"Myslím si, že tieto objekty, ak o ne nemajú záujem obce alebo iné subjekty, by mali byť zbúrané a odstránené. "

-tak to rozhodne nie! Ako SKUTOČNÝ fanúšik a priateľ železníc by som skôr povedal, že treba zachrániť čo sa dá. I keď šanca na to je prakticky 0....

Áno, bolo by veľmi dobre, keby sa dalo zachrániť, čo sa dá. Lenže ono nie vždy sa zachrániť dá všetko. A to, čo sa zachrániť nedá a je potenciálnym zdrojom ohrozenia zdravia a života, by malo byť odstránené. Sú prázdniny, keď sa nejaké deti pôjdu zo zvedavosti pozrieť do vnútra výpravnej budovy a nebodaj sa stane sa nejaký úraz, potom sa všetci budú pýtať, ako je to možné? Takýchto náhodných nešťastných úrazov sa stáva každý rok stále dosť. Ale ak si taký SKUTOČNÝ fanúšik a priateľ železníc, podujmi sa na záchranu povedzme výpravnej budovy v Hrnčiarskych Zalužanoch, prajem hodne zdaru!

"Sú prázdniny, keď sa nejaké deti pôjdu zo zvedavosti pozrieť do vnútra výpravnej budovy a nebodaj sa stane sa nejaký úraz, potom sa všetci budú pýtať, ako je to možné? Takýchto náhodných nešťastných úrazov sa stáva každý rok stále dosť."

Deti (a vlastne nikto) tam nemajú čo hľadať. To je ich problém a riziko.

Čo sa týka samotného tunelu v Ožďanoch, tak ten je v dobrom stave, vo vnútri je suchý a určite vydrží dlho. Oveľa väčší problém je dostať sa k nemu, pretože trať je riadne zarastená z oboch strán tunela.

Doporučuji ke shlédnutí dokumentární film Lidé na trati (Ľudia na trati) Režie: Arnold Kojnok. Shlédnout můžete na dokumentárním serveru DocAir.com
Odkaz na film: http://doc-air.com/down.phtml?q=lq&co=2140

1. Asi mesiac po uverejnení môjho článku o trati 175 sa na "sme" objavil článok nápadne podobný tomu môjmu:

http://babarik.blog.sme.sk/ c/161065/Dvadsat-milionov-v-trave.html

Zaujímavé sú údaje o množstve a hodnote majetku, ktoré sa opäť nápadne podobajú mojim výpočtom. Škoda, že J. Babarík neuviedol zdroj svojich informácií.

2. Myslím si, že podsúvanie názorov, že niečo "začal nejaký cyklista", je absurdné! Takýto názor sa totiž objavil na jednom webe o železniciach, ktorý prevzal článok J.Babarika. Rád by som podotkol, že úbohý stav nielen tejto trate je výsledkom dlhoročného nezáujmu železníc o trate ešte čias budovania socializmu! Práve počas 40 rokov budovania socializmu bolo na Slovensku zrušených viacero tratí, ktoré dnes vyvolávajú len horkú pachuť nostalgie.

Čítal som ten článok aj z iného železničného webu, ale musím povedať, že i Váš názor je zvrátený. Môžme kľudne začať rekapitulovať, koľko tratí postavili, zdvojkoľajnili, zatrolejovali a zrušili komunisti. A na druhej strane ako si novodobý kapitalistický štát váži hodnoty, koľko tratí zdvojkoľajnil, pár kilometrov aj zatrolejoval a na koľkých zrušil dopravu, koľko kúpil nových lokomotív, vozňov. Koľko fabrík, ktoré mohli produkovať HDP popravil, koľko ľudí dostal na mizinu, ako sa stará o svoj majetok a pod. Ak ste tam v skutočnosti bol, tak ste to musel vidieť! Vy zvrátený názor!

