Úvod
Úloha formulova nový Program modernizácie a rozvoja elezničnej infraštruktúry na roky 2011 – 2014 prichádza v období výraznejšej zmeny pohžadu na miesto a význam elezničnej dopravy v dopravnom systéme SR. Je toti nespochybnitežným faktom, e hoci postavenie elezničnej dopravy v dopravnom systéme Slovenskej republiky sa v posledných desaročiach výrazne zmenilo, neprebehlo dosiaž iadne koncepčné prehodnotenie jestvujúcej elezničnej siete. V dôsledku toho sa dosiaž na jednej strane udriavali pri ivote mnohé málo výkonné trate, na druhej strane zas takto vynaloené prostriedky chýbali na elezničných líniách, na ktorých sa dodnes zachovala pomerne hustá elezničná doprava.
Výsledkom je rozsiahla, avšak pomerne zanedbaná elezničná infraštruktúra s postupne degradujúcimi parametrami (rýchlosami, osovým zaaením, dĺkami predjazdných kožají v staniciach, obmedzujúcim prechodovým prierezom problémami elektromagnetickej kompatibility), neprispôsobená moderným európskym elezničným vozidlám a neschopná prija výzvy, vyvstávajúce pred elezničnou dopravou tejto doby. S rastúcou averziou spoločnosti „nalieva“ peniaze do čoraz menej efektívneho dopravného módu sa dosiaž nedokázali elezničné spoločnosti vyrovna iadnym vlastným rozhodným koncepčným opatrením. Ani monos vyui na modernizáciu elezničnej infraštruktúry finančné zdroje EÚ neznamenalo vdy viditežný obrat – nadmerné ambície projektantov, spojené s nedostatočným dohžadom zadávatežov viedli v niektorých prípadoch k neprimerane drahým riešeniam, ohrozujúcim vlastnú realizáciu projektu. A ak aj došlo k realizácii predimenzovaného projektu, znamenalo to vysokú absolútnu hodnotu spolufinancovania, odčerpávajúcu účelnejšie vyuitežné prostriedky.
Riešením je prehodnotenie rozsahu jestvujúcej elezničnej siete SR a sústredenie disponibilných finančných prostriedkov na tie miesta, kde ich pouitie bude ma z hžadiska reálnych dosahovaných výkonov alebo potenciálnych moností význam. Vzhžadom na závanos tohto problému s dlhodobo odkladaným riešením pôjde nepochybne o dlhodobejší proces, ktorý bol len v tomto roku odštartovaný prijatím Programu revitalizácie elezničných spoločností a jeho konkrétne výsledky zatiaž ešte nepoznáme. Preto povaujeme za rozhodujúce pre potreby formulácie tohto programu rešpektova nasledovné pravidlá.
1. v prípade projektov spolufinancovaných z finančných zdrojov EÚ
- zabezpeči udratežnos rozpracovaných projektov s nespochybnitežným významom, ak u boli preinvestované významné sumy
- opätovne posúdi tie prípady, kde aktuálne prebieha len projektová príprava, ak naznačuje príliš vysoké realizačné náklady
2. v ostatných prípadoch
- posilni reprodukciu tých tratí, ktorých význam mono povaova za nespochybnitežný a naopak
- rezignova na nie nevyhnutné udriavacie práce na tratiach s najnišími výkonmi; trate so zastavenou dopravou udriava len v miere nevyhnutnej pre ochranu bezpečnosti žudí, zvierat a ivotného prostredia
Uplatnenie týchto zásad vo svojej podstate znamená:
a. ukonči pokročilo rozpracovanú modernizáciu elezničnej línie Bratislava – ilina – Čadca št. hr. a zriaďovacej stanice ilina - Teplička
b. realizova plánované stavby terminálov intermodálnej prepravy
c. realizova projekty, súvisiace so zavedením integrovanej dopravy v Bratislave a Košiciach
d. vzhžadom na neakceptovatežne vysoké predpokladané realizačné náklady prehodnoti projektovaný koncept modernizácie úseku Liptovský Mikuláš – Kysak
e. doprojektova ambiciózny projekt prepojenia koridorov na území mesta Bratislavy, avšak s rešpektovaním všetkých účelných zjednodušení realizova zatiaž len stavbu Bratislava predmestie – Bratislava filiálka a elektrifikáciu trate Devínska Nová Ves – Marchegg, kde mono dosiahnu nespochybnitežný efekt
f. oveža účelnejšie voli zámery pre vyuitie prostriedkov z vlastných zdrojov SR pre reprodukciu základných prostriedkov tohto podniku
Základné východiskové dokumenty programu
V súčasnosti tvoria elezničnú sie SR hlavné a vedžajšie trate. Sú to trate normálnorozchodné, úzkorozchodné a širokorozchodné. Celková dĺka tratí na území SR je 3 623 km, z čoho je 3 474 km normálnorozchodných, 50 km úzkorozchodných a 99 km širokorozchodných. Jednokožajné trate majú spolu 2 608 km, dvojkožajné a viackožajné 1 015 km. Z celkovej dĺky tratí je 1 577 km elektrifikovaných a 2 046 km neelektrifikovaných. Jediná širokorozchodná tra na území SR je pokračovaním trate zo stanice Uhorod cez stanicu Maovce do st. Haniska pri Košiciach.
elezničná sie SR je súčasou niekožkých významných európskych koridorov a to:
· Koridor č. IV. - Dresden – Praha – Bratislava/Wien – Budapest – Arad (+ vetvy) (aj tra Komárno - Nové Zámky, ako súčas nákladného koridoru E),
· Koridor č. V. – Venezia – Trieste/Koper – Ljublana – Budapeš – Čop – Lvov; s vetvou prechádzajúcou územím SR na úseku Bratislava – ilina – Košice – Čierna nad Tisou – Čop,
· Koridor VI. - Gdansk – Waszawa – Katovice –Zwardoň/Čadca - ilina (vetvy Bielsko Biala – Ostrava – Břeclav),
· Prioritný projekt č. 17 (TEN-T) - Paris – Strasbourg – Stuttgart – Wien – Bratislava, (SR čas ÖBB Kittsee/Bratislava-Petralka –uzol Bratislava, ÖBB Marcheg/SR Devínska Nová Ves),
· Prioritný projekt č. 23 (TEN-T) - Gdansk – Warszava – Brno/Bratislava (Zwardoň PKP/ SR Skalité –Čadca – ilina - Nové Mesto nad Váhom),Koridor E - Dresden – Praha – Wien/Bratislava – Budapest.
Túto elezničnú sie vlastní štát. Spravujú ju eleznice Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), ako podnik sui generis. SR boli zriadené zákonom NR SR č. 258/1993 o elezniciach SR.
V zmysle schváleného Projektu transformácie SR uznesením vlády SR č. 830/2000 bola od 1.1.2002 zriadená elezničná spoločnos, a.s. podža osobitného zákona č. 259/2001 Z. z. o elezničnej spoločnosti. Tým došlo podža Smernice Rady 91/440/EHS o rozvoji elezníc spoločenstva k fyzickému oddeleniu dopravných a prepravných činností od elezničnej infraštruktúry. SR odvtedy vykonávajú povinnosti manaéra infraštruktúry podža Smernice 2001/14/ES z 26.2.2001 o pridežovaní kapacity elezničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za pouívanie elezničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii ES.
Podža zákona NR SR č.513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uzatvára štát so SR zmluvu o prevádzkovaní dráhy, na základe ktorej SR zabezpečujú prevádzkyschopnos elezničnej siete podža poadovaných parametrov. Finančné prostriedky, ktoré doposiaž mali SR k dispozícii na základe tejto zmluvy nepokrývajú ani základnú reprodukciu siete elezničných tratí. Pripravované navýšenie prostriedkov beného transferu vytvára priestor pre určitú konsolidáciu tejto situácie. Výstavba nových tratí, modernizácia, rekonštrukcie sú financované z fondov EÚ a kapitálových transferov, ktoré sú účelovo viazané na základe zmlúv uzatvorených s MDVRR SR.
Dopravná politika EÚ prezentovaná v Bielej knihe a následné legislatívne aktivity sú zamerané na podporu elezničnej dopravy a zvýšenia jej konkurencieschopnosti voči iným druhom dopravy, nakožko elezničná doprava je jedným z najbezpečnejších dopravných systémov a súčasne najšetrnejších voči ivotnému prostrediu. Zvýšenie bezpečnosti elezničnej dopravy spolu s interoperabilitou elezníc patria medzi základné piliere tvoriaceho sa európskeho integrovaného elezničného priestoru.
EÚ vyčleňuje vo svojich rozpočtoch finančné prostriedky predovšetkým na budovanie transeurópskej dopravnej siete EÚ (TEN-T) s ciežom postupne vybudova kvalitnú dopravnú infraštruktúru, v ktorej má nezastupitežné miesto aj elezničná doprava. elezničná sie TEN-T, dotýkajúca sa aj SR, je definovaná v Rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 884/2004/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1692/96/ES o základných smerniciach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete.
