kapitálových transferov uzatváranej medzi ŽSR a MDVRR SR budú z prostriedkov štátneho rozpočtu uhrádzať formou spolufinancovania projekty financované z fondu TEN-T, ktoré budú pripravované aj v r. 2011 – 2013 (Modernizácia koridoru štátna hranica ČR/SR - Čadca - Krásno n/Kysucou spolufinancovanie TEN-T, ETCS Žilina - Čadca - št. hr. a GSM R Bratislava – Žilina - Čadca spolufinancovanie TEN-T ).

Problematika financovania oprávnených výdavkov nad rámec finančnej medzery (MSF)

Podľa uzatvorených zmlúv o NFP má byť krytie zdrojov MSF zabezpečené na základe dohody poskytovateľa s prijímateľom. Pri príprave východísk RVS na roky 2012 – 2014 bola problematika zabezpečenia zdrojov financovania nákladov nad MSF a neoprávnených výdavkov prerokovaná s MF SR. Na základe dohody majú byť zdroje poskytované cestou zmluvy o kapitálových transferoch prioritne použité na spolufinancovanie stavieb financovaných z OPD a TEN-T. Formálna stránka dohody o poskytnutí zdrojov na spolufinancovanie nad rámec MSF medzi MDVRR SR a ŽSR je v súčasnosti v štádiu prípravy spolu s riešením zabezpečenia rozpočtom nepokrytých zdrojov z roku 2010. (Rozpočtovým opatrením 45/2011 sú zvýšené KT o 15 557 393,00 eur. Týka sa to dofinancovania oprávnených nákladov MSF pre stavbu Žilina – Krásno nad Kysucou.

Zvyšné zdroje MSF, ktoré budú splatné v roku 2011 sú zdrojovo kryté kapitálovým transferom pre rok 2011.

3. Projekty financované z vlastných zdrojov ŽSR

Správna Rada ŽSR každoročne schvaľuje Podnikateľský plán, ktorého súčasťou je Investičný plán ŽSR. Investičný plán rozpočtuje obstaranie DHM a DNM z vlastných zdrojov v zmysle dostupnosti zdrojov. Vzhľadom na dlhodobé nedofinancovanie straty zo zmluvy o financovaní infraštruktúry sú vlastné zdroje limitované a nedosahujú ani úroveň jednoduchej reprodukcie (plánované investície nie sú vzhľadom na hotovostné toky a pohľadávky voči železničným operátorom v realite všetky uskutočnené). Z vlastných zdrojov bude zabezpečené financovanie investícií zameraných na odstránenie havarijných stavov (bežnej údržby), odstránenie škôd po povodniach, modernizácia mimo koridorových tratí, nevyhnutný nákup IT technológií a pod. Pozornosť je v tejto oblasti potrebné venovať najmä nasledovným témam:

- Konsolidácia pomerov v železničnej stanici Čierna nad Tisou

- Zintenzívnenie údržby najmä tratí Žilina – Košice a širokorozchodnej trate Maťovce št. hr. – Haniska pri Košiciach

- Modernizácia trate Bratislava Nové Mesto – Dunajská Streda

- Intenzívnejšie odstraňovanie bodových chýb a obmedzení rýchlosti z dôvodu sťažených rozhľadových pomerov na úrovňových priecestiach, prednostne na najzaťaženejších tratiach

- Odstránenie problémov elektromagnetickej kompatibility mimo uzla Bratislava

- Príprava elektrifikácie tratí Leopoldov – Nitra a Bánovce nad Ondavou – Humenné

Ďalšie témy bude potrebné operatívne priebežne dopĺňať v nadväznosti na aktuálne prebiehajúci proces oceňovania významu jednotlivých železničných tratí pre dopravný systém SR.

Záver

Cieľom modernizácie železničnej infraštruktúry je podpora environmentálne prijateľných druhov dopravy, nepriama podpora otvorenej hospodárskej súťaže (liberalizácia), plnenie záväzkov SR voči EÚ vyplývajúcich zo zmluvy o ES a z prístupovej zmluvy SR k EÚ v rámci modernizácie medzinárodnej siete TEN-T a budovania jednotného Európskeho železničného systému. Nedodržanie tohto záväzku v plnom rozsahu, ako aj nie dostatočne hospodárne narábanie s finančnými prostriedkami EÚ by mohlo mať v budúcnosti nepriaznivý vplyv na získavanie ďalších finančných prostriedkov z EÚ pre SR v ďalšom plánovacom období. Materiál bol vypracovaný s cieľom definovania priorít a zabezpečenia ich financovania v období 2011 - 2014.

Zoznam skratiek

AD	Autorský dozor
AGC	Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej železničnej dopravy (European Agreement on Main International Railway Lines )
AGTC	Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a príslušných objektoch (European Agreement on Important International Combined Transport Lines and Related Installations)
CBA	Analýza výnosov a nákladov
DÚR	Dokumentácia pre vydanie územného rozhodnutia
DSP	Dokumentácia pre vydanie stavebného povolenia
DSZ	Dokumentácia pre stavebný zámer
DVZ	Dokumentácia pre výber zhotoviteľa
DRS	Dokumentácia pre realizáciu stavby
EIA	Posudzovanie vplyvov na životné prostredie
ERTMS	Európsky systém riadenia železničnej dopravy (European Railway Traffic Management System )
EK	Európska komisia
ETCS	Európsky vlakový zabezpečovač (European Train Control System)
GSM-R	GSM pre železničné aplikácie (Global System for Mobile Communication for Railway)
IČ	inžinierska činnosť
IDS	integrovaný dopravný systém
IIDS	Inteligentný intermodálny dopravný systém
IKD	Integrovaná koľajová doprava
MPV	Majetkovo právne vysporiadanie
MSF	Financovanie oprávnených výdavkov nad rámec finančnej medzery
MRŠ	Milana Rastislava Štefánika
NFP	nenávratný finančný príspevok
NN	neoprávnené náklady
NSRR	Národný strategický referenčný rámec
nžkm	nový železničný km
OPD	Operačný program Doprava
OPZI	Operačný program Základná infraštruktúra
PD	Projektová dokumentácia
PO	prioritná os
RO	Riadiaci Orgán OPD (MDVRR SR)
RVS	Rozpis verejnej správy
ŠR	štátny rozpočet
TD	technická dokumentácia
TEN-T	Transeurópske dopravné siete (Trans European Network for Transport)
TEŠ	technicko - ekonomická štúdia
TID	terminál integrovanej dopravy
TKD	terminál kombinovanej dopravy
TIOP	terminál integrovanej osobnej prepravy
TIP	terminál intermodálnej prepravy
TSI	technické špecifikácie interoperability
TNS	trakčná napájacia stanica
UČS	ucelená časť stavby
ÚNS	Ústredná nákladná stanica
URŽD	Úrad pre reguláciu železničnej dopravy
ŽoNFP	žiadosť o nenávratný finančný príspevok
ZoPNFP	zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
ŽoPP	Žiadosť o potvrdenie pomoci
žst.	železničná stanica
žkm	železničný kilometer

Príloha č. 1

Opis súčasného stavu prípravy a realizácie projektov modernizácie železničnej infraštruktúry

1. Modernizácia trate Žilina - Krásno nad Kysucou

Stavba predstavuje modernizáciu 18,9 km železničnej trate s celkovými oprávnenými nákladmi vo výške 158 377 529,00 eur. Rozhodnutím č. K(2009) 6736 zo dňa 28.8.2009 schválila EK veľký projekt KF pod č. CCI 2008SK161PR001. Následne bola uzavretá ZoPNFP vo výške 101 032 193,00 eur.

