Tisovecký (Tisovský) tunel

Železnica do mesta Tisovec zavítala už v roku 1874. Vtedy sa v rámci výstavby Gemerských priemyselných železníc vybudovala aj železničná trať z Jesenského do Tisovca, ako odbočka z trate z Bánréve (dnes MÁV) do Rožňavy. Gemer a Malohont bol železnicou spojený s Budapešťou, cez Zvolen a Vrútky tiež s Košicko-Bohumínskou železnicou, a rovnako cez Zvolen aj s Banskou Bystricou. Keď na jeseň roku 1884 bola vybudovaná železničná trať z Banskej Bystrice do Podbrezovej, bol Tisovec prepojený železnicou aj s Horehroním. No toto spojenie pochopiteľne nebolo ani z časového ani finančného hľadiska výhodné, preto bola stále aktuálna potreba priameho železničného prepojenia Malohontu a Horehronia. Gemer, Malohont a Horehronie boli bohaté na nerastné suroviny. Ťažila sa tu železná ruda, ktorá sa tu zároveň spracovávala v hámroch. Už v roku 1872 uhorský parlament schválil zákonný článok o výstavbe spojovacej železnice medzi železiarňou v Tisovci a železiarňami v Podbrezovej a Hronci. V Hronci sa surové železo ďalej spracúvalo a vyrábali sa tu kvalitné koľajnice, ktoré Uhorsko potrebovalo pre výstavbu ďalších železničných tratí. Dňa 15.9.1896 bola do prevádzky uvedená trať z Pohronskej Polhori, čím vzniklo priame železničné spojenie Malohontu s Horehroním. Žiaľ, trať je pre značné výškové rozdiely náročná na prevádzku a keďže z tohto dôvodu bola málo výkonná, nákladná doprava bola na nej neskôr zastavená.

Poloha na mape, úvraťová trať označená zelenou farbou

Tisovecký tunel však v tom čase postavený nebol. Železničná trať z Pohronskej Polhori do Tisovca v Tisovci obchádzala vrch Kášterec a do stanice bola zaústená úvraťou. To bola zvláštnosť tejto trate, keďže napr. vlak vypravený do Brezna najprv posunoval pred stanicu. Tunel bol vybudovaný až po takmer 50-tich rokoch, počas 2. svetovej vojny v rámci výstavby tzv. Gemerských spojok. Krátky úsek trate v Tisovci, na ktorej je vysoký násyp, dvojitý most ponad cestu a potok, a tunel sú jedinými objektmi, ktoré boli po dokončení uvedené do prevádzky.

Tisovecký portál

Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž spôsobili, že aj časť južného Slovenska bola odstúpená Maďarsku, ktoré bolo spojencom Nemeckej ríše. Viedenskou arbitrážou bola určená nová štátna slovensko-maďarská hranica, ktorá na viacerých miestach preťala železničné trate na južnom Slovensku. Neexistujúce železničné spojenie a nekvalitné cesty spôsobovali problémy v zásobovaní tovarom a surovinami. Aj keď sa neskôr dohodla peážna doprava na niektorých úsekoch, vylúčené z nej boli napr. vojenské transporty. Preto slovenská vláda rozhodla o výstavbe viacerých nových železničných tratí, medzi nimi tiež o výstavbe Gemerských spojok, o ktorých bude samostatný článok. Tisovecký tunel bol prerazený dňa 26.9.1941 a o tri roky neskôr bol dokončený. Výstavba nových tratí na Gemerských spojkách však viazla. Bolo to jednak z dôvodu rôznych havárií (požiar), ale i pre vojnové udalosti, kvôli ktorým bola po vypuknutí Slovenského národného povstania výstavba úplne zastavená. V prácach sa pokračovalo až po skončení vojny. Práce na výstavbe Gemerských spojok boli však definitívne zastavené v roku 1949.

Bánovský portál

Tunel leží v km 39,615 na severnej strane železničnej stanice Tisovec a má dĺžku 770,2 metrov. Je postavený v oblúku. Okrem neho boli vybudované umelé stavby železničného spodku a prevažná časť zemného telesa. Prvý vlak Tisoveckým tunelom prešiel dňa 3. marca 1949. Uvedením tunela a krátkeho úseku novej trate bola odstránená úvrať, čím sa skrátil cestovný čas medzi Tisovcom a Breznom.

Vysoký násyp a most s dvoma oblúkovitými otvormi

Prvý vlak Tisoveckým tunelom prešiel dňa 3. marca 1949. Uvedením tunela a krátkeho úseku novej trate do prevádzky bola odstránená úvrať, čím sa skrátil cestovný čas medzi Tisovcom a Breznom.

Fotografie tunelu v Tisovci si môžete pozrieť fotoalbume. Foto: © Ing. Peter Páteček