Materiál je v súlade so schválenými dokumentmi vládou SR: Národným strategickým referenčným rámcom Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013 a Operačným programom Doprava. OPD predstavuje programový dokument Slovenskej republiky pre čerpanie pomoci z fondov Európskej únie v sektore dopravy na roky 2007 - 2013. Tento materiál obsahuje súbor ciežov a prioritných osí zahrňujúcich viacročné opatrenia na ich dosiahnutie, ktoré sú realizované vyuitím finančnej pomoci z KF.
Globálnym ciežom OPD je podpora trvalo udratežnej mobility prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja verejnej osobnej dopravy. Riadiacim orgánom OPD je MDVRR SR.
Z prostriedkov KF sa financuje modernizácia hlavných elezničných koridorov v sieti TEN-T vrátane ostatných tratí v súlade s nariadením o KF, ktorý od roku 1994 napomáha členským štátom Európskej únie k zníeniu ekonomických a sociálnych rozdielov a k stabilizácii ich ekonomík KF financuje projekty maximálne a do 85 % z oprávnených nákladov na projekty, týkajúce sa ekológie a dopravnej infraštruktúry. Spôsobilé projekty musia patri do dvoch kategórií:
a) ekologické projekty, ktoré napomáhajú dosiahnutiu ciežov Zmluvy ES - konkrétne projekty, ktoré sú v súlade s prioritami ekologickej politiky Spoločenstva podža príslušných akčných plánov ekologického a trvalo udratežného rozvoja.
b) projekty zamerané na dopravnú infraštruktúru, ktoré prispievajú k rozvoju dopravnej infraštruktúry v súlade so smernicami Transeurópskej dopravnej siete (Trans-European Transport Network, TEN).
OPD 2007 - 2013 v oblasti elezničnej infraštruktúry definuje 3 prioritné osi:
§ Prioritná os 1 – elezničná infraštruktúra
- Prioritná os 3 – Infraštruktúra intermodálnej prepravy
§ Prioritná os 4 – Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov
Prioritná os 1
Program je zameraný predovšetkým na realizáciu modernizácie elezničných tranzitných koridorov, modernizáciu elezničných pohraničných prechodových staníc, dostavbu rozhodujúcich elezničných uzlov, zastávok a staníc, implementáciu ERTMS atď. Projekty modernizácie elezničnej dopravnej infraštruktúry OPD budú realizované na tých tratiach zaradených do siete TEN-T, ktoré majú rozhodujúci význam pre ekonomiku a mobilitu SR a Spoločenstva. Rozhodnutím č. 884/2004/ES bol stanovený zoznam 30 projektov, ktoré majú rozhodujúci význam pre Spoločenstvo ako celok, pričom SR sa priamo dotýkajú dva prioritné projekty pre oblas elezničnej infraštruktúry. Sú to projekty č. 17 (prepojenie koridorov a napojenie letiska MR Štefánika) a 23 (Bratislava - ilina), ktoré budú OPD primárne podporované. Modernizáciou elezničných tratí siete TEN-T budú dosiahnuté parametre, ktoré zodpovedajú poiadavkám na poskytovanie kvalitatívne konkurencieschopných elezničných sluieb a zároveň zodpovedajú poiadavkám štandardov EÚ a medzinárodným dohodám (AGC a AGTC).
Prioritná os 3
Jednou zo základných podmienok efektívnej výmeny tovarov je vytváranie dopravno-komunikačných uzlov, v ktorých dochádza k sústreďovaniu a prerozdežovaniu tovarov za účelom ich efektívnejšej prepravy medzi výrobcami, obchodníkmi a spotrebitežmi v rámci logistického prepravného reazca. Tieto uzly (logistické centrá) vytvárajú podža dopravnej politiky EÚ základné body dopravnej siete intermodálnej prepravy a komunikačnú kostru tovarových a informačných tokov v Európe.
Nárast medzinárodnej prepravy tovaru akými cestnými nákladnými vozidlami spolu
s nedobudovanou sieou nadradenej dopravnej infraštruktúry sa prejavuje v SR enormným zaaením cestných komunikácií v oblastiach s hustým osídlením obyvatežstva, v chránených prírodných oblastiach, ako aj v oblasti hraničných priechodov.
K 31.12.2010 bolo na území SR evidovaných 7 kontajnerových prekladísk, pričom s výnimkou terminálu v Dobrej sú technicky a technologicky zastarané, nespĺňajú základné parametre stanovené Dohodou AGTC. Prekladiská sú v súkromnom vlastníctve a sú umiestnené v zastavaných mestských častiach, čo neumoňuje ich ďalší priestorový rozvoj. Preto neumoňujú poskytova sluby poadované súčasným prepravným trhom, ani sa efektívne rozvíja a nemôu zaruči poskytovanie sluieb na nediskriminačnom princípe vyadovanom Zmluvou o EÚ a z nej odvodených právnych predpisov.
Prioritná os 4
Stratégia prioritnej osi je zameraná najmä na integráciu verejnej elezničnej osobnej dopravy, jej podporu a preferenciu v rámci integrovaných dopravných systémov v dvoch najväčších mestách SR – Bratislavy a Košíc, jej vzájomnú koordináciu s regionálnou a nadregionálnou (v prípade Bratislavy aj s cezhraničnou) elezničnou osobnou dopravou. Realizáciou prioritnej osi s nadväznosou na prioritnú os 6 sa vytvoria podmienky pre zvýšenie podielu ekologickej verejnej elezničnej osobnej dopravy ako aj mestskej hromadnej dopravy.
V rámci týchto integrovaných systémov bude elezničná infraštruktúra základom dopravnej sústavy, na ktorú budú nadväzova ostatné druhy dopravy (napr. mestská doprava), a to vrátane individuálnej automobilovej dopravy (parkoviská P&R). Podporované bude budovanie systémov kombinujúcich električkovú a elezničnú dopravu (tram-train) s ciežom privies elezničnú dopravu blišie k zdrojom a ciežom ciest. Tým sa vytvorí predpoklad aj pre zapojenie verejnej prímestskej autobusovej dopravy do integrovaných dopravných systémov, kde autobusové linky doplnia nosnú sie elezničnej dopravy a budú plni funkciu plošnej obsluhy územia s väzbou na nosnú sie.
Pre zlepšenie súčasného stavu verejnej osobnej dopravy v regióne Bratislava je nevyhnutné zavedenie vysokokapacitného, ekologického a bezkolízneho integrovaného nosného systému prepravy osôb. Dôleité je najmä zvýši kapacitu a urýchli prepojenie prímestských častí s centrom, prepojenie centra s mestskou časou Petralka.
Aktivity OPD v rámci tejto prioritnej osi budú komplementárne dopĺňané aktivitami Operačného programu Bratislavský kraj. Tie budú zamerané najmä na prevádzkové zabezpečenie integrovaného dopravného systému v hlavnom meste Bratislava a v prižahlých oblastiach, ako napr. jednotný tarifný informačný systém, informačný systém MHD, preferencia vozidiel MHD a pod.
V rámci aktivít prioritnej osi sú tie vytvorené predpoklady na realizáciu časti projektu integrovaného dopravného systému mesta Košice. Ciežom projektu je prepoji kožajový systém SR a Dopravného podniku mesta Košice za účelom priameho výkonu verejnej osobnej dopravy na území mesta Košice a v Košickom samosprávnom kraji s dopadom aj na Prešovský samosprávny kraj. Na základe existujúceho kožajového rozchodu rovnakého u elezničných a električkových tratí bude vybudovaný IDS efektívnejšie vyuíva výhody oboch systémov. Cestujúci budú môc vyuíva IDS na prepravu v meste Košice i v prímestskej a regionálnej doprave s obslunosou a do 100 km.
Vyhodnotenie procesu realizácie modernizácie elezničnej infraštruktúry do roku 2010
Doposiaž bolo zmodernizovaných celkom 92 km elezničných tratí na koridore V (Bratislava Rača – Nové Mesto nad Váhom) a 18,9 km na koridore č. VI (ilina - Krásno nad Kysucou).
V súčasnosti sa realizuje úsek Nové Mesto nad Váhom - Zlatovce (17,457 km) a Trenčianska Teplá - Ilava - Beluša (20,400 km) a zriaďovacia stanica ilina - Teplička.
Financovanie rozhodujúcej časti modernizácie elezničnej infraštruktúry je zo zdrojov OPD. V súčasnosti sa nachádzame v polovici programového obdobia 2007 - 2013. Projekty sú z hžadiska a realizácie a čerpania zdrojov sledované podža prioritných osí 1, 3 a 4. V nasledujúcej tabužke sú uvedené projekty, ktoré sú v štádiu prípravy alebo realizácie.