K 31.12.2010 bolo zmodernizovaných 18,922 kilometrov trate vrátane železničnej stanice Krásno nad Kysucou a Kysucké Nové Mesto a celkovo vyčerpaných 102 664 583,35 eur, z toho bolo čerpaných 81 583 496,00 eur KF z a 14 397 087,00 eur spolufinancovanie zo ŠR). Z kapitálových transferov sa vyčerpalo 664 593,06 eur. Ukončenie stavebných prác je plánované na október 2011.

2. Modernizácia trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov

Modernizácia trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov bola rozdelená na 6 etáp :

Nové Mesto nad Váhom - Zlatovce – 1. a 2. etapa

Zlatovce – Trenčianska Teplá – 3. etapa

Trenčianska Teplá - Ilava – 4. etapa

Ilava - Beluša – 5. etapa

Beluša - Púchov – 6. etapa

2.1. Úsek Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce (1. a 2. etapa)

Stavba predstavuje modernizáciu 17,475 km železničnej trate s celkovými oprávnenými nákladmi vo výške 301 369 080,09 eur. Stavebné práce boli začaté 29.9.2009. Následne bola dňa 10.5.2010 medzi MDVRR SR ako poskytovateľom a ŽSR ako prijímateľom uzatvorená ZoPNFP s celkovou výškou nenávratného príspevku 224 036 017,25 eur.

Z kapitálových transferov bolo v roku 2010 čerpaných na Modernizáciu trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov 1 976 818 ,41 eur. Ukončenie stavebných prác je plánované na máj 2013.

2.2. Úsek Zlatovce – Trenčianska Teplá (3. etapa)

Stavba predstavuje modernizáciu 11,952 km železničnej trate vrátane nového železničného mosta v Trenčíne a prestavby železničnej stanice Trenčín s celkovými odhadovanými investičnými nákladmi vo výške 303 591 650,29 eur. V súčasnosti je proces realizácie projektu zablokovaný v štádiu VO a čaká sa na rozhodnutie súdu.

2.3. Úsek Trenčianska Teplá – Beluša (4. a 5. etapa)

Stavba predstavuje modernizáciu 20,409 km železničnej trate vrátane železničných staníc Trenčianska Teplá, Dubnica, Ilava a Ladce s oprávnenými výdavkami vo výške 317 257 652,06 eur. Následne bola dňa 12.10.2010 medzi MDVRR SR ako poskytovateľom a ŽSR ako prijímateľom uzatvorená ZoPNFP s celkovou výškou NFP 266 026 886,41 eur.

K 31.12.2010 bolo vyčerpané celkom 17 084 739,05 eur, z toho KF 14 522 028,19 eur a spolufinancovanie ŠR 2 562 710,86 eur. Ukončenie stavebných prác je plánované na máj 2014.

2.4. Úsek Beluša - Púchov – (6. Etapa)

Stavba predstavuje modernizáciu 7,00 km železničnej trate vrátane železničných staníc Beluša a Púchov s celkovými odhadovanými investičnými nákladmi vo výške 176 868 847,17 eur. V súčasnosti prebieha proces prípravy súťažných podkladov a ŽoNFP. Predpokladaný termín vyhlásenia VO je 10/2011 (náhradný projekt za III. Etapu). Z kapitálových transferov bolo v roku 2010 čerpaných na projektovú prípravu a MPV 1 976 818,41 eur.

3. Zriaďovacia stanica Žilina – Teplička

Stavba predstavuje dobudovanie železničnej zriaďovacej stanice rozostavanej od roku 1976 a zahŕňa výstavbu vchodovej, smerovej a odchodovej skupiny vrátane napojenia na existujúcu tranzitnú skupinu a železničnú trať Žilina – Vrútky. Celkové investičné náklady stavby predstavujú 160 149 272,11 eur. Dňa 17.02.2010 bola podpisaná ZoPNFP vo výške 125 614 890,16 eur. Realizácia stavebných prác začala v júli 2009.

K 31.12.2010 bolo vyčerpané celkom 39 746 187,12 eur, z toho KF 33 784 259,05 eur a spolufinancovanie ŠR 5 961 928,07 eur. Ukončenie stavebných prác je plánované na október 2011.

4. Projektová dokumentácia „Modernizácia trate Liptovský Mikuláš – Košice“

Projektová príprava bola začatá v predchádzajúcom programovom období, keď bolo zo zdrojov OPZI ( PO 2004 – 2006) financované spracovanie PD po stupeň DÚR (vrátane vydania ÚR). PD bola rozdelená na 4 úseky, pre ktoré boli na základe verejnej súťaže v roku 2006 vybraní zhotovitelia.

4.1 Úsek Liptovský Mikuláš – Poprad

V rámci programového obdobia 2007 – 2013 je financovaná PD stupňa DSP, DRS, DVZ a súvisiaca inžinierska činnosť. V roku 2009 začala príprava PD pre stavebné povolenie. Služby sú financované na základe ZoPNFP uzatvorenej medzi MDVRR SR a ŽSR zo dňa 21.10.2009 s celkovou výškou NFP 25 190 500,00 eur.

K 31.12.2010 celkovo vyčerpaných 2 105 078,07 eur, z toho 1 789 316,36 eur z KF a 315 761,71 eur zo ŠR. Projektové práce budú ukončené do konca v termíne 06/2015.

4.2 Úsek Poprad - Krompachy

Náklady na vypracovanie DSP, DRS, DVZ a IČ predstavujú 17 837 694,60 eur. Dňa 01.3.2011 bola schválená ŽoNFP vo výške 17 837 694,60 eur. Projektové práce budú ukončené v termíne do 06/2015.

4.3 Úsek Krompachy – Kysak

Plánované náklady na vypracovanie DSP, DRS, DVZ a IČ predstavujú spolu 10 102 782,00 eur. V rámci OPD budú financované projektové práce a inžinierska činnosť na stupni DSP vrátane MPV. Ukončenie projektových prác je plánované do 06/2015. V súčasnosti prebieha proces schvaľovania ŽoNFP.

