Na 10 km dlhej trati 163 z Brezničky do Katarínskej Huty bola 3. februára 2003 zastavená osobná doprava. Železničnú trať občas využije manipulačný vlak do sklárne, ktorá je v Katarínskej Hute v prevádzke.
V Lučenci na stanici
Dopravná obslužnosť na juhu stredného Slovenska je čoraz viac horšia. Keďže som momentálne bez auta, dostať sa z Revúcej do Lučenca a späť a nečakať dve, tri hodiny na spoj, je nemožné. Preto som na akciu nahovoril ďalšieho fanúšika železníc, môjho švagra, s ktorým sme sa v sobotu ráno do Lučenca spoločne vybrali. Aj týmto mu vyjadrujem svoju vďaku a dúfam, že to bol aj pre neho zaujímavý výlet. V Lučenci na železničnej stanici sa zhromaždilo takmer 100, slovom sto, nadšencov, ktorí sa išli mimoriadnym vlakom do Katarínskej Huty previesť. Zoznam cestujúcich sa uzavrel po príchode Domice zo Zvolena. Medzi cestujúcimi neboli len priaznivci železníc zo Slovenska, boli tu fanúšikovia z Čiech, Maďarska, ale aj Rakúska, Nemecka, či z ďalekej Veľkej Británie. Záujem previesť sa na tejto trati bol teda mimoriadny. V Lučenci sa k nám pridal aj Norbert, ktorý pricestoval z Prešova deň pre akciou a noc strávil v Utekáči u starkej. Keď sa priblížil čas odchodu, usadili sme sa v trojici do motorového vozňa.
Šteklivé pohladenie
(Upozornenie: z príjemného uja sprievodcu sa nakoniec vykľuje prísny revízor :D)
Len čo sa náš vlak pohol, prebehlo pohladenie chuťových pohárikov božským nektárom. Cesta prebiehala dobre a nálada bola výborná. Náladu cestujúcim spríjemňoval aj pán s harmonikou. Miestami vlak spomalil, pretože na trati 162 z Lučenca do Utekáča je niekoľko pomalých jázd. Keď sme prechádzali popri obci Veľká Ves, ukázal som Norovi, kde sa pripájala tzv. Tomášovská spojka, ktorá tu bola vybudovaná počas 2. svetovej vojny. Cesta plynula naozaj rýchlo a zrazu sme boli v Brezničke. Tu sme viacerí vystúpili, pretože motorový vozeň obiehal prívesné vozne, a to bola dobrá príležitosť urobiť pár ďalších záberov z akcie.
Breznička - obiehanie
Fotenie v plnom prúde
Obiehanie v Brezničke
Keď bol mimoriadny vlak do Katarínskej Huty opäť zostavený, nastúpili sme, aby sme sa previezli na trati, kde osobné vlaky už viac ako sedem rokov nechodia. Prišla prvá zastávka v Mládzove, ktorú mnohí využili na fotenie. Pár záberov a ide sa ďalej.
Mládzovo
Nasleduje Cinobaňa. Katarínska Huta je zo správneho hľadiska miestnou časťou obce Cinobaňa. Tu v Cinobani prebehlo individuálne a tiež spoločné fotenie zúčastnených akcie. Po krátkej prestávke sa ide ďalej. Míňame nevyužívanú vlečku do bývalých strojární v Katarínskej Hute, prechádzame zastávkou Maša a opatrne prechádzame cez priecestie pre stanicou. Tu je trať v stúpaní a motorový vozeň má s dvoma plnými prívesnými vozňami problém. Nezostáva nič iné, len druhý prívesný vozeň odpojiť a do stanice vlak priviesť po častiach. Neváhame a vystupujeme túto situáciu zdokumentovať.
Folková kapela vítala účastníkov akcie
Katarínska Huta
Druhý prívesný vozeň sa dopravuje do stanice
V Lučenci bolo zamračené, aj keď sa cez mraky občas predralo slnko. Tu v Katarínskej Hute bolo slniečka ešte viac. Na príchod nášho mimoriadneho vlaku už čakalo niekoľko miestnych a na pripravenom pódiu hrala kapela. Keď boli oba prívesné vozne bezpečne v stanici, prebehlo oficiálne privítanie organizátorom a starostkou obce, mimochodom tiež bývalou železničiarkou. Nasledoval kultúrny program, počas ktorého sa mohli účastníci osviežiť a posilniť dobrým kotlíkovým gulášom.
Domáci zaplnili priestor pred stanicou
Peťova kráľovná ciest
Katarínska Huta? To je predsa slovenský sklársky priemysel!