Tabužka č. 1 Prehžad projektov podža prioritných osí
názov projektu
|
súčasný stav
|
súčasný stav oNFP
|
Prioritná os 1
|
Modernizácia trate ilina - Krasno
|
Realizácia
|
schválená EK
|
Modernizácia trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, úsek Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce
|
Realizácia
|
predloená na EK
|
Modernizácia trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, úsek Zlatovce - Trenčianska Teplá
|
verejné obstarávanie
|
predloená na MDVRR SR
|
Modernizácia trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, úsek Trenčianska Teplá - Ilava – Beluša
|
Realizácia
|
predloená na EK
|
ilina Teplička, zriaďovacia stanica
|
Realizácia
|
predloená na EK
|
Modernizácia trate Liptovský Mikuláš - Košice
v tom úsek
|
príprava PD
|
|
Liptovský Mikuláš – Poprad, PD
|
realizácia dokumentácie
|
schválená MDVRR SR
|
Poprad – Krompachy, PD
|
ukončené VO, rokovanie o zmluvách
|
schválená MDVRR SR
|
Krompachy – Kysak, PD
|
ukončené VO, rokovanie o zmluvách
|
predloená na MDVRR SR
|
Kysak – Košice, PD
(úsek Košice – Kostožany nad Hornádom)
|
ukončené VO, rokovanie o zmluvách
|
predloená na MDVRR SR
|
SR, Dostavba zriaďovacej stanice ilina Teplička a nadväzujúcej elezničnej infraštruktúry v uzle ilina, PD
|
pred verejným obstarávaním a realizáciou
|
schválená MDVRR SR
|
Košice – Kostožany nad Hornádom (nultá stavba pre IKD), realizácia
|
pred verejným obstarávaním a realizáciou
|
rezervný projekt
|
Modernizácia koridoru Čadca št. hr. – Čadca – Krásno nad Kysucou (mimo), PD
|
realizácia dokumentácie
|
spracováva SR
|
Projekt zabezpečenia prístupu osôb s obmedzenou mobilitou k slubám osobnej elezničnej dopravy
|
pred verejným obstarávaním a realizáciou
|
spracováva SR
|
Modernizácia el. trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, úsek: Beluša - Púchov
|
pred verejným obstarávaním a realizáciou
|
spracováva SR
|
Modernizácia elezničnej stanice Čierna nad Tisou
|
pred verejným obstarávaním a realizáciou - prebieha príprava PD
|
rezervný projekt
|
Modernizácia trate Púchov – ilina
(I. etapa Púchov - Povaská Teplá)
|
pred verejným obstarávaním a realizáciou - prebieha príprava PD
|
rezervný projekt
|
Modernizácia trate Púchov – ilina
(II. etapa Povaská Teplá - ilina)
|
pred verejným obstarávaním a realizáciou
|
spracováva SR
|
Elektrifikácia trate Devínska Nová Ves – Marchegg
|
pred verejným obstarávaním a realizáciou
|
spracováva SR
|
Prioritná os 3
|
Verejný terminál intermodálnej prepravy Bratislava, DUR,( PD)
|
spracováva sa
|
schválená MDVRR SR
|
Verejný terminál intermodálnej prepravy Bratislava, 1. etapa výstavby
|
pred verejným obstarávaním a realizáciou
|
spracováva SR
|
Verejný terminál intermodálnej prepravy Leopoldov, DUR, (PD)
|
spracováva sa
|
schválená MDVRR SR
|
Verejný terminál intermodálnej prepravy Leopoldov, 1. etapa výstavby
|
pred verejným obstarávaním a realizáciou
|
spracováva SR
|
Verejný terminál intermodálnej prepravy ilina, posúdenie vplyvov na ivotné prostredie
|
ukončené
|
schválená MDVRR SR
|
Verejný terminál intermodálnej prepravy ilina, 1. etapa výstavby
|
verejné obstarávanie
|
predloená na MDVRR SR
|
Verejný terminál intermodálnej prepravy Košice, DUR, (PD)
|
spracováva sa
|
schválená MDVRR SR
|
Verejný terminál intermodálnej prepravy Košice, 1. etapa výstavby
|
pred verejným obstarávaním a realizáciou
|
spracováva SR
|
Prioritná os 4
|
Bratislavský integrovaný dopravný systém, PD
|
pred verejným obstarávaním a realizáciou
|
spracováva SR
|
Bratislavský integrovaný dopravný systém
|
pred verejným obstarávaním a realizáciou
|
spracováva SR
|
Prepojenie koridorov na území mesta Bratislavy, PD
|
spracováva sa
|
spracováva SR
|
Prepojenie koridorov na území mesta Bratislavy
|
pred verejným obstarávaním a realizáciou
|
spracováva SR
|
Terminál integrovanej osobnej prepravy Moldava nad Bodvou mesto, PD
|
spracováva sa
|
schválená MDVRR SR
|
Elektrifikácia trate Moldava nad Bodvou – Haniska pri Košiciach, PD
|
pred verejným obstarávaním a realizáciou
|
predloená na MDVRR SR
|
Integrovaný dopravný systém kožajovej osobnej dopravy na území mesta Košice a v Košickom regióne (IDSK), PD
|
spracováva sa
|
schválená MDVRR SR
|
Integrovaný dopravný systém kožajovej osobnej dopravy na území mesta Košice a v Košickom regióne (IDSK),
|
pred verejným obstarávaním a realizáciou
|
spracováva SR
|
· V prípade, e je pri názve uvedená skratka „PD“ ide o financovanie projektovej prípravy
Najvyššia miera čerpania OPD z programového obdobia 2007 – 2013 v roku 2010 je v rámci prioritnej osi č.1 na nasledujúcich projektoch:
- Modernizácia elezničnej trate ilina – Krásno nad Kysucou
- Modernizácia elezničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, úsek Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce (1. a 2. etapa)
- ilina - Teplička, zriaďovacia stanica
- Modernizácia elezničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, úsek Trenčianska Teplá – Ilava –Beluša (4. a 5. etapa)
- Projektová dokumentácia Liptovský Mikuláš – Košice
Tabužka č. 2 Stav čerpania zdrojov OPD k. 31.12.2010
|
|
limity v 2010
|
čerpanie v 2010
|
čerpanie v %
|
PO 1
|
KF
|
226 243 838,00
|
157 216 424,38
|
69,49
|
ŠR
|
39 925 383,00
|
27 744 074,90
|
69,49
|
PO 3
|
KF
|
23 864 827,00
|
440 853,17
|
1,85
|
ŠR
|
4 211 387,00
|
74 436,57
|
1,77
|
PO 4
|
KF
|
25 500 000,00
|
149 259,45
|
0,59
|
ŠR
|
4 500 000,00
|
26 339,90
|
0,59
|
Celkom
|
KF
|
275 608 365,00
|
157 806 537,00
|
57,26
|
ŠR
|
48 636 770,00
|
27 844 851,37
|
57,26
|
Podobný opis súčasného stavu prípravy a realizácie projektov modernizácie elezničnej infraštruktúry je uvedený v prílohe č.1.
Faktory určujúce miesto elezničnej dopravy v štruktúre dopravného systému krajiny
Nedostatok účinného koordinačného úsilia o vyváenie výkonov, poskytovaných cestnou a elezničnou dopravnou infraštruktúrou zapríčinil v uplynulých rokoch významný presun mnohých typicky elezničných výkonov na cestnú infraštruktúru, čo spôsobilo jej postupné preaovanie. Optimalizácia panujúcej situácie si vyiada celý rad opatrení, definovaných v Programe revitalizácie elezničných spoločností.