4.4 Úsek Kysak - Košice.

Projekt zahŕňa úpravu spracovanej dokumentácie pre stavebné povolenie a dokumentáciu stupňa DVZ a DRS. Plánované náklady na vypracovanie dokumentácie predstavujú 2 728 155,84 eur. ŽoNFP bude riešiť zabezpečenie financovania tzv. nultej etapy (úsek Košice - Ťahanovce) projektových prác, ktoré úzko súvisia s vybudovaním Integrovaného dopravného systému Košice. V súčasnosti prebieha proces schvaľovania ŽoNFP. Ukončenie projektových prác je plánované do 06/2015.

5. Železničná stanica Čierna nad Tisou, modernizácia širokého rozchodu a normálneho rozchodu

Rozsah modernizácie železničnej stanice normálneho a širokého rozchodu (vrátane priľahlej
žst. Pribeník a Terminálu kombinovanej dopravy Dobrá ) bol stanovený v štúdii „Modernizácia železničného uzla Čierna nad Tisou - analýza“ vypracovanej v r. 2008. V roku 2009 bola ukončená verejná súťaž na zhotoviteľa PD stavby, pričom z dôvodu nedostatku zdrojov nebola doteraz uzatvorená čiastková zmluva a v projektovaní sa zatiaľ nepokračuje. Odhadované investičné náklady na modernizáciu prvej etapy stavby predstavujú 53 110 270,00 eur. Vzhľadom na reálny stav projektovej prípravy projekt nebude financovaný z OPD.

6. Modernizácia železničnej trate Púchov – Žilina

6.1 úsek Púchov – Považská Teplá (I. etapa)

Stavba predstavuje modernizáciu 15,8 km železničnej trate vrátane železničnej stanice Považská Bystrica s odhadovanými investičnými nákladmi vo výške 504 614 051,47 eur. V súčasnosti sa spracováva DRS a MPV. Projektová príprava bola financovaná zo zdrojov ŠR a fondu TEN-T. Stavba je zaradená v indikatívnom zásobníku PO č. 1 ako náhradný projekt a bude realizovaná až po roku 2014.

6.2 úsek Považská Teplá – Žilina (II. etapa)

Stavba predstavuje modernizáciu 22,7 km železničnej trate vrátane železničnej stanice Bytča a Dolný Hričov s odhadovanými investičnými nákladmi vo výške 239 959 380,40 eur. V súčasnosti sa spracováva DVZ, DRS a MPV. Projektová príprava bola financovaná zo zdrojov ŠR a fondu TEN-T. Vzhľadom na zablokovanie procesu VO na III. etape Nové Mesto nad Váhom - Zlatovce je v súčasnosti pripravovaná verejná súťaž na výber zhotoviteľa. Predpokladaný termín vyhlásenia súťaže je 11.2011. Ukončenie stavebných prác je plánované na 06.2015.

Z kapitálových transferov a prostriedkov TEN-T bolo do 31.12.2010 vyčerpaných na celý úsek Púchov - Žilina, celkom 4 426 559,00 eur.

7. Modernizácia koridoru Čadca št. hr. – Čadca – Krásno nad Kysucou (mimo) – železničná trať, PD

Cieľom projektu bude zabezpečenie kompletnej PD pre modernizáciu zostávajúceho traťového úseku v rámci koridoru VI prechádzajúceho cez územie Slovenskej republiky. V rámci uvedeného projektu sa realizuje aj projektová príprava implementácie systému ETCS L2 na úseku Žilina – Čadca št. hr. a GSM – R na úseku Bratislava – Žilina – Čadca št. hr.

Z kapitálových transferov a prostriedkov TEN-T bolo do 31.12.2010 vyčerpaných na projekt, celkom 426 559,00 eur.

Výstavba infraštruktúry intermodálnej prepravy

V roku 2009 začala, na základe výsledkov štúdie hodnotiacej potenciál intermodálnej prepravy na Slovensku, príprava PD pre výstavbu štyroch terminálov podľa „Žltej knihy „FIDIC“ – naprojektuj a postav“.

Čerpanie OPD v roku 2010 bolo zastúpené najmä na prioritnej osi č.3 na nasledujúcich investičných akciách:

- verejný terminál intermodálnej prepravy Žilina, EIA,

- verejný terminál intermodálnej prepravy Bratislava, projektová príprava DUR,

- verejný terminál intermodálnej prepravy Leopoldov, projektová príprava DUR,

- verejný terminál intermodálnej prepravy Košice, projektová príprava DSZ, DUR.

8. Verejný terminál intermodálnej prepravy (ďalej len „TIP“) Žilina

V roku 2009 bola začatá príprava PD stavby po stupeň dokumentácie pre vydanie územného rozhodnutia s celkovými nákladmi 458 985,00 eur. Financovanie projektovej prípravy stavby bolo zabezpečené na základe ZoPNFP, ktorá bola uzavretá medzi MDVRR SR a ŽSR dňa 14.8.2009. Celková výška NFP predstavuje 460 800,00 eur (391 680,00 eur z KF, 69 120,00 eur spolufinancovanie zo ŠR).

Spracovanie PD bolo ukončené vydaním územného rozhodnutia Spoločným obecným úradom Teplička nad Váhom dňa 20.04.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2010.

Spracovanie PD bolo ukončené v 07/2010.

9. Verejný TIP Leopoldov (Západné Slovensko)

V roku 2009 sa začala príprava PD stavby po stupeň DUR s celkovými nákladmi 407 936,00 eur. Financovanie projektovej prípravy stavby je zabezpečené na základe ZoPNFP, ktorá bola uzavretá medzi MDVRR SR a ŽSR dňa 21.10.2009. Celková výška NFP predstavuje 411 000,00 eur (349 350,00 eur z KF, 61 650,00 eur spolufinancovanie zo ŠR). V roku 2009 a 2010 neboli na projekt čerpané finančné prostriedky. Predpokladané náklady na realizáciu sú 41 206,00 eur. Spracovanie PD bude ukončené v 03/2012.

10. Verejný TIP Bratislava

V roku 2009 bola začatá príprava PD po stupeň DUR s celkovými nákladmi 404 916,40 eur. Financovanie PD je zabezpečené na základe ZoPNFP, ktorá bola uzavretá medzi MDVRR SR a ŽSR dňa 21.10.2009. Celková výška NFP predstavuje 407 000,00 eur (345 950,00 eur z KF, 61 050,00 eur spolufinancovanie zo ŠR). V roku 2010 boli čerpané vo výške 284 453,40 eur (z toho 241 785,39 eur z KF a 42 668,01 eur spolufinancovanie zo ŠR). Predpokladané náklady na realizáciu sú 41 206,00 eur. Spracovanie PD bude ukončené v 10/2011.