V rámci akcie bola pripravená návšteva miestnej sklárne a taktiež jedna jazda z Katarínskej Huty do Brezničky a späť. Ja som svojim spoločníkom navrhol prechádzku k Maši a k výhybke do nevyužívanej vlečky, ktorú sme cestou minuli. Vyčkali sme ešte na odchod vlaku do Brezničky a už sme kráčali po podvaloch do Maši.
Vlak do Brezničky odchádza z Katarínskej Huty
Aj tu boli zreteľné stopy tohtoročného vyčíňania počasia. Vlečka nie je len nevyužívaná, ale aj poškodená. Priepust, ktorý tu bol, je zničený a koľaj visí aj s podvalmi vo vzduchu.
Podmytá koľaj vlečky do zrušenej fabriky
Keďže počasie bolo celkom príjemné, pokračovali sme pešo po trati až pred obec Cinobaňa. Neboli sme sami, ktorí sa pre fotenie vlaku z Brezničky rozhodli počkať práve tu.
Jednoducho Cinobaňa
Po krátkom čakaní sa ozvala píšťala motorky a krátko na to sa v oblúku objavil vlak, tentoraz len s jedným prívesným vozňom. Po prejdení vlaku sme sa aj my pohli smerom do Katarínskej Huty.
Maša a dve motorky
Vlak pripravený na odchod do Lučenca
Cestou sme stihli ešte odfotiť motorový vozeň na zastávke v Maši. Keď už boli fotky z každej strany, nastúpili sme do motorky a časť cesty späť na stanicu v Katarínskej Hute sme sa zviezli. Tu ešte prebiehal kultúrny program. Zostávajúci čas sme využili, a aj my traja sme si dali dobrý guláš, ktorí pre nás Katarínsko-Huťania pripravili. Potom sme sa pomaly pripravovali na blížiaci sa odchod.
Breznička
Všetko má nielen svoj začiatok, ale aj koniec. Keď sme prišli do Katarínskej Huty na mnohých tvárach bolo cítiť dojatie. Ľudia dodnes nerozumejú, prečo tu vlaky niekto zrušil. Vo februári 2003 bolo zrušených veľa vlakov na lokálnych tratiach a mnohé z nich neboli nahradené autobusmi. Doprava obyvateľov vo viacerých regiónoch za prácou, školou, lekárskym ošetrením, či turistikou sa zhoršila. Rušenie osobných vlakov na tratiach, kde existuje aj nákladná doprava je nelogické. Možno ušetrí ZSSK nejakú nepodstatnú finančnú čiastku, ale štát resp. VÚC, pokiaľ nahradí vlak autobusom, neušetrí nič. Na druhej strane, ani autobusový dopravca nemá na klinci zavesené autobusy a vodičov, ktorými by zrušené vlaky nahradil. Štát aj postupnou likvidáciou verejnej dopravy núti vlastných občanov, aby svoju dopravu realizovali individuálne, pretože sa zbaví straty a plynie mu z toho ešte zisk. Zisk z predaja áut, predaja pohonných hmôt, poplatkov za STK, platenia daní, či spotrebnej, či z pridanej hodnoty, či z predaja diaľničných známok. Je táto diskriminačná politika štátu podľa Vás v poriadku? A kam potom idú naše finančné prostriedky? Do straníckych pokladníc, či súkromných vreciek, keď aj tie cesty sú v katastrofálnom stave a autobusu sa človek nedočká?
Kontrola cestovných lístkov prísnym revízorom
Vláčik z Katarínskej Huty sa dal do pohybu a ľudia si navzájom zakývali. Príde ešte niekedy motorka do Katarínskej Huty? To neviem. Náš vlak do Lučenca zastavil až v Brezničke. Tu motorový vozeň najprv spojil oba prívesné vozne, potom súpravu obehol a keď bol vlak kompletný, po nastúpení cestujúcich sa dal do pohybu do konečnej stanice Lučenec, kde sa náš výlet skončil. Po príchode do Lučenca sme sa poďakovali organizátorom a rozlúčili so známymi priateľmi. Cestou späť do Revúcej sme odviezli Nora do Utekáča. A to je bodka za touto reportážou, ktorú, ako som tajne dúfal, mal pripraviť Noro. Lenže jeho hudobná produkcia je stále viac a viac žiadaná v krajine žabožrútov, preto Norovi poprajme pekný výlet, úspešné pôsobenie vo francúzskom Lyone a šťastný návrat na Slovensko.
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