Reflektovanie najvýznamnejších prepravných prúdov v prioritách a financovaní ich modernizácie a údrby
Pri určení elezničných tratí, ktoré je potrebné zapoji do dopravného systému krajiny je rozhodujúce nielen ich aktuálne vyuitie, ale najmä ich prepravných potenciál, reflektujúci najmä v oblasti osobnej dopravy dlhodobo konštituované prepravné prúdy. Významné miesto elezničnej dopravy mono identifikova najmä tam, kde sa účelne vyuijú vysoká kapacita elezničného systému – teda tam, kde v línii jestvujúcich elezničných tratí jestvujú silné prúdy cestujúcich a významné, najmä tranzitné prúdy tovaru, alebo tie tam, kde dlhodobý stav cestnej infraštruktúry je v porovnaní so elezničnou výrazne horší, prípadne cestná infraštruktúra neexistuje vôbec. Napriek skutočnosti, e dosiaž prebiehajú iba prípravné práce na koordinácii cestnej a elezničnej verejnej osobnej dopravy, mono na základe vykonaných skúmaní a teraz identifikova viac, ako 2300 km elezničných tratí s nespochybnitežným potenciálom v oblasti elezničnej miestnej alebo diažkovej osobnej prepravy. Ide o tieto trate:
Bratislava – ilina – Košice - Čop 550 km
ilina – Čadca – Mosty u Jablunkova 40 km
Čadca – Skalité – Zwardoň 22 km
Čadca – Makov 26 km
Štúrovo št. hr. – Bratislava – Kúty št. hr. 224 km
Kúty – Gbely – Holíč – Skalica 26 km
Trnava – Jablonica – Kúty 68 km
Galanta – Trnava 28 km
Luianky – Hlohovec – Leopoldov 28 km
Prievidza – Nitra – Nové Zámky – Komárno št. hr. 142 km
Prievidza – Handlová – Horná Štubňa 37 km
Diviaky – Horná Štubňa 10 km
Vrútky – Diviaky – Čremošné – Banská Bystrica 75 km
Banská Bystrica – Zvolen 21 km
Zvolen – Fižakovo – Plešivec – Košice 228 km
Kysak – Prešov – Lipany – Plaveč št. hr. 78 km
Banská Bystrica – Margecany 179 km
Komárno – Dunajská Streda – Bratislava Nové Mesto 95 km
Michažany – Stráske – Humenné - Medzilaborce 105 km
Poprad – Kemarok 14 km
Šurany – Levice – Kozárovce – Zvolen 120 km
Púchov – Lúky pod Makytou 20 km
Prešov – Vranov nad Topžou – Stráske 61 km
Trenčín – Chynorany 49 km
Bratislava hl. st. – Bratislava Petralka 17 km
Tatranské el. eleznice a eleznica Štrba – Štrbské Pleso 40 km
SPOLU 2303 km
V oblasti nákladnej dopravy má zas nespochybnitežné výnimočné postavenie širokorozchodná elezničná tra Maovce – Haniska pri Košiciach a elezničné stanice Čierna nad Tisou a Maovce.
Doplnenie tohto zoznamu o ďalšie trate a iné elezničné zariadenia bude výsledkom prebiehajúceho procesu prípravy zákona o verejnej doprave a následnej koordinácie cestnej a elezničnej dopravy, ako aj účinku prijímaných racionalizačných a koordinačných opatrení v oblasti nákladnej prepravy.
Limity determinujúce časovú postupnos realizácie modernizačných prác
Najpodstatnejším limitom rozvoja elezničnej infraštruktúry je objem disponibilných finančných prostriedkov RVS, pouitežných na rozsiahlejšiu jej údrbu alebo modernizáciu.
Tabužka č. 4 Rozpis rozpočtu MDVRR SR
eur
|
RVS
|
2011
|
2012
|
2013
|
2014
|
Spolu
|
Zdroje EÚ
v rámci OPD
|
217 445 862,00
|
276 743 341,00
|
274 874 620,00
|
165 867 054,00
|
934 930 877,00
|
Spolufinancovanie
OPD
|
38 363 582,00
|
48 837 084,00
|
48 506 211,00
|
29 208 557,00
|
164 915 434,00
|
ŠR spoluf. TEN-T (50%)
|
|
2 227 480,00
|
2 224 545,00
|
600 000,00
|
5 052 052,00
|
ŠD mimo spoluf. TEN-T
|
40 505 393,00
|
12 360 000,00
|
12 360 000,00
|
7 720 000,00
|
72 945 393,00
|
ŠR mimo spoluf.
MSF+NN OPD
|
34 756 000,00
|
39 195 070,00
|
82 703 641,00
|
159 093 401,00
|
315 809 112,00
|
Celkové zdroje
|
331 131 837,00
|
379 362 975,00
|
420 669 017,00
|
362 489 012,00
|
1 493 652 841,00
|
S ohžadom na túto skutočnos je potrebné vežmi starostlivo zvaova ich pouitie predovšetkým na
- pokročilo rozpracované modernizačné práce, financované z OPD; usilova pritom o ukončenie modernizácie v ucelených technologických blokoch (napr. vozebných ramenách),
- rozsiahlejšiu údrbu tých elezničných tratí, stavieb a zariadení, ktoré síce nie sú súčasou koridorových línií, avšak ktorých význam je nespochybnitežný.
A naopak – a do konečného zváenia účelnosti jednotlivých línií elezničnej siete SR je potrebné rezignova na nie nevyhnutné udriavacie výkony na tratiach s najnišími výkonmi; trate so zastavenou dopravou postačí udriava len v miere nevyhnutnej pre ochranu bezpečnosti žudí, zvierat a ivotného prostredia.
Vzhžadom na neúnosne vysoké projektované náklady modernizácie na dosiaž nerozpracovaných súčastiach koridorových línií je potrebné zvái, či navrhované technické riešenie je pre dosiahnutie poadovaných parametrov nevyhnutné.
Priority programu na obdobie 2011 – 2014
1. Projekty financované z Operačného programu Doprava
Strategickým ciežom rozvoja elezničnej infraštruktúry zostáva ukončenie rozpracovanej modernizácie koridorov v úseku Bratislava – ilina – Čadca št. hranica, ale aj dostavba takmer dohotovenej zriaďovacej stanice ilina Teplička a realizácia prínosných projektov integrovanej dopravy, ako aj kontajnerových terminálov podža vypracovaných a schválených projektov. Doposiaž rozpracovaná PD modernizácie úsekov Liptovský Mikuláš - Kysak naznačuje neúnosne vysoké náklady na realizáciu tejto stavby (takmer 5 miliárd Eur), znemoňujúce uvaova o jej uskutočnení v reálnom časovom horizonte. Je preto potrebné urýchlene prehodnoti koncepciu predmetnej stavby a pristúpi na taký variant modernizácie, ktorý by s rešpektovaním jestvujúcich čiastkových kontraktov na nevyhnutnej úrovni plnil záväzky SR z uzavretých medzinárodných zmlúv a dohovorov na podstatne nišej nákladovej úrovni. PD treba dopracova tak, aby realizácia stavby mohla by uskutočnená v nasledujúcom programovom období.
Počas obdobia 2011 – 2014 budú dokončené tieto práce:
Prioritná os 1.
Predpokladá sa ukončenie modernizácie nasledovných úsekov elezničných tratí a súvisiacich objektov:
- Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce 17,475 km
- Trenčianska Teplá – Beluša 20,409 km
- ilina – Krásno nad Kysucou 18,900 km
- Výstavba zriaďovacej stanice ilina - Teplička.
Vežmi potrebné je aj dokončenie úseku Zlatovce – Trenčianska Teplá (11,952 km). To je však závislé na ukončení verejnej súae na výber zhotoviteža, ktoré je aktuálne zablokované a čaká sa na rozhodnutie súdu. V prípade, e sa tento projekt ukáe nereálnym, predpokladáme akcelerova výstavbu ďalších úsekov Beluša – Púchov a Povaská Teplá - ilina.
Prioritná os 3
V tejto PO sa predpokladá ukonči nasledujúce práce:
- Verejný TIP ilina (1. etapa výstavby)
- Verejný TIP Košice (1. etapa výstavby)
- Verejný TIP Bratislava (1. etapa výstavby)
Rezervným projektom v tejto PO je stavba Verejný TIP Leopoldov. Tu treba poznamena, e výsledky doteraz vykonaných obstarávaní vytvárajú reálnu monos dokonči aj tento projekt.
Prioritná os 4
V tejto PO sa predpokladá ukonči nasledujúce práce:
- Prepojenie koridorov na území mesta Bratislavy v úseku Bratislava predmestie – Bratislava filiálka vrátane zabezpečenia interoperability v uzle Bratislava (vyriešenie problému nekompatibilných kožajových obvodov)
- Bratislavský integrovaný dopravný systém (BIDS) – výstavba terminálov integrovanej osobnej dopravy a parkovísk P&R
- Bratislavský integrovaný dopravný systém (BIDS) – Kožajová tra Bosákova – Janíkov Dvor
- Integrovaný dopravný systém Košice – terminál integrovanej osobnej dopravy Moldava nad Bodvou
- Elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Vežká Ida – Moldava nad Bodvou
- Integrovaná kožajová doprava Košice – stavba kožajovej trate Námestie Maratónu mieru – elezničná stanica Košice, vrátane napojenia na sie SR
Počas obdobia 2011 – 2014 sa predpokladá zača tieto práce:
Prioritná os 1.
Predpokladá sa otvorenie prác na modernizácii nasledovných úsekov elezničných tratí a súvisiacich objektov:
- Krásno n. Kysucou – Čadca št. hr.
- Beluša – Púchov
- Púchov – Povaská Teplá
- Povaská Teplá – ilina
- Košice – Kysak (v súvislosti s výstavbou integrovaného dopravného systému Košice)
- Devínska Nové Ves – Marchegg (elektrifikácia)
Prioritná os 3
Predpokladá sa otvorenie realizácie stavby Verejný TIP Leopoldov (za predpokladu, e táto stavba nebude ukončená u do r. 2014).