11. Verejný TIP Košice

V roku 2009 bola začatá príprava PD stavby po stupeň DUR s celkovými nákladmi 410 000,00 eur. Financovanie PD stavby je zabezpečené na základe ZoPNFP, ktorá bola uzavretá medzi MDVRR SR a ŽSR dňa 15.12.2009. Celková výška NFP predstavuje 411 000,00 eur (349 350,00 eur KF, 61 650,00 eur spolufinancovanie zo ŠR). V roku 2010 boli čerpané vo výške 211 790,39 eur (z toho 180 021,83 eur z KF a 31 768,56 eur spolufinancovanie zo ŠR). Predpokladané náklady na realizáciu sú 41 206,00 eur. Spracovanie PD bolo ukončené v 07/2010. V súčasnosti sú pripravované SP v rámci verejnej súťaže na výber zhotoviteľa pre dokončenie PD a realizáciu 1. etapy stavby TIP Košice, ktorej vyhlásenie je plánované na 01/2012.

Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov

Čerpanie OPD v roku 2010 bolo zastúpené najmä na prioritnej osi č.4 na nasledujúcich investičných akciách:

12. Projekt „Prepojenie železničných koridorov na území Bratislavy“

Projekt pozostáva z týchto častí:

Stavba : „ŽSR, Bratislava predmestie – Bratislava filiálka – Bratislava Petržalka (prepojenie koridorov)“ je rozdelená na tri samostatné stavby:

1. etapa, ktorá rieši úsek Bratislava predmestie – Bratislava filiálka,
2.etapa, ktorá rieši úsek Bratislava filiálka – Bratislava Petržalka s napojením na železnicu v Petržalke a obnovu ŽST Predmestie,
3.etapa, ktorá rieši odbočku Slovany a rekonštrukcia ŽST Petržalka.

Stavba: „ŽSR, Bratislava – Železničné zapojenie letiska M. R. Štefánika“ je rozdelená na päť samostatných stavieb:

1. etapa, rieši zdvojkoľajnenie úseku Bratislava Petržalka - Kittsee (OBB) št. hranica,
2. etapa, prvá časová etapa, rekonštrukcia žel. mosta a inžinierskych sietí, ktorá rieši rekonštrukciu železničného mosta v križovaní tratí Bratislava hlavná stanica - Bratislava Nové Mesto a Bratislava predmestie - Bratislava filiálka a rekonštrukciu inžinierskych sietí,
2. etapa, druhá časová etapa zdvojkoľajnenie trate, ktorá rieši zdvojkoľajnenie trate Bratislava hlavná stanica - Bratislava Nové Mesto a čiastočnú rekonštrukciu ŽST Bratislava Nové Mesto,
3. etapa, prvá časová etapa , zapojenie od ÚNS rieši výstavbu ŽST Bratislava letisko ako stanicu s jedným ostrovným nástupiskom v dĺžke 250 m a jej napojenie z ÚNS,
3. etapa, druhá časová etapa zapojenie od Nového Mesta rieši dostavbu stanice na dĺžku nástupiska 400 m, jednokoľajné napojenie zo ŽST Bratislava Nové Mesto a výstavbu hĺbeného tunela pod oploteným areálom Letiska M.R.Štefánika.

PD stavby je financovaná z fondu TEN-T a kapitálových transferov ŠR. V roku 2009 bol spracovaný stavebný zámer, boli vydané protokoly o vykonaní štátnej expertízy pre všetky stavby. K 31.12.2009 boli vydané územné rozhodnutia. PD častí projektu, ktorých financovanie je plánované z OPD (napojenie letiska MRŠ smerom od žst. Bratislava ÚNS, interoperabilita na úseku Bratislava východ – žst. Bratislava Nové Mesto – žst. Bratislava ÚNS a úsek žst. Bratislava predmestie – žst. Bratislava filiálka) bola odovzdaná 29.10.2010.

Z kapitálových transferov a prostriedkov TEN-T bolo na stavbu prepojenia železničných koridorov v roku 2010 čerpaných 6 357 197,92 eur.

Predpokladaný začiatok realizácie stavebných prác je najneskôr v roku 2015 po ukončení projektových prác, MPV a získaní príslušných stavebných povolení.

13. Štúdia IDS Košice

Vypracovanie „Štúdie IDSK“ bolo ukončené 09/2009. Celkové finančné náklady na projekt boli vo výške 161 098,00 eur, z toho bolo čerpaných z KF 136 933,30 eur a zo ŠR 24 164,70 eur. Výsledná štúdia je podkladom pre vypracovanie PD k projektom IDSK v rámci PO č. 4 OPD:

1) „ŽSR, Terminál integrovanej osobnej prepravy Moldava nad Bodvou mesto, PD“.

2) „ŽSR, Elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Veľká Ida - Moldava nad Bodvou mesto, PD“.

3) „ŽSR, IDS Košice, Stavby IKD – 1. etapa, PD“.

ŽoNFP na projekt „ŽSR, TIOP Moldava n/B mesto – PD“ boli schválená dňa 04. 08. 2010 vo výške 257 723,58 eur, ŽoNFP na projekt Stavby IKD – 1. etapa bola schválená dňa 18. 03. 2011 vo výške 4 598 544,18 eur. ZoD na oba projekty boli podpísané 06. júna 2011. Ukončenie PD sa plánuje pre projekt „ŽSR, TIOP Moldava“ do 12/2012 a pre „Stavby IKD“ do 05/2014.

V rámci projektu „ŽSR, Elektrifikácia trate Haniska – Moldava n/B mesto, PD“ bola zahájená príprava SP pre výber zhotoviteľa PD, ukončenie PD bude 06/2013.

14. Bratislavský integrovaný dopravný systém

Na základe Technicko – ekonomickej štúdie (TEŠ) „Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy s dosahom na priľahlé regióny“ boli pre implementáciu v programovacom období OPD 2007-2013 identifikované tieto stavby:

- sedem terminálov integrovanej osobnej prepravy TIOP na území mesta (Dev. N. Ves -zastávka, Lamačská brána, Patrónka, Mladá garda, Trnávka, Ružinov a Vrakuňa)
(v zásobníku projektov označovaný tiež ako projekt „zahustenie zastávok“),

- šesť záchytných parkovísk typu Park and Ride (Lamačská brána, Pod. Biskupice, Nové Košariská, Ivanka pri Dunaji, Pezinok a Zohor)

- zavedenie informačného systému na existujúcich železničných tarifných bodoch na území BID (Bratislavskej integrovanej dopravy).

