Za parným vlakom pod Tatry
Autor: Ing. Peter Páteček <peter.patecek(at)zeleznicne.info>, Téma: Fotoreportáže, Vydané dňa: 16. 07. 2012V sobotu, 14. júla 2012, sa v Kežmarku konalo podujatie Európske ľudové remeslo (EĽRO). Pri tejto príležitosti sa v spolupráci organizátorov podujatia „EĽRO“ a Klubu železničných historických vozidiel Poprad uskutočnila jazda parného vlaku z Popradu do Podolínca a späť. Jazdy sa uskutočnili dve, predpoludním a aj popoludní.
Výlet do Popradu som si plánoval už dlhšie. Jedinou prekážkou mohlo byť počasie. V piatok to nevyzeralo dobre, lialo ako z krhle. V sobotu sa však počasie umúdrilo. Nepršalo, aj keď na oblohe boli oblaky. Oblačnosť však mala pribúdať najmä popoludní.
Na popradskú železničnú stanicu som prišiel s náskokom. Do odchodu parného vlaku zostávala asi polhodina. Postupne pribúdalo záujemcov o jazdu parným vlakom, čas plynul, a parný vlak nikde. Presunul som sa bližšie k západnému zhlaviu, do ktorého je zaústené aj depo. Konečne sa ozvala parná píšťala rušňa 477.013, krátko na to sa objavil aj posunujúci vlak. Urobil som pár záberov a bežal som do auta s cieľom urobiť pár záberov aj na trati.
Ráno v Poprade
Na vlak som počkal pre Kežmarkom. Vlak našťastie trochu meškal, tak som ho stíhal. Počasie bolo celkom dobré, na oblohe boli síce menšie oblaky, ale inak pekný slnečný deň. Jedine vietor bol dosť nepríjemný, nárazový, a fúkal celý deň.
Prvá jazda do Podolínca
Jede, jede mašinka...
Keď vlak prešiel, zamieril som do Spišskej Belej. V Spišskej Belej som už bol, takže som trochu poznal miesto. Navyše, v Spišskej Belej bolo križovanie z osobným vlakom, takže tam bola zaujímavá dopravná situácia.
Pred výhybňou Spišskou Belou z
Vlak zastavil a potom pomaly vošiel do výhybne
Trochu mi to ušlo, ale v silnom vetre
som stál na zvodidlách, opierajúc sa o dopravnú značku
Vlak odchádza do cieľovej stanice
Potom, čo do výhybne vošla muvka, odišiel osobný vlak do Popradu
Zo Spišskej Belej do Podolínca to nie je ďaleko. V Podolínci bola cieľová stanica pre mimoriadny vlak a parný rušeň tu obiehal súpravu. Späť do Popradu išiel rušeň tendrom dopredu. Urobil som pár dokumentačných záberov a už som mieril ďalej do Nižných Ružbách. Tadeto ide autobus z Prešova a lepší spoj na akciu Norbert nemal. Len čo som zaparkoval, objavil sa autobus a Noro. Vlak mal v Podolínci plánovanú krátku prestávku. Prišli sme na stanicu akurát v čase, keď rušeň zbrojil vodu z hasičskej cisterny.
V Podolínci sa zbrojilo vodou
Blížil sa čas odchodu vlaku, preto sme sa presunuli niekam na trať. Za cieľ sme si zvolili zastávku Bušovce.
Bušovce zastávka
Doprava bola na ceste dosť hustá, preto sme nemali v úmysle vlak naháňať. Napriek tomu sa nám ho podarilo predbehnúť a vyfotiť aj za Strážkami.
Za Strážkami (trochu som to zatrávnil)
Po prejdení vlaku sme zamierili na stanicu v Kežmarku. Vlak tu mal dlhšiu prestávku. Chvíľu sme fotili na stanici, no potom sme sa radšej rozhodli čakať na trati za Kežmarkom. Veľa pekných miest na fotenie medzi Kežmarkom a Popradom nie je, ale panoráma Vysokých Tatier to eliminuje. Parný vlak mal menšie meškanie, pretože meškal vlak z Popradu, na ktorom bola dvojica motorových jednotiek radu 840. Osobné vlaky boli v sobotu posilnené aj kvôli konaniu EĽRO. Chvíľu po prejdení osobného vlaku sa objavil parný vlak do Popradu.
Kežmarok
Osobný vlak do Plavča
Návrat do Popradu
S Tatrami
Čas do druhej jazdy sme strávili na stanici Studený Potok. Z Tatranskej Lomnice akurát prišla motorka 812.031. Počkali sme ešte na vlak do Popradu, na ktorom bola tiež dvojica „delfínov“, teda motorových jednotiek radu 840.
Studený Potok
Vlak do Popradu
Na oblohe pribúdalo oblakov, takže slnko sa čoraz častejšie za ne skrývalo. Vedeli sme, že ďalšie fotenie bude aj o šťastí, pretože situácia sa menila dosť rýchlo. Presunuli sme sa opäť na trať medzi Veľkou Lomnicou a Kežmarkom.
Druhá jazda
O kúsok ďalej
Keď vlak prešiel, rozhodli sme sa zájsť opäť do Spišskej Belej, kde som bol aj predpoludním. Tu slnko svietilo už z opačnej strany, preto sme zvolili iné miesto. Teraz sa tu parný vlak nekrižoval, len zastavil kvôli cestujúcim.
Pred Spišskou Belou
Keďže viac záberov parného vlaku na trati sa nedalo robiť, presunuli sme sa pomaly pred obec Podolínec, kde sme spoločne vyfotili osobný vlak do Popradu (2x840).
Podolínec - vlak do Popradu
Potom som Nora odviezol späť do Nižných Ružbách, odkiaľ mu išiel autobus do Prešova. Ja som sa vrátil späť na trať za Podolínec, kde som čakal na parný vlak do Kežmarku. Na oblohe bolo dosť veľa oblačnosti a slnko už len občas vykuklo. Napriek tomu som spravil pár záberov.
Návrat do Popradu (2.)
Keď vlak prešiel zamieril som do Kežmarku. Tu mal vlak dlhšiu prestávku. Našťastie tu bolo menej oblakov, takže som urobil ešte niekoľko záberov stanice a parného vlaku. Do odchodu vlaku do Popradu sa mi nechcelo čakať, preto som svoj výlet ukončil a išiel rovno domov.
Kežmarok - honosná budova
Parný vlak čaká na svoj odchod
Fotiť parný vlak na trať 185 som sa už viackrát chystal, no nikdy mi to nevyšlo. O to viac ma potešilo celkom dobré počasie, ktoré dobré pocity z výletu umocnilo. Na záver zostáva poďakovať organizátorom z Klubu historických železničných vozidiel Poprad a EĽRO, ktorí akciu pripravili. Fotografie z akcie sú vo fotoalbume. Foto: © autor & Norbert Mondek