Prioritná os 4
Nepredpokladá sa otvorenie nových stavebných prác, ktoré by neboli ukončené do roku 2014.
Opis stavu prípravy a realizácie jednotlivých projektov modernizácie elezničnej infraštruktúry v období 2011 – 2014 obsahuje príloha č. 2.
2. Projekty financované z kapitálových transferov
Kapitálové transfery sú prioritne určené pre financovanie prípravy a realizácie stavieb, ktoré nie je moné financova z fondov EÚ (MPV, neoprávnené výdavky, vyvolané investície, modernizácia prevádzkových budov elezničných staníc, stavby na tratiach mimo siete TEN-T, technológie a pod.) a spolufinancovanie k TEN-T. Podža zmluvy o poskytnutí kapitálových transferov uzatváranej medzi SR a MDVRR SR budú z prostriedkov štátneho rozpočtu uhrádza formou spolufinancovania projekty financované z fondu TEN-T, ktoré budú pripravované aj v r. 2011 – 2013 (Modernizácia koridoru štátna hranica ČR/SR - Čadca - Krásno n/Kysucou spolufinancovanie TEN-T, ETCS ilina - Čadca - št. hr. a GSM R Bratislava – ilina - Čadca spolufinancovanie TEN-T ).
Problematika financovania oprávnených výdavkov nad rámec finančnej medzery (MSF)
Podža uzatvorených zmlúv o NFP má by krytie zdrojov MSF zabezpečené na základe dohody poskytovateža s prijímatežom. Pri príprave východísk RVS na roky 2012 – 2014 bola problematika zabezpečenia zdrojov financovania nákladov nad MSF a neoprávnených výdavkov prerokovaná s MF SR. Na základe dohody majú by zdroje poskytované cestou zmluvy o kapitálových transferoch prioritne pouité na spolufinancovanie stavieb financovaných z OPD a TEN-T. Formálna stránka dohody o poskytnutí zdrojov na spolufinancovanie nad rámec MSF medzi MDVRR SR a SR je v súčasnosti v štádiu prípravy spolu s riešením zabezpečenia rozpočtom nepokrytých zdrojov z roku 2010. (Rozpočtovým opatrením 45/2011 sú zvýšené KT o 15 557 393,00 eur. Týka sa to dofinancovania oprávnených nákladov MSF pre stavbu ilina – Krásno nad Kysucou.
Zvyšné zdroje MSF, ktoré budú splatné v roku 2011 sú zdrojovo kryté kapitálovým transferom pre rok 2011.
3. Projekty financované z vlastných zdrojov SR
Správna Rada SR kadoročne schvažuje Podnikatežský plán, ktorého súčasou je Investičný plán SR. Investičný plán rozpočtuje obstaranie DHM a DNM z vlastných zdrojov v zmysle dostupnosti zdrojov. Vzhžadom na dlhodobé nedofinancovanie straty zo zmluvy o financovaní infraštruktúry sú vlastné zdroje limitované a nedosahujú ani úroveň jednoduchej reprodukcie (plánované investície nie sú vzhžadom na hotovostné toky a pohžadávky voči elezničným operátorom v realite všetky uskutočnené). Z vlastných zdrojov bude zabezpečené financovanie investícií zameraných na odstránenie havarijných stavov (benej údrby), odstránenie škôd po povodniach, modernizácia mimo koridorových tratí, nevyhnutný nákup IT technológií a pod. Pozornos je v tejto oblasti potrebné venova najmä nasledovným témam:
- Konsolidácia pomerov v elezničnej stanici Čierna nad Tisou
- Zintenzívnenie údrby najmä tratí ilina – Košice a širokorozchodnej trate Maovce št. hr. – Haniska pri Košiciach
- Modernizácia trate Bratislava Nové Mesto – Dunajská Streda
- Intenzívnejšie odstraňovanie bodových chýb a obmedzení rýchlosti z dôvodu saených rozhžadových pomerov na úrovňových priecestiach, prednostne na najzaaenejších tratiach
- Odstránenie problémov elektromagnetickej kompatibility mimo uzla Bratislava
- Príprava elektrifikácie tratí Leopoldov – Nitra a Bánovce nad Ondavou – Humenné
Ďalšie témy bude potrebné operatívne priebene dopĺňa v nadväznosti na aktuálne prebiehajúci proces oceňovania významu jednotlivých elezničných tratí pre dopravný systém SR.
Záver
Ciežom modernizácie elezničnej infraštruktúry je podpora environmentálne prijatežných druhov dopravy, nepriama podpora otvorenej hospodárskej súae (liberalizácia), plnenie záväzkov SR voči EÚ vyplývajúcich zo zmluvy o ES a z prístupovej zmluvy SR k EÚ v rámci modernizácie medzinárodnej siete TEN-T a budovania jednotného Európskeho elezničného systému. Nedodranie tohto záväzku v plnom rozsahu, ako aj nie dostatočne hospodárne narábanie s finančnými prostriedkami EÚ by mohlo ma v budúcnosti nepriaznivý vplyv na získavanie ďalších finančných prostriedkov z EÚ pre SR v ďalšom plánovacom období. Materiál bol vypracovaný s ciežom definovania priorít a zabezpečenia ich financovania v období 2011 - 2014.
Zoznam skratiek
AD
|
Autorský dozor
|
AGC
|
Európska dohoda o najdôleitejších trasách medzinárodnej elezničnej dopravy
(European Agreement on Main International Railway Lines )
|
AGTC
|
Európska dohoda o najdôleitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a príslušných objektoch
(European Agreement on Important International Combined Transport Lines and Related Installations)
|
CBA
|
Analýza výnosov a nákladov
|
DÚR
|
Dokumentácia pre vydanie územného rozhodnutia
|
DSP
|
Dokumentácia pre vydanie stavebného povolenia
|
DSZ
|
Dokumentácia pre stavebný zámer
|
DVZ
|
Dokumentácia pre výber zhotoviteža
|
DRS
|
Dokumentácia pre realizáciu stavby
|
EIA
|
Posudzovanie vplyvov na ivotné prostredie
|
ERTMS
|
Európsky systém riadenia elezničnej dopravy
(European Railway Traffic Management System )
|
EK
|
Európska komisia
|
ETCS
|
Európsky vlakový zabezpečovač (European Train Control System)
|
GSM-R
|
GSM pre elezničné aplikácie (Global System for Mobile Communication for Railway)
|
IČ
|
ininierska činnos
|
IDS
|
integrovaný dopravný systém
|
IIDS
|
Inteligentný intermodálny dopravný systém
|
IKD
|
Integrovaná kožajová doprava
|
MPV
|
Majetkovo právne vysporiadanie
|
MSF
|
Financovanie oprávnených výdavkov nad rámec finančnej medzery
|
MRŠ
|
Milana Rastislava Štefánika
|
NFP
|
nenávratný finančný príspevok
|
NN
|
neoprávnené náklady
|
NSRR
|
Národný strategický referenčný rámec
|
nkm
|
nový elezničný km
|
OPD
|
Operačný program Doprava
|
OPZI
|
Operačný program Základná infraštruktúra
|
PD
|
Projektová dokumentácia
|
PO
|
prioritná os
|
RO
|
Riadiaci Orgán OPD (MDVRR SR)
|
RVS
|
Rozpis verejnej správy
|
ŠR
|
štátny rozpočet
|
TD
|
technická dokumentácia
|
TEN-T
|
Transeurópske dopravné siete (Trans European Network for Transport)
|
TEŠ
|
technicko - ekonomická štúdia
|
TID
|
terminál integrovanej dopravy
|
TKD
|
terminál kombinovanej dopravy
|
TIOP
|
terminál integrovanej osobnej prepravy
|
TIP
|
terminál intermodálnej prepravy
|
TSI
|
technické špecifikácie interoperability
|
TNS
|
trakčná napájacia stanica
|
UČS
|
ucelená čas stavby
|
ÚNS
|
Ústredná nákladná stanica
|
URD
|
Úrad pre reguláciu elezničnej dopravy
|
oNFP
|
iados o nenávratný finančný príspevok
|
ZoPNFP
|
zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
|
oPP
|
iados o potvrdenie pomoci
|
st.
|
elezničná stanica
|
km
|
elezničný kilometer
|
Príloha č. 1
Opis súčasného stavu prípravy a realizácie projektov modernizácie elezničnej infraštruktúry
1. Modernizácia trate ilina - Krásno nad Kysucou
Stavba predstavuje modernizáciu 18,9 km elezničnej trate s celkovými oprávnenými nákladmi vo výške 158 377 529,00 eur. Rozhodnutím č. K(2009) 6736 zo dňa 28.8.2009 schválila EK vežký projekt KF pod č. CCI 2008SK161PR001. Následne bola uzavretá ZoPNFP vo výške 101 032 193,00 eur.