15. Technicko-ekonomická štúdia - Koľajová trať na území mestskej časti Bratislava Petržalka

Štúdia bola dodaná ŽSR v zmysle platnej zmluvy a zo strany MDVRR SR odsúhlasená dňa 27. 09. 2009. Celkové finančné náklady na projekt boli vo výške 121 500,00 eur, z toho bolo čerpaných z KF 103 275,00 eur a zo ŠR 18 225,00 eur.

16. Technicko-ekonomická štúdia IDS na území Bratislavy s dosahom na regióny

Zhotoviteľ na základe ZoD dokončil vypracovanie štúdie a odovzdal ju 15.04.2010. Celkové finančné náklady na projekt boli vo výške 125 600,00 eur, z toho bolo čerpaných z KF 106 760,00 eur a zo ŠR 18 840,00 eur.

Výsledné štúdie sú podkladom pre vypracovanie PD k projektom IDS BA v rámci PO č. 4 OPD:

Kapitálové transfery - štátna dotácia

ŽSR v r. 2010 disponovali iba prostriedkami vo výške 20 302 821,61 eur, ktoré vychádzajú z presunov nevyčerpaných prostriedkov z minulých období a to z r. 2008 a 2009. Upravený rozpočet bol pre rok 2010 vo výške 14 177 997,61 eur a z toho k 31.12.2010 bolo vyčerpaných celkom 14 154 994,00 eur.

22. ŽSR, žst. Kysak, modernizácia zabezpečovacieho zariadenia

Účelom stavby bola modernizácia vtedajšieho jestvujúceho zabezpečovacieho zariadenia pri zachovaní doterajšej koncepcie prevádzkovej technológie v žel. stanici Kysak. Príprava stavby sa uskutočnila na základe „Stratégie Železníc Slovenskej republiky pre modernizáciu uzlov a pohraničných prechodových staníc“. Z kapitálových transferov bolo v roku 2010 čerpaných 140 874,46 eur.

Fond TEN-T:

Pre r. 2010 boli alokované finančné zdroje fondu TEN-T vo výške 7 705 348,64 eur a zo ŠR – spolufinancovanie vo výške 10 276 023,15 eur, pričom k 31.12.2010 bol vyčerpaných z fondu TEN-T objem 1 267 357,90 eur a zo ŠR objem 1 962 424,43 eur. Zdroje boli použité na financovanie Štúdie prepojenia železničného koridoru TEN-T s letiskom a železničnou sieťou v Bratislave, ako aj na Modernizáciu žel. trate na úseku Púchov – Žilina na rýchlosť 160 km/hod.

Úvery

V roku 2010 bol dočerpaný finančný zostatok z investičného úveru ŽSR stavbu žst. Piešťany, modernizácia prijímacej budovy.

Vlastné zdroje

Správna Rada ŽSR schválila Podnikateľský plán na rok 2010, ktorého súčasťou bol Investičný program ŽSR. Investičný plán rozpočtoval obstaranie DHM a DNM z vlastných zdrojov v objeme 30 379 836,24 eur.

Z vlastných zdrojov bolo financované majetkoprávne vysporiadanie, leasing ako aj investície zamerané na odstránenie havarijných stavov, odstránenie škôd po povodniach, sklzy a pod. Celkové čerpanie vlastných zdrojov bolo k 31.12.2010 vo výške 25 354 073,19 eur.

Príloha č. 2

Opis stavu prípravy a realizácie projektov modernizácie železničnej infraštruktúry v období 2011 – 2014

1. Žilina - Krásno nad Kysucou, modernizácia trate

Stavba je v realizácii, bola schválená ŽoNFP zo strany EK, uzatvorená ZoPNFP medzi MDVRR SR a ŽSR Bratislava. V súčasnosti sú práce v prevažnej miere už zrealizované. Plánované ukončenie stavby je 11/2011. Prebieha dokončovanie TNS v Kysuckom Novom Meste. Ďalej prebiehajú naviac práce vo forme sekundárnych protihlukových opatrení, ktoré je nutné vybudovať za účelom dodržania hlukových limitov na základe meraní hluku na už zmodernizovanej trati. Vykonáva sa odstraňovanie drobných nedorobkov definovaných v preberacích protokoloch. Ich včasné odstránenie je nutným predpokladom pre kolaudáciu diela v plánovanom termíne.

2. Modernizácia trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov

2.1. úsek Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce (1. a 2. etapa)

Stavba v realizácii, bola podaná ŽoNFP na EK, uzatvorená ZoPNFP medzi MDVRR SR a ŽSR Bratislava.

Na základe zmeny metodiky výpočtu finančnej medzery bola prepočítaná analýza nákladov a výnosov (CBA) projektu. V novom výpočte došlo k zmene výšky finančnej medzery, ako aj k zmene pomeru financovania z jednotlivých zdrojov. Podľa novej metodiky budú predložené na schválenie EK celkové oprávnené náklady vo výške 274 988 830,09 eur.

Na úseku Nové Mesto nad Váhom –Trenčianske Bohuslavice sa bude realizovať betonáž sekundárneho ostenia tunela a pevnej jazdnej dráhy, cestný aj železničný most k Severnému portálu tunela, cestný most nad železnicou – do obce Trenčianske Bohuslavice, komunikácia nadjazdu - do obce Trenčianske Bohuslavice a prístupová komunikácia k Severnému portálu. Bude prebiehať dokončovanie prác na stavebnej časti tunela, montáž a aktivácia jednotlivých technológií tunela, realizácia železničného spodku, zvršku, pevnej jazdnej dráhy, realizácia trakčného vedenia, zabezpečovacieho zariadenia, rekonštrukcia železničného mosta v Novom Meste. Zruší sa železničný most pri Severnom portáli, zrealizujú sa komunikácie nadjazdu - do obce Trenčianske Bohuslavice a prístupové komunikácie k Južnému a Severnému portálu.

V žst. Trenčianske Bohuslavice budú prebiehať práce na realizácii elektronického stavadla v Trenč. Bohuslaviciach, podchodu pre peších aj podchodu pre cestujúcich, nástupíšť, zriadení železničného spodku identicky zo železničným zvrškom, protihlukových stien, trakčného vedenia.

Na úseku Trenčianske Bohuslavice – Melčice sa predpokladá s realizáciou nového cestného mosta do obce Štvrtok, komunikáciou nadjazdu - do obce Štvrtok, podchodu pre chodcov - Ivanovce vrátane komunikácie, železničného spodku identicky zo železničným zvrškom, trakčného vedenia.

V žst. Melčice budú prebiehať práce na prestavbe železničného mosta, realizácii podchodu pre cestujúcich a prístreškov pre cestujúcich, nástupíšť, železničného spodku a zvršku, trakčného vedenia.

