Na našich elezničných tratiach mono nájs mnostvo zaujímavých miest. Pre mňa osobne je takým zaujímavým miestom aj obyčajná odbočka trate niekde v poli. Takáto odbočka vznikla kedysi dávno aj na trati 185 z Popradu-Tatier do Plavča. Na tejto trati sú odbočky dve, jedna je v Studenom Potoku, ale v tomto článku si priblíime druhú, a to tra Spišská Belá odbočka - Spišská Belá horné nádraie.
Stručne z histórie trate
Mesto Kemarok u v roku 1881 získalo koncesiu na výstavbu eleznice Poprad – Kemarok – Spišská Belá, ale nevyuilo ju. Ďalšiu koncesiu na výstavbu trate z Popradu do Kemarku získala spoločnos Siemens – Halske, ktorá chcela postavi elektrifikovanú tra. Pre rôzne dôvody sa však ani tento projekt nerealizoval. A neskôr bola v priebehu 7 mesiacov postavená 13,2 km dlhá tra z Popradu do Kemarku, na ktorej začala prevádzka 18. decembra 1889. elezničná tra z Kemarku do Spišskej Belej dlhá 8,1 km bola postavená o tri roky neskôr a prevádzka na nej začala 6. júna 1892.
elezničná stanica Kemarok
Krátko po otvorení trate z Kemarku do Spišskej Belej získali Vendelín Faykiss a dr. Karol Csáky koncesiu na výstavbu trate zo Spišskej Belej do Podolínca. Uvaovalo sa o predĺení eleznice a k zemskej hranici, resp. o napojení trate z Popradu na tra Prešov – Orlov. Tra zo Spišskej Belej do Podolínca sa však nerealizovala ako pokračovanie zo stanice Spišská Belá horné nádraie, ale pokračovala z trate pod mestom. Práve tu vznikla odbočka Spišská Belá. Na 11,2 km dlhej trati do Podolínca prevádzka začala 10. decembra 1893.
Odbočka Spišská Belá - krycie návestidlo
Odbočka Spišská Belá - km 19,2
Odbočka Spišská Belá - smer Kemarok
Odbočka Spišská Belá - výkožajka
(odvratná kožaj tu nebola vybudovaná)
Tra má stúpanie (zárez)
Pohžad na zastávku Spišská Belá
V diažke mesto Spišská Belá
Končiare slovenských velhôr
Mesto Spišská Belá
Náčrtok z CP
CP z roku 1948
Na trati do Podolínca bola postavená ďalšia zastávka Spišská Belá. Aj po vybudovaní trate do Podolínca premávali osobné vlaky z Kemarku do Spišskej Belej horné nádraie. Osobné vlaky tu premávali podža cestovného poriadku ešte aj v roku 1951. No v cestovnom poriadku ČSD 1964/1965 sa u vlaky do stanice Spišská Belá horné nádraie neuvádzajú. Take osobná doprava tu bola zrušená v období rokov 1951 a 1964. Ani dnes do Spišskej Belej horné nádraie osobné vlaky nechodia. Aj z tohto dôvodu tu na stanici nenájdeme iadne nástupiská, pravdepodobne boli znesené. Stanica má tri kožaje. Pravdepodobne boli predtým dve dopravné a jedna manipulačná. V súčasnosti je odbočka viac menej povaovaná za vlečku, na ktorej sa občas objaví aj vlečkový vlak. Samotná stanica Spišská Belá horné nádraie má dnes štatút nákladiska. Pred stanicou je priecestie s frekventovanou hlavnou cestou I/67. Do stanice sú zaústené vlečky tunajších podnikov. Spišská Belá bola známa aj tabakovým priemyslom, do roku 2004 sa tu vyrábali cigarety. V stanici pri manipulačnej kožaji č. 3 stojí nakladacia rampa, ale budova skladiska tu u nie je. O meste Spišská Belá a jeho histórii sú uvedené podrobné informácie na stránke mesta.
Spišská Belá horné nádraie (nákladisko)
Zastávka Spišská Belá leiaca na trati z Popradu do Podolínca a Plavča je od centra mesta vzdialenejšia. Zastávka je zároveň výhybňou (bez odchodových návestidiel).
Spišská Belá, výhybňa a zastávka
Drevená budova skladiska
Odbočka v Spišskej Belej a stanica horné nádraie je vežmi vhodným námetom pre stavbu menšieho domáceho kožajiska.
Literárne pramene:
- Ing. Jiří Kubáček a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska; SR, Bratislava 1999