K 31.12.2010 bolo zmodernizovaných 18,922 kilometrov trate vrátane elezničnej stanice Krásno nad Kysucou a Kysucké Nové Mesto a celkovo vyčerpaných 102 664 583,35 eur, z toho bolo čerpaných 81 583 496,00 eur KF z a 14 397 087,00 eur spolufinancovanie zo ŠR). Z kapitálových transferov sa vyčerpalo 664 593,06 eur. Ukončenie stavebných prác je plánované na október 2011.
2. Modernizácia trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov
Modernizácia trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov bola rozdelená na 6 etáp :
Nové Mesto nad Váhom - Zlatovce – 1. a 2. etapa
Zlatovce – Trenčianska Teplá – 3. etapa
Trenčianska Teplá - Ilava – 4. etapa
Ilava - Beluša – 5. etapa
Beluša - Púchov – 6. etapa
2.1. Úsek Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce (1. a 2. etapa)
Stavba predstavuje modernizáciu 17,475 km elezničnej trate s celkovými oprávnenými nákladmi vo výške 301 369 080,09 eur. Stavebné práce boli začaté 29.9.2009. Následne bola dňa 10.5.2010 medzi MDVRR SR ako poskytovatežom a SR ako prijímatežom uzatvorená ZoPNFP s celkovou výškou nenávratného príspevku 224 036 017,25 eur.
Z kapitálových transferov bolo v roku 2010 čerpaných na Modernizáciu trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov 1 976 818 ,41 eur. Ukončenie stavebných prác je plánované na máj 2013.
2.2. Úsek Zlatovce – Trenčianska Teplá (3. etapa)
Stavba predstavuje modernizáciu 11,952 km elezničnej trate vrátane nového elezničného mosta v Trenčíne a prestavby elezničnej stanice Trenčín s celkovými odhadovanými investičnými nákladmi vo výške 303 591 650,29 eur. V súčasnosti je proces realizácie projektu zablokovaný v štádiu VO a čaká sa na rozhodnutie súdu.
2.3. Úsek Trenčianska Teplá – Beluša (4. a 5. etapa)
Stavba predstavuje modernizáciu 20,409 km elezničnej trate vrátane elezničných staníc Trenčianska Teplá, Dubnica, Ilava a Ladce s oprávnenými výdavkami vo výške 317 257 652,06 eur. Následne bola dňa 12.10.2010 medzi MDVRR SR ako poskytovatežom a SR ako prijímatežom uzatvorená ZoPNFP s celkovou výškou NFP 266 026 886,41 eur.
K 31.12.2010 bolo vyčerpané celkom 17 084 739,05 eur, z toho KF 14 522 028,19 eur a spolufinancovanie ŠR 2 562 710,86 eur. Ukončenie stavebných prác je plánované na máj 2014.
2.4. Úsek Beluša - Púchov – (6. Etapa)
Stavba predstavuje modernizáciu 7,00 km elezničnej trate vrátane elezničných staníc Beluša a Púchov s celkovými odhadovanými investičnými nákladmi vo výške 176 868 847,17 eur. V súčasnosti prebieha proces prípravy súaných podkladov a oNFP. Predpokladaný termín vyhlásenia VO je 10/2011 (náhradný projekt za III. Etapu). Z kapitálových transferov bolo v roku 2010 čerpaných na projektovú prípravu a MPV 1 976 818,41 eur.
3. Zriaďovacia stanica ilina – Teplička
Stavba predstavuje dobudovanie elezničnej zriaďovacej stanice rozostavanej od roku 1976 a zahŕňa výstavbu vchodovej, smerovej a odchodovej skupiny vrátane napojenia na existujúcu tranzitnú skupinu a elezničnú tra ilina – Vrútky. Celkové investičné náklady stavby predstavujú 160 149 272,11 eur. Dňa 17.02.2010 bola podpisaná ZoPNFP vo výške 125 614 890,16 eur. Realizácia stavebných prác začala v júli 2009.
K 31.12.2010 bolo vyčerpané celkom 39 746 187,12 eur, z toho KF 33 784 259,05 eur a spolufinancovanie ŠR 5 961 928,07 eur. Ukončenie stavebných prác je plánované na október 2011.
4. Projektová dokumentácia „Modernizácia trate Liptovský Mikuláš – Košice“
Projektová príprava bola začatá v predchádzajúcom programovom období, keď bolo zo zdrojov OPZI ( PO 2004 – 2006) financované spracovanie PD po stupeň DÚR (vrátane vydania ÚR). PD bola rozdelená na 4 úseky, pre ktoré boli na základe verejnej súae v roku 2006 vybraní zhotovitelia.
4.1 Úsek Liptovský Mikuláš – Poprad
V rámci programového obdobia 2007 – 2013 je financovaná PD stupňa DSP, DRS, DVZ a súvisiaca ininierska činnos. V roku 2009 začala príprava PD pre stavebné povolenie. Sluby sú financované na základe ZoPNFP uzatvorenej medzi MDVRR SR a SR zo dňa 21.10.2009 s celkovou výškou NFP 25 190 500,00 eur.
K 31.12.2010 celkovo vyčerpaných 2 105 078,07 eur, z toho 1 789 316,36 eur z KF a 315 761,71 eur zo ŠR. Projektové práce budú ukončené do konca v termíne 06/2015.
4.2 Úsek Poprad - Krompachy
Náklady na vypracovanie DSP, DRS, DVZ a IČ predstavujú 17 837 694,60 eur. Dňa 01.3.2011 bola schválená oNFP vo výške 17 837 694,60 eur. Projektové práce budú ukončené v termíne do 06/2015.
4.3 Úsek Krompachy – Kysak
Plánované náklady na vypracovanie DSP, DRS, DVZ a IČ predstavujú spolu 10 102 782,00 eur. V rámci OPD budú financované projektové práce a ininierska činnos na stupni DSP vrátane MPV. Ukončenie projektových prác je plánované do 06/2015. V súčasnosti prebieha proces schvažovania oNFP.
4.4 Úsek Kysak - Košice.
Projekt zahŕňa úpravu spracovanej dokumentácie pre stavebné povolenie a dokumentáciu stupňa DVZ a DRS. Plánované náklady na vypracovanie dokumentácie predstavujú 2 728 155,84 eur. oNFP bude rieši zabezpečenie financovania tzv. nultej etapy (úsek Košice - ahanovce) projektových prác, ktoré úzko súvisia s vybudovaním Integrovaného dopravného systému Košice. V súčasnosti prebieha proces schvažovania oNFP. Ukončenie projektových prác je plánované do 06/2015.
5. elezničná stanica Čierna nad Tisou, modernizácia širokého rozchodu a normálneho rozchodu
Rozsah modernizácie elezničnej stanice normálneho a širokého rozchodu (vrátane prižahlej
st. Pribeník a Terminálu kombinovanej dopravy Dobrá ) bol stanovený v štúdii „Modernizácia elezničného uzla Čierna nad Tisou - analýza“ vypracovanej v r. 2008. V roku 2009 bola ukončená verejná súa na zhotoviteža PD stavby, pričom z dôvodu nedostatku zdrojov nebola doteraz uzatvorená čiastková zmluva a v projektovaní sa zatiaž nepokračuje. Odhadované investičné náklady na modernizáciu prvej etapy stavby predstavujú 53 110 270,00 eur. Vzhžadom na reálny stav projektovej prípravy projekt nebude financovaný z OPD.
6. Modernizácia elezničnej trate Púchov – ilina
6.1 úsek Púchov – Povaská Teplá (I. etapa)
Stavba predstavuje modernizáciu 15,8 km elezničnej trate vrátane elezničnej stanice Povaská Bystrica s odhadovanými investičnými nákladmi vo výške 504 614 051,47 eur. V súčasnosti sa spracováva DRS a MPV. Projektová príprava bola financovaná zo zdrojov ŠR a fondu TEN-T. Stavba je zaradená v indikatívnom zásobníku PO č. 1 ako náhradný projekt a bude realizovaná a po roku 2014.
6.2 úsek Povaská Teplá – ilina (II. etapa)
Stavba predstavuje modernizáciu 22,7 km elezničnej trate vrátane elezničnej stanice Bytča a Dolný Hričov s odhadovanými investičnými nákladmi vo výške 239 959 380,40 eur. V súčasnosti sa spracováva DVZ, DRS a MPV. Projektová príprava bola financovaná zo zdrojov ŠR a fondu TEN-T. Vzhžadom na zablokovanie procesu VO na III. etape Nové Mesto nad Váhom - Zlatovce je v súčasnosti pripravovaná verejná súa na výber zhotoviteža. Predpokladaný termín vyhlásenia súae je 11.2011. Ukončenie stavebných prác je plánované na 06.2015.