Na úseku Melčice – Zlatovce budú prebiehať práce na realizácii elektronického stavadla, automatického hradla Záriečie a Melčice, pokládke optotrubky Melčice - Zlatovce, na prestavbe železničného mosta Adamovské Kochanovce, železničného mosta pri nadjazde na Drietomu, podchode pre cestujúcich – Kostolná, rekonštrukcii trafostanice Melčice, EOV na Nivách, osvetlení zástavky Melčice, osvetlení podchodu Ivanovce.

2.2. Úsek Zlatovce – Trenčianska Teplá (3. etapa)

V súčasnosti prebieha proces verejného obstarávania, pripravuje sa ŽoNFP. Podľa výsledkov verejnej súťaže a schválenia výšky finančných prostriedkov RO bude prebiehať realizácia.

2.3. Úsek Trenčianska Teplá – Beluša (4. a 5. etapa)

Stavba je v realizácii, bola podaná ŽoNFP na EK, uzatvorená ZoPNFP medzi MDVRR SR a ŽSR Bratislava.

Na základe zmeny metodiky výpočtu finančnej medzery bola prepočítaná analýza nákladov a výnosov (CBA) projektu. V novom výpočte došlo k zmene výšky finančnej medzery, ako aj zmeny pomeru financovania z jednotlivých zdrojov. Podľa novej metodiky budú predložené na schválenie EK celkové oprávnené náklady vo výške 302 763 870,82 eur.

V súčasnosti prebiehajú stavebné práce v žst. Ladce a na medzistaničnom úseku Ilava – Ladce. Medzistaničné úseky Trenčianska Teplá – Dubnica n. V. a Ladce – Beluša už boli zmodernizované a odovzdané do predčasného užívania.

V nasledujúcom období bude dôjde k modernizácii železničnej stanice Trenčianska Teplá, ktorá bude pozostávať prevažne z modernizácie železničného spodku, zvršku, výstavby podchodov pre cestujúcich, nástupíšť, batožinového podchodu a zabezpečovacieho zariadenia. Bude zrealizovaný nový cestný most nad železničnou traťou, rekonštrukcia cestného mosta nad potokom Teplička. V žst. Ladce bude zrealizovaný železničný most pre hlavné koľaje, podchody pre cestujúcich a nástupištia, zabezpečovacieho zariadenia. Bude sa modernizovať aj medzistaničný úsek Dubnica nad Váhom- Ilava, v rámci ktorého sa zmodernizuje železničný spodok, železničný zvršok, trakčné vedenie. Súčasťou je aj nový cestný most nad ŽSR a nový cestný most na ceste pri rybníku.

Následne sa zmodernizujú železničné stanice Dubnica nad Váhom a Ilava, ktorá bude pozostávať prevažne z modernizácie železničného spodku, zvršku, výstavby podchodov pre cestujúcich, nástupíšť, zabezpečovacieho zariadenia. V žst. Dubnica nad Váhom sa zrealizuje prestavba železničného mosta a podchod pre chodcov s rampami. V žst. Ilava bude realizovaný železničný most s podchodom a železničný most nad komunikáciou s chodníkom.

2.4. Úsek Beluša - Púchov – (6. etapa)

V roku 2011 budú vypracované ŽoNFP pre projekt a súťažné podklady pre výber zhotoviteľa prác a vyhlásená verejná súťaž. Podľa výsledkov verejnej súťaže a schválenia finančných prostriedkov RO bude prebiehať realizácia.

3. Zriaďovacia stanica Žilina – Teplička

Stavba je v realizácii, bola uzatvorená ZoPNFP medzi MDVRR SR a ŽSR Bratislava.

V rámci realizácie stavby sa ešte majú položiť koľajové polia a výhybky v odchodovej skupine a príslušných spojovacích koľají, vo vchodovej, smerovej a odchodovej skupine dokončiť montáž trakčných stožiarov, montáž kotvení a brán, dokončenie pokládky a montáže káblov, zapojenie rozvádzačov osvetľovacích veží.

Na pozemných objektoch prebieha dokončovanie vonkajších a vnútorných povrchových úprav, keramických obkladov a dlažieb, osádzanie dverí a okien, montáž rozvodov, osadenie čistiarni odpadových vôd, zrekonštruovanie časti pôvodného kanalizačného zberača s výustným objektom do Váhu a zriadiť odlučovač ropných látok.

Plánované sú práce na mostných objektoch podľa navrhnutých zmien zo statického posúdenia.

Termín ukončenia stavby 10/2011.

4. úsek Kysak - Košice

V súčasnej dobe sa prebieha proces schvaľovania ŽoNFP k predmetnému úseku Kysak – Košice pre doprojektovanie projektovej dokumentácie na stupni DSR, DVZ, AD a IČ. Predpokladané čerpanie sa uvažuje do roku 2015

Prebieha úprava dokumentácie z titulu koordinácie so stavbou „Integrovaného systému osobnej koľajovej dopravy v regióne Košíc, majetkoprávne vysporiadanie, vydanie právoplatných stavebných povolení, DRS, IČ pre DRS, DVZ a AD.

V súčasnosti sú na území mesta Košice, v košickej mestskej časti Ťahanovce pripravované dve investičné stavby a to stavba „Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Kysak (mimo) – Košice“ (KYKE) a stavba „Integrovaného systému osobnej koľajovej dopravy v regióne Košíc“ (IKD KE).

Nakoľko stavba IKD KE do určitej miery ovplyvňuje technické riešenie stavby KYKE a vzhľadom aj na rozdielny čas realizácie týchto stavieb, je nutná koordinácia ich projektových príprav.

5. Železničná stanica Čierna nad Tisou, modernizácia ŠR a NR

Zatiaľ bola uzatvorená Rámcová zmluva so zhotoviteľom PD, v príprave je 1. čiastková zmluva.

6. Modernizácia železničnej trate Púchov – Žilina

6.1 úsek Púchov – Považská Teplá, (I. etapa)

Realizácia stavby je zaradená v indikatívnom zozname projektov OPD - prioritná os 1 a jej realizácia v tomto programovom období je však podmienená výškou finančných zdrojov.

V súčasnosti prebieha proces projektovej prípravy. Prebiehajú projektové práce na dokumentácii pre realizáciu stavby. Termín dodania DRS na ŽSR v 10/2011. Zároveň prebiehajú práce spojené s MPV pre zabezpečenie stavebných povolení. Predpokladáme dodanie stavebných povolení v 2012. Predpokladaný začiatok realizácie stavebných prác bude podľa pridelených finančných prostriedkov.

6.2 úsek Považská Teplá - Žilina, (II. etapa)

Zároveň prebiehajú práce spojené s MPV pre zabezpečenie stavebných povolení. Predpokladáme dodanie stavebných povolení v 2011.

