Trať prvej parnej železnice na Slovensku bola jednokoľajná, preto aj Červený most bol pôvodne jednokoľajný. V roku 1891 bola trať medzi hlavnou stanicou a Devínskou Novou Vsou zdvojkoľajnená, čím sa zvýšila jej priepustnosť. Súčasne bol zdvojkoľajnený aj Červený most a v Lamačskom (prvom) tuneli bola vybudovaná koľajová spleť. Druhý tunel na lamačskom zhlaví bratislavskej hlavnej stanice (s oblúkom) bol vybudovaný až v rokoch 1900 až 1902.
Zastávka Bratislava-Železná studienka bola zriadená v roku 1904 s pôvodným názvom Červený most (nem. Rote Brücke, maď. Vörös híd).
Zastávka Bratislava-Železná studienka - smer Kúty
Drevená čakáreň je Národnou kultúrnou pamiatkou
Čakáreň a dom strážnika oddielu pochádzajú z roku 1904 a sú Národnými kultúrnymi pamiatkami. Žiaľ, čakáreň častokrát využívajú na prespávanie bezdomovci.
Dom strážnika - smer Bratislava
Červený most, spočiatku jednokoľajný, bol vybudovaný v roku 1848 a preklenoval údolie riečky Vydrice v rekreačnej oblasti Bratislavy vo výške približne 16 m. Most mal deväť polkruhových klenieb so svetlosťou (10,7 + 7 x 15,86 + 15,75) m, postavených pôvodne z červených tehál, z čoho bol odvodený jeho názov Červený most. V roku 1891 bol most zdvojkoľajnený a v roku 1935 zrekonštruovaný.
Pôvodný Červený most zachytený na dobovej rytine
Žiaľ, ustupujúca nemecká armáda Červený most 4. apríla 1945 úplne zničila, čím sa prerušila železničná doprava na dôležitej trati Bratislava – Břeclav. Z celého mosta sa dodnes zachoval len jeden fragment piliera z roku 1848, ktorý je pod štátnou ochranou.
Červený most – fragment piliera
Červený most – fragment piliera
Červený most - umiestnenie pôvodnej a novej podpery
Pre obnovenie dopravy na tejto dôležitej železničnej trati Červená armáda v rekordne krátkom čase za jeden týždeň vybudovala mimo osi koľaje zničeného mosta jednokoľajné provizórium s koľajou v oblúku uchytenou na oceľových zváraných nosníkoch, ktoré boli uložené na vysokých drevených pilieroch.
Mostné provizórium na drevených podperách
V rámci obnovy zničených tratí sa hneď po oslobodení Slovenska prikročilo k vypracovaniu projektu definitívnej rekonštrukcie Červeného mosta na frekventovanej trati Bratislava – Praha. Perspektívne sa uvažovalo so zvýšením traťovej rýchlosti na 150 km/h, preto sa železničná trať oproti pôvodnej trase posunula asi o 12 m smerom do údolia Vydrice. Trať na moste vedie v oblúku s polomerom 1200 m.
Červený most - výstavba
Pomocná železnička slúžila pre dopravu materiálu
Červený most - smer Lamač
Červený most - motorka do Rakúska
Most tvoria dve samostatné konštrukcie pre každú koľaj uložené na spoločných podperách. Každá konštrukcia je riešená ako dva spojité, pôdorysne polygonálne lomené nosníky s troma poľami s rozpätiami po 32 m. Hlavné oceľové plnostenné nosníky sú nitované. Zapustená oceľová mostovka má pozdĺžniky rôznej výšky, čím sa vytvára potrebné prevýšenie koľaje v oblúku. Pozdĺžne stužidlo zloženej sústavy je umiestnené pod priečnikmi.
Červený most - úsek nad cestou
Červený most - smer Lamač
Vzhľadom sa to, že v miestach križovania sú prúty stužidla spojené s dolnými pásnicami pozdĺžnikov, samostatné brzdné stužidlo nie je potrebné. Rámové priečne stužidlá dodávajú pekný vzhľad mostu aj pri pohľade zdola. Konštrukcia je uložená na malých ložiskách na oporách, dilatačné zariadenie je v strede dĺžky mosta.
Stĺpy trolejového vedenia sú zboku uchytené na podpere zo žulových kvádroch
Výstavbu spodnej časti mosta zabezpečila firma Frič. Medziľahlé podpery zo žulových kvádrov vyplnené betónom sú vyľahčené otvormi zakončenými polkruhovou klenbou. Oceľová konštrukcia mosta uložená na podperách má celkovú hmotnosť 1122 t. Vyrobili a zmontovali ju Škodove závody Plzeň v roku 1947. Oceľová konštrukcia má červený protikorózny náter podľa tradície historického názvu Červený most.
Červený most - pohľad zospodu
Červený most - vlak do Kútov
Nový Červený most bol slávnostne odovzdaný do prevádzky 30. apríla 1948.
Pramene:
- Ing. Alojz Drozd, Ing. Eugen Chladný, Ing. Ladislav Paulíny, Ing. Ivan Poliaček, CSc., Ing. Vladimír Vébr, doc. Ing. Jozef Zvara, CSc.: Stavebníctvo na Slovensku 1945 – 1985 Dopravné stavby, ALFA Bratislava 1989,
- Ing. Kubáček a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska,
- Dr. Ján Purgina: Vývoj železníc na Slovensku od roku 1837 so zreteľom na Bratislavu, vydavateľstvo SAV Bratislava 1957,
- Hanuš Entner: Začiatky železníc na Slovensku, Dopravní nakladatelství 1959,
- Rekonštrukcia železníc na Slovensku, Vydalo Povereníctvo dopravy a verejných prác v Bratislave.
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