Z kapitálových transferov a prostriedkov TEN-T bolo do 31.12.2010 vyčerpaných na celý úsek Púchov - ilina, celkom 4 426 559,00 eur.
7. Modernizácia koridoru Čadca št. hr. – Čadca – Krásno nad Kysucou (mimo) – elezničná tra, PD
Ciežom projektu bude zabezpečenie kompletnej PD pre modernizáciu zostávajúceho traového úseku v rámci koridoru VI prechádzajúceho cez územie Slovenskej republiky. V rámci uvedeného projektu sa realizuje aj projektová príprava implementácie systému ETCS L2 na úseku ilina – Čadca št. hr. a GSM – R na úseku Bratislava – ilina – Čadca št. hr.
Z kapitálových transferov a prostriedkov TEN-T bolo do 31.12.2010 vyčerpaných na projekt, celkom 426 559,00 eur.
Výstavba infraštruktúry intermodálnej prepravy
V roku 2009 začala, na základe výsledkov štúdie hodnotiacej potenciál intermodálnej prepravy na Slovensku, príprava PD pre výstavbu štyroch terminálov podža „ltej knihy „FIDIC“ – naprojektuj a postav“.
Čerpanie OPD v roku 2010 bolo zastúpené najmä na prioritnej osi č.3 na nasledujúcich investičných akciách:
- verejný terminál intermodálnej prepravy ilina, EIA,
- verejný terminál intermodálnej prepravy Bratislava, projektová príprava DUR,
- verejný terminál intermodálnej prepravy Leopoldov, projektová príprava DUR,
- verejný terminál intermodálnej prepravy Košice, projektová príprava DSZ, DUR.
8. Verejný terminál intermodálnej prepravy (ďalej len „TIP“) ilina
V roku 2009 bola začatá príprava PD stavby po stupeň dokumentácie pre vydanie územného rozhodnutia s celkovými nákladmi 458 985,00 eur. Financovanie projektovej prípravy stavby bolo zabezpečené na základe ZoPNFP, ktorá bola uzavretá medzi MDVRR SR a SR dňa 14.8.2009. Celková výška NFP predstavuje 460 800,00 eur (391 680,00 eur z KF, 69 120,00 eur spolufinancovanie zo ŠR).
Spracovanie PD bolo ukončené vydaním územného rozhodnutia Spoločným obecným úradom Teplička nad Váhom dňa 20.04.2010, ktoré nadobudlo právoplatnos dňa 26.05.2010.
Spracovanie PD bolo ukončené v 07/2010.
9. Verejný TIP Leopoldov (Západné Slovensko)
V roku 2009 sa začala príprava PD stavby po stupeň DUR s celkovými nákladmi 407 936,00 eur. Financovanie projektovej prípravy stavby je zabezpečené na základe ZoPNFP, ktorá bola uzavretá medzi MDVRR SR a SR dňa 21.10.2009. Celková výška NFP predstavuje 411 000,00 eur (349 350,00 eur z KF, 61 650,00 eur spolufinancovanie zo ŠR). V roku 2009 a 2010 neboli na projekt čerpané finančné prostriedky. Predpokladané náklady na realizáciu sú 41 206,00 eur. Spracovanie PD bude ukončené v 03/2012.
10. Verejný TIP Bratislava
V roku 2009 bola začatá príprava PD po stupeň DUR s celkovými nákladmi 404 916,40 eur. Financovanie PD je zabezpečené na základe ZoPNFP, ktorá bola uzavretá medzi MDVRR SR a SR dňa 21.10.2009. Celková výška NFP predstavuje 407 000,00 eur (345 950,00 eur z KF, 61 050,00 eur spolufinancovanie zo ŠR). V roku 2010 boli čerpané vo výške 284 453,40 eur (z toho 241 785,39 eur z KF a 42 668,01 eur spolufinancovanie zo ŠR). Predpokladané náklady na realizáciu sú 41 206,00 eur. Spracovanie PD bude ukončené v 10/2011.
11. Verejný TIP Košice
V roku 2009 bola začatá príprava PD stavby po stupeň DUR s celkovými nákladmi 410 000,00 eur. Financovanie PD stavby je zabezpečené na základe ZoPNFP, ktorá bola uzavretá medzi MDVRR SR a SR dňa 15.12.2009. Celková výška NFP predstavuje 411 000,00 eur (349 350,00 eur KF, 61 650,00 eur spolufinancovanie zo ŠR). V roku 2010 boli čerpané vo výške 211 790,39 eur (z toho 180 021,83 eur z KF a 31 768,56 eur spolufinancovanie zo ŠR). Predpokladané náklady na realizáciu sú 41 206,00 eur. Spracovanie PD bolo ukončené v 07/2010. V súčasnosti sú pripravované SP v rámci verejnej súae na výber zhotoviteža pre dokončenie PD a realizáciu 1. etapy stavby TIP Košice, ktorej vyhlásenie je plánované na 01/2012.
Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov
Čerpanie OPD v roku 2010 bolo zastúpené najmä na prioritnej osi č.4 na nasledujúcich investičných akciách:
12. Projekt „Prepojenie elezničných koridorov na území Bratislavy“
Projekt pozostáva z týchto častí:
Stavba : „SR, Bratislava predmestie – Bratislava filiálka – Bratislava Petralka (prepojenie koridorov)“ je rozdelená na tri samostatné stavby:
- 1. etapa, ktorá rieši úsek Bratislava predmestie – Bratislava filiálka,
- 2.etapa, ktorá rieši úsek Bratislava filiálka – Bratislava Petralka s napojením na eleznicu v Petralke a obnovu ST Predmestie,
- 3.etapa, ktorá rieši odbočku Slovany a rekonštrukcia ST Petralka.
Stavba: „SR, Bratislava – elezničné zapojenie letiska M. R. Štefánika“ je rozdelená na pä samostatných stavieb:
- 1. etapa, rieši zdvojkožajnenie úseku Bratislava Petralka - Kittsee (OBB) št. hranica,
- 2. etapa, prvá časová etapa, rekonštrukcia el. mosta a ininierskych sietí, ktorá rieši rekonštrukciu elezničného mosta v kriovaní tratí Bratislava hlavná stanica - Bratislava Nové Mesto a Bratislava predmestie - Bratislava filiálka a rekonštrukciu ininierskych sietí,
- 2. etapa, druhá časová etapa zdvojkožajnenie trate, ktorá rieši zdvojkožajnenie trate Bratislava hlavná stanica - Bratislava Nové Mesto a čiastočnú rekonštrukciu ST Bratislava Nové Mesto,
- 3. etapa, prvá časová etapa , zapojenie od ÚNS rieši výstavbu ST Bratislava letisko ako stanicu s jedným ostrovným nástupiskom v dĺke 250 m a jej napojenie z ÚNS,
- 3. etapa, druhá časová etapa zapojenie od Nového Mesta rieši dostavbu stanice na dĺku nástupiska 400 m, jednokožajné napojenie zo ST Bratislava Nové Mesto a výstavbu hĺbeného tunela pod oploteným areálom Letiska M.R.Štefánika.
PD stavby je financovaná z fondu TEN-T a kapitálových transferov ŠR. V roku 2009 bol spracovaný stavebný zámer, boli vydané protokoly o vykonaní štátnej expertízy pre všetky stavby. K 31.12.2009 boli vydané územné rozhodnutia. PD častí projektu, ktorých financovanie je plánované z OPD (napojenie letiska MRŠ smerom od st. Bratislava ÚNS, interoperabilita na úseku Bratislava východ – st. Bratislava Nové Mesto – st. Bratislava ÚNS a úsek st. Bratislava predmestie – st. Bratislava filiálka) bola odovzdaná 29.10.2010.
Z kapitálových transferov a prostriedkov TEN-T bolo na stavbu prepojenia elezničných koridorov v roku 2010 čerpaných 6 357 197,92 eur.
Predpokladaný začiatok realizácie stavebných prác je najneskôr v roku 2015 po ukončení projektových prác, MPV a získaní príslušných stavebných povolení.
13. Štúdia IDS Košice
Vypracovanie „Štúdie IDSK“ bolo ukončené 09/2009. Celkové finančné náklady na projekt boli vo výške 161 098,00 eur, z toho bolo čerpaných z KF 136 933,30 eur a zo ŠR 24 164,70 eur. Výsledná štúdia je podkladom pre vypracovanie PD k projektom IDSK v rámci PO č. 4 OPD:
1) „SR, Terminál integrovanej osobnej prepravy Moldava nad Bodvou mesto, PD“.
2) „SR, Elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Vežká Ida - Moldava nad Bodvou mesto, PD“.