7. Modernizácia trate IV. koridoru, úsek št. hr. SR/ČR - Kúty

Vzhľadom k nedostatku finančných zdrojov, nebola zahájená príprava PD. (projekt mimo OPD)

8. Elektrifikácia trate Marchegg - Devínska Nová Ves (prioritný projekt TEN-T č. 17)

Stavba predstavuje elektrifikáciu 3,6 km železničnej trate po štátnu hranicu s Rakúskou republikou s odhadovanými investičnými nákladmi vo výške 5 000 000,00 eur. PD bude financovaná z Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007 – 2013. Realizácia stavebných prác je plánovaná na rok 2014, vzhľadom na plánované nadkontrahovanie v rámci PO č. 1 sa predpokladá financovať realizáciu stavby v rámci nasledujúceho programového obdobia.

9. ŽSR, Dostavba zriaďovacej stanice Žilina Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina, PD

Cieľom projektu je spracovanie PD pre modernizáciu železničnej infraštruktúry v uzle Žilina (osobná stanica Žilina, tranzitná skupina Žilina – Teplička, trať Odbočka Potok – Varín – Žilina, Budatínska spojka, napojenia osobnej stanice na modernizované úseky Žilina – Krásno nad Kysucou a Považská Teplá – Žilina). Po ukončení modernizácie uzla Žilina sa vytvoria podmienky na prevádzkovanie celého severo - južného interoperabilného prepojenia s jednofázovým systémom 25kV, 50 Hz. Ide o uzlové prepojenie nasledovných projektov

- „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Púchov - Žilina pre rýchlosť do 160km/h“,

- „ŽSR, Žilina -Teplička zriaďovacia stanica, 2. stavba, 2.etapa“,

- „ŽSR, Modernizácia trate Žilina - Krásno nad Kysucou“.

Projekt bol schválený Rozhodnutím RO dňa 27.04.2011 a následne bola dňa 21.07.2011 podpísaná ZoPNFP. V súčasnosti prebieha proces verejného obstarávania na výber zhotoviteľa PD.

10. Modernizácia trate Košice – Kostoľany nad Hornádom (nultá stavba pre IKD)

Stavba IKD Košice, Terminál Sever – nám. Maratónu mieru je rozhodujúcou stavbou IDS Košice, ktorá zabezpečí priamy prechod vozidiel tram-train z infraštruktúry ŽSR do existujúcej infraštruktúry Dopravného podniku mesta Košice. V súvislosti s touto stavbou je potrebné modernizovať úsek železničnej trate Košice – Ťahanovce. Vzhľadom na súčasný stav projektovej prípravy je realizácia stavebných prác plánovaná po roku 2014, vzhľadom na plánované nadkontrahovanie v rámci PO č. 1 sa predpokladá financovať realizáciu stavby v rámci nasledujúceho programového obdobia.

11. Modernizácia koridoru Čadca št. hr. – Čadca – Krásno nad Kysucou (mimo) – železničná trať

Bola dokončená správa o hodnotení vplyvu projektu na EIA a vydané záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. V súčasnosti prebiehajú práce na spracovaní DSZ a DUR. Nasledovať budú ďalšie stupne PD. Ukončenie celej projektovej dokumentácie sa predpokladá v roku 2014. Implementácia systému ETCS na úseku Žilina – Čadca štátna hranica a systému GSM – R na úseku Bratislava – Žilina – Čadca štátna hranica bude dokončená v roku 2013. Maximálna hodnota PD na modernizáciu trate, systému ETCS a GSM – R je 10 195 000,00 eur. Náklady na realizáciu systému ETCS sú financované z fondu TEN – T vo výške cca 3 630 000,00 eur.

12. Projekt zabezpečenia prístupu osôb s obmedzenou mobilitou k službám osobnej železničnej dopravy

Projekt predpokladá začiatok verejného obstarávania na 11/2011. Proces VO bude rozdelený na samotný nákup zdvíhacích plošín a úpravu prístupov a zariadení pre imobilných cestujúcich. Celkové náklady na projekt predstavujú sumu 1 348 952,40 eur. Z toho sú oprávnené výdavky 1 124 127,00 eur. Predpoklad ukončenia je plánovaný v roku 2015.

Projekt predpokladá začiatok verejného obstarávania na 10/2011. Proces VO bude rozdelený na dve časti:

- nákup zdvíhacích plošín

- prípravnú a projektovú dokumentáciu, úpravu prístupov a zariadení pre imobilných cestujúcich.

Celkové náklady na projekt predstavujú sumu 1 348 952,40 eur. Z toho sú oprávnené výdavky 1 124 127,00 eur. Predpoklad ukončenia je plánovaný v roku 2015.

Výstavba infraštruktúry intermodálnej prepravy

13. Verejný TIP Žilina, 1 etapa výstavby

V súčasnej dobe sa prebieha výber zhotoviteľa dokončenia PD a realizácie 1. etapy stavby podľa žltej knihy FIDIC. ŽoNFP bola doručená v 5/2011 aj so súťažnými podkladmi na RO na schválenie. ŽoNFP bola zo strany MDVRR SR odsúhlasená dňa 27. 06. 2011 vo výške 41 205 907,00 eur. S dokončením PD sa uvažuje do roku 2012 a s realizáciou výstavby sa uvažuje v rokoch 2013 až 2014.

14. Verejný TIP Leopoldov, DÚR

Ukončenie projektových prác na stavbe „Verejný terminál intermodálnej prepravy Leopoldov - projektová príprava DÚR“ je plánované v roku 2012 aj s vydaním územného rozhodnutia a schvaľovacieho rozhodnutia. Predpokladané čerpanie v roku 2011 je vo výške 407 936, 00 eur. Projekt realizácie stavby TIP Leopoldov bol zaradený ako rezervný projekt v rámci PO 3.

15. Verejný TIP Bratislava, DÚR a 1. etapa výstavby

Ukončenie projektových prác na stavbe „Verejný terminál intermodálnej prepravy Bratislava - projektová príprava DÚR“ v hodnote 404 916,40 eur je plánované v roku 2011 aj s vydaním územného rozhodnutia a schvaľovacieho rozhodnutia. Dokončenie projektovej dokumentácie a výstavba je navrhovaná v zmysle podmienok „žltej knihy FIDIC – naprojektuj a postav“. Predpokladaný termín ukončenia verejného obstarávania je v treťom štvrťroku 2012. S dokončením PD sa uvažuje do roku 2012 a s realizáciou výstavby sa uvažuje v rokoch 2013 až 2014. Predpokladané maximálne oprávnené náklady projektu 41 206 000,00 eur.