Rozdiel medzi súčanou dobou a vtedajším režimom je priepastný a je predovšetkýmv tom, že dnes každý človek môže slobodne vyjadriť svoj názor, aj taký názor s ktorým nemusia iní ľudia súhlasiť. Tak ako Vy nesúhlasíte s mojim názorom, ani ja nesúhlasím s Vašim názorom. Žiaľ, Vy svoj názor dokážete vyjadriť len ako anonymný čumil.

Mimochodom, ja svojim článkom neobhajujem nejaký súčasný kapitalizmus. Poukázal som v ňom na postoj ku správe štátneho majetku, majetku, o ktorý sa má postarať štát prostredníctvom štátnych inštitúcií a organizácií.

Na záver snáď len, že takéto vyjadrenie >Vy zvrátený názor!< do slušnej spoločnosti nepatrí.

V minulosti boli železnice pilierom priemyselného rozvoja, neskôr aj kultúrnym či pamiatkovým dedičstvom.
Ich rušenie je prejavom cynizmu voči kultúrnemu dedičstvu a k hodnotám našich predkov.
Skôr by mali zrušiť Pamiatkový úrad SR (http://www.pamiatky.sk/pamiatky/domov), ak historickým železniciam a je príslušným stavbám, žiadna ochrana neprislúcha.
Alebo by mali zrušiť skôr celú byrokraciu štátnej ochrany prírody, ktorá svojou existenciou prírodu viac zaťažuje než pomáha.
Vytvorili sa inštitúcie na "ochranu" len preto, aby sa nimi udusila záchrana pôvodných pamiatok? ... napr. dobudovanie tunela pod Dielikom sa úplne "udusilo" inou inštitúciou tzv. "ochrany". V roku 1997 bol Tunel pod Dielikom vyhlásený za Chránený areál, jedno z najvýznamnejších stredoeurópskych zimovísk netopierov, ktorého "zmrazenie" znamená ale obmedzenie cestovného ruchu v jeho regióne a presmerovanie enviro-teratogénneho zaťaženia do cestnej dopravy.
mikulas novota

Časť bývalej poltárskej trate vychádzajúcej z Rimavskej Soboty, ktorá má v lete slúžiť ako cyklocesta, začali v uplynulých dňoch čistiť. Po vyasfaltovaní približne dvojkilometrového úseku ju chce mesto prepojiť s novou cyklocestou smerujúcou do rekreačnej oblasti Kurinec-Zelená voda. Na výstavbu má byť použitých približne 100 tis. eur, ktoré odsúhlasili v tohtoročnom rozpočte Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) poslanci koncom minulého mesiaca. Informáciu pre agentúru SITA potvrdil poslanec BBSK a zároveň poslanec mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote Ladislav Rigó. Ako ďalej spomenul, krajský rozpočet podporil aj preto, aby nedošlo k oddialeniu investície na cyklocestu.

S prípravnými prácami začali v uplynulých dňoch pracovníci Technických služieb mesta. Bývalý železničný násyp čistia od náletových drevín. Rigó zároveň poznamenal, že v ďalšej etape chcú na cyklocestu pri železničnom moste napojiť aj úsek vedúci popri rieke Rimava z najväčšieho rimavskosobotského sídliska, Sídliska Západ.

Banskobystrický samosprávny kraj získal od Železníc SR bývalý železničný zvršok zrušenej trate Rimavská Sobota – Poltár v úseku približne 30 km. Podmienkou prevodu pritom bolo, aby na bývalom zvršku bola vybudovaná cyklotrasa. Kúpu trate za symbolické euro odsúhlasilo zastupiteľstvo BBSK v roku 2013. Podľa vtedajších vyjadrení Ivety Kurekovej z kancelárie predsedu kraja predpokladali, že náklady na cyklotrasu nebudú vysoké, pretože ide o rovný povrch bez komplikovaných prevýšení terénu (až na chýbajúci most a tunel). Bývalé vedenie kraja chcelo podľa nej projekt prefinancovať z eurofondov, resp. prostredníctvom Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarská republika.

zdroj