3) „SR, IDS Košice, Stavby IKD – 1. etapa, PD“.
oNFP na projekt „SR, TIOP Moldava n/B mesto – PD“ boli schválená dňa 04. 08. 2010 vo výške 257 723,58 eur, oNFP na projekt Stavby IKD – 1. etapa bola schválená dňa 18. 03. 2011 vo výške 4 598 544,18 eur. ZoD na oba projekty boli podpísané 06. júna 2011. Ukončenie PD sa plánuje pre projekt „SR, TIOP Moldava“ do 12/2012 a pre „Stavby IKD“ do 05/2014.
V rámci projektu „SR, Elektrifikácia trate Haniska – Moldava n/B mesto, PD“ bola zahájená príprava SP pre výber zhotoviteža PD, ukončenie PD bude 06/2013.
14. Bratislavský integrovaný dopravný systém
Na základe Technicko – ekonomickej štúdie (TEŠ) „Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy s dosahom na prižahlé regióny“ boli pre implementáciu v programovacom období OPD 2007-2013 identifikované tieto stavby:
- sedem terminálov integrovanej osobnej prepravy TIOP na území mesta (Dev. N. Ves -zastávka, Lamačská brána, Patrónka, Mladá garda, Trnávka, Ruinov a Vrakuňa)
(v zásobníku projektov označovaný tie ako projekt „zahustenie zastávok“),
- šes záchytných parkovísk typu Park and Ride (Lamačská brána, Pod. Biskupice, Nové Košariská, Ivanka pri Dunaji, Pezinok a Zohor)
- zavedenie informačného systému na existujúcich elezničných tarifných bodoch na území BID (Bratislavskej integrovanej dopravy).
15. Technicko-ekonomická štúdia - Kožajová tra na území mestskej časti Bratislava Petralka
Štúdia bola dodaná SR v zmysle platnej zmluvy a zo strany MDVRR SR odsúhlasená dňa 27. 09. 2009. Celkové finančné náklady na projekt boli vo výške 121 500,00 eur, z toho bolo čerpaných z KF 103 275,00 eur a zo ŠR 18 225,00 eur.
16. Technicko-ekonomická štúdia IDS na území Bratislavy s dosahom na regióny
Zhotovitež na základe ZoD dokončil vypracovanie štúdie a odovzdal ju 15.04.2010. Celkové finančné náklady na projekt boli vo výške 125 600,00 eur, z toho bolo čerpaných z KF 106 760,00 eur a zo ŠR 18 840,00 eur.
Výsledné štúdie sú podkladom pre vypracovanie PD k projektom IDS BA v rámci PO č. 4 OPD:
Kapitálové transfery - štátna dotácia
SR v r. 2010 disponovali iba prostriedkami vo výške 20 302 821,61 eur, ktoré vychádzajú z presunov nevyčerpaných prostriedkov z minulých období a to z r. 2008 a 2009. Upravený rozpočet bol pre rok 2010 vo výške 14 177 997,61 eur a z toho k 31.12.2010 bolo vyčerpaných celkom 14 154 994,00 eur.
22. SR, st. Kysak, modernizácia zabezpečovacieho zariadenia
Účelom stavby bola modernizácia vtedajšieho jestvujúceho zabezpečovacieho zariadenia pri zachovaní doterajšej koncepcie prevádzkovej technológie v el. stanici Kysak. Príprava stavby sa uskutočnila na základe „Stratégie elezníc Slovenskej republiky pre modernizáciu uzlov a pohraničných prechodových staníc“. Z kapitálových transferov bolo v roku 2010 čerpaných 140 874,46 eur.
Fond TEN-T:
Pre r. 2010 boli alokované finančné zdroje fondu TEN-T vo výške 7 705 348,64 eur a zo ŠR – spolufinancovanie vo výške 10 276 023,15 eur, pričom k 31.12.2010 bol vyčerpaných z fondu TEN-T objem 1 267 357,90 eur a zo ŠR objem 1 962 424,43 eur. Zdroje boli pouité na financovanie Štúdie prepojenia elezničného koridoru TEN-T s letiskom a elezničnou sieou v Bratislave, ako aj na Modernizáciu el. trate na úseku Púchov – ilina na rýchlos 160 km/hod.
Úvery
V roku 2010 bol dočerpaný finančný zostatok z investičného úveru SR stavbu st. Piešany, modernizácia prijímacej budovy.
Vlastné zdroje
Správna Rada SR schválila Podnikatežský plán na rok 2010, ktorého súčasou bol Investičný program SR. Investičný plán rozpočtoval obstaranie DHM a DNM z vlastných zdrojov v objeme 30 379 836,24 eur.
Z vlastných zdrojov bolo financované majetkoprávne vysporiadanie, leasing ako aj investície zamerané na odstránenie havarijných stavov, odstránenie škôd po povodniach, sklzy a pod. Celkové čerpanie vlastných zdrojov bolo k 31.12.2010 vo výške 25 354 073,19 eur.
Príloha č. 2
Opis stavu prípravy a realizácie projektov modernizácie elezničnej infraštruktúry v období 2011 – 2014
1. ilina - Krásno nad Kysucou, modernizácia trate
Stavba je v realizácii, bola schválená oNFP zo strany EK, uzatvorená ZoPNFP medzi MDVRR SR a SR Bratislava. V súčasnosti sú práce v prevanej miere u zrealizované. Plánované ukončenie stavby je 11/2011. Prebieha dokončovanie TNS v Kysuckom Novom Meste. Ďalej prebiehajú naviac práce vo forme sekundárnych protihlukových opatrení, ktoré je nutné vybudova za účelom dodrania hlukových limitov na základe meraní hluku na u zmodernizovanej trati. Vykonáva sa odstraňovanie drobných nedorobkov definovaných v preberacích protokoloch. Ich včasné odstránenie je nutným predpokladom pre kolaudáciu diela v plánovanom termíne.
2. Modernizácia trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov
2.1. úsek Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce (1. a 2. etapa)
Stavba v realizácii, bola podaná oNFP na EK, uzatvorená ZoPNFP medzi MDVRR SR a SR Bratislava.
Na základe zmeny metodiky výpočtu finančnej medzery bola prepočítaná analýza nákladov a výnosov (CBA) projektu. V novom výpočte došlo k zmene výšky finančnej medzery, ako aj k zmene pomeru financovania z jednotlivých zdrojov. Podža novej metodiky budú predloené na schválenie EK celkové oprávnené náklady vo výške 274 988 830,09 eur.
Na úseku Nové Mesto nad Váhom –Trenčianske Bohuslavice sa bude realizova betoná sekundárneho ostenia tunela a pevnej jazdnej dráhy, cestný aj elezničný most k Severnému portálu tunela, cestný most nad eleznicou – do obce Trenčianske Bohuslavice, komunikácia nadjazdu - do obce Trenčianske Bohuslavice a prístupová komunikácia k Severnému portálu. Bude prebieha dokončovanie prác na stavebnej časti tunela, montá a aktivácia jednotlivých technológií tunela, realizácia elezničného spodku, zvršku, pevnej jazdnej dráhy, realizácia trakčného vedenia, zabezpečovacieho zariadenia, rekonštrukcia elezničného mosta v Novom Meste. Zruší sa elezničný most pri Severnom portáli, zrealizujú sa komunikácie nadjazdu - do obce Trenčianske Bohuslavice a prístupové komunikácie k Junému a Severnému portálu.
V st. Trenčianske Bohuslavice budú prebieha práce na realizácii elektronického stavadla v Trenč. Bohuslaviciach, podchodu pre peších aj podchodu pre cestujúcich, nástupíš, zriadení elezničného spodku identicky zo elezničným zvrškom, protihlukových stien, trakčného vedenia.
Na úseku Trenčianske Bohuslavice – Melčice sa predpokladá s realizáciou nového cestného mosta do obce Štvrtok, komunikáciou nadjazdu - do obce Štvrtok, podchodu pre chodcov - Ivanovce vrátane komunikácie, elezničného spodku identicky zo elezničným zvrškom, trakčného vedenia.
V st. Melčice budú prebieha práce na prestavbe elezničného mosta, realizácii podchodu pre cestujúcich a prístreškov pre cestujúcich, nástupíš, elezničného spodku a zvršku, trakčného vedenia.
Na úseku Melčice – Zlatovce budú prebieha práce na realizácii elektronického stavadla, automatického hradla Záriečie a Melčice, pokládke optotrubky Melčice - Zlatovce, na prestavbe elezničného mosta Adamovské Kochanovce, elezničného mosta pri nadjazde na Drietomu, podchode pre cestujúcich – Kostolná, rekonštrukcii trafostanice Melčice, EOV na Nivách, osvetlení zástavky Melčice, osvetlení podchodu Ivanovce.
2.2. Úsek Zlatovce – Trenčianska Teplá (3. etapa)
V súčasnosti prebieha proces verejného obstarávania, pripravuje sa oNFP. Podža výsledkov verejnej súae a schválenia výšky finančných prostriedkov RO bude prebieha realizácia.
2.3. Úsek Trenčianska Teplá – Beluša (4. a 5. etapa)