16. Verejný terminál TIP Košice a 1. etapa výstavby

Projektová príprava bola ukončená v 07/2010 vypracovaním DÚR. ÚR nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 02. 2011. Dokončenie PD a výstavba je navrhovaná v zmysle podmienok „žltej knihy FIDIC – naprojektuj a postav“. Predpokladaný termín ukončenia verejného obstarávania je v druhom štvrťroku 2012. S dokončením PD sa uvažuje do roku 2012 a s realizáciou výstavby sa uvažuje v rokoch 2013 až 2014. Predpokladané maximálne oprávnené náklady projektu 41 340 000,00 eur.

17. Inteligentný intermodálny systém riadenia TIP

Pre projekt Inteligentný intermodálny systém riadenia TIP bude spoločnosť Verejné prístavy, a. s., prijímateľom na základe výsledku PVM zo dňa 02. 06. 2011. Do 03/2012 bude vypracovaná ŽoNFP v predpokladanej výške 3 000 000,00 eur a začatie verejného obstarávania projektu na dodanie dodávateľa.

Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov

18. Bratislavský integrovaný dopravný systém, PD

Projekt zahŕňa PD pre výstavbu terminálov integrovanej osobnej prepravy:

TIOP Devínska Nová Ves

TIOP Patrónka

TIOP Mladá Garda

TIOP Trnávka

TIOP Ružinov

TIOP Vrakuňa

TIOP a parkovisko P&R Lamačská Brána

a výstavbu parkovísk Park & Ride:

P&R Podunajské Biskupice

P&R Nové Košariská

P&R Pezinok

P&R Zohor

P&R Ivanka pri Dunaji

Predpokladané náklady sú na úrovni cca 927 000,00 eur. V rámci projektu boli vydané záväzné pokyny na jednotlivé TIOP a P&R. Boli zriadené pracovné skupiny pre prípravu súťažných podkladov na výber zhotoviteľa PD.

19. Bratislavský integrovaný dopravný systém

V rámci projektu sa predpokladá realizácia jednotlivých terminálov integrovanej osobnej prepravy a parkovísk Park & Ride, pre ktoré bude vypracovaná PD. Okrem uvedených TIOP a parkovísk P&R projekt obsahuje aj výstavbu TIOP Nové Košariská, Lehnice, Kvetoslavov, vybavenie 28 existujúcich zastávok informačným systémom a výstavbu koľajového prepojenia mestskej časti Petržalka s centrom mesta.

Predpokladané náklady sú na úrovni cca 20 000 000,000 eur. Obstaranie prebehne v termíne po dopracovaní PD.

20. Prepojenie koridorov na území mesta Bratislavy, PD

Projekt zahŕňa chýbajúcu PD v rámci modernizácie uzla Bratislava vo väzbe na projekt Prepojenia koridorov a napojenie letiska M. R. Štefánika na železničnú infraštruktúru na území mesta Bratislava.

Predpokladané náklady sú na úrovni cca 9 969 000,00 eur.

21. Prepojenie koridorov na území mesta Bratislavy

V rámci projektu je z OPD zahrnuté dvojkoľajné prepojenie žst. Bratislava predmestie s novovybudovanou podzemnou žst. Bratislava filiálka. Pre realizáciu projektu je nevyhnutná úprava dokumentácie pre výber zhotoviteľa a získanie príslušných stavebných povolení a MPV. Realizácia projektu je podmienená súhlasom EK na základe ŽoNFP, ktorá bude predložená v prvom štvrťroku 2012. Odhadované náklady z PD sú na úrovni cca 424 000 000,00 eur s predpokladaným znížením v rámci VO na cca 360 000 000,00 eur.

22. Integrovaný dopravný systém koľajovej osobnej dopravy na území mesta Košice a v košickom regióne (IDSK), PD

a) TIOP Moldava nad Bodvou, mesto, PD - dodanie PD všetkých stupňov sa predpokladá do konca r. 2012 s odhadovaným finančným čerpaním vo výške 257 723,58 eur.

b) Elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Veľká Ida – Moldava n/B, - vypracovanie všetkých stupňov PD v celkovej odhadovanej hodnote 865 866,00 eur.

c) Stavby integrovanej koľajovej dopravy Košice, 1. etapa – vypracovanie všetkých stupňov PD v celkovej odhadovanej hodnote 4 600 000,000 eur.

d) TIOP Trebišov, PD – vypracovanie jednostupňového projektu v celkovej hodnote 150 000,00 eur.

23. Integrovaný dopravný systém koľajovej osobnej dopravy na území mesta Košice a v košickom regióne (IDSK), realizácia

V rámci OPD sa plánuje realizácia týchto stavieb:

a) ŽSR, TIOP Moldava nad Bodvou mesto,

b) Stavby IKD Košice, Námestie Maratónu Mieru – hl. stanica vrátane napojenia na sieť ŽSR,

d) Elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Veľká Ida – Moldava n/B mesto,

e) TIOP Trebišov (iba PD).

Celkové odhadované náklady sú 66 700 000 eur.

24. „ŽSR, Terminál integrovanej osobnej prepravy Moldava n/B mesto – PD“

Podľa ŽoNFP výška celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu predstavuje sumu 257 723,58 eur. Dodanie všetkých stupňov PD predpokladáme do konca r. 2012.

25. „ŽSR, Integrovaný dopravný systém osobnej koľajovej dopravy Košice, stavby IKD – 1. etapa, PD“

Podľa ŽoNFP výška celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu predstavuje sumu 4 598 544,18 eur.

Stavba IKD Košice, nám. Maratónu mieru – Staničné námestie s napojením na ŽSR - podľa ŽoNFP výška celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu predstavuje sumu 1 001 027,48 eur.

Dodanie všetkých stupňov PD predpokladáme v r. 2012 s predpokladaným finančným čerpaním vo výške 251,609,00 eur.

Dodanie DRS predpokladáme v r. 2013 s predpokladaným finančným čerpaním vo výške 553 541,00 eur.

Dodanie IČ pre DRS AD predpokladáme v r. 2014 s predpokladaným finančným čerpaním vo výške 195 522,00 eur.

26. „ŽSR, Elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Veľká Ida – Moldava n/B mesto, PD“

Podľa ŽoNFP výška celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu predstavuje sumu 865 866,00 eur. Dodanie všetkých stupňov PD predpokladáme do 06/2013.

27. „ŽSR, Elektrifikácia trate Leopoldov – Nitra“

Celkové náklady predstavujú sumu 23 240 000,00 eur. Realizácia stavby je predpokladaná v rámci nasledujúceho programového obdobia.

28. „ŽSR, elektrifikácia Bánovce nad Ondavou – Humenné“

Celkové náklady predstavujú sumu 54 240 000,00 eur. Realizácia stavby je predpokladaná v rámci nasledujúceho programového obdobia.

ZDROJ: Portál právnych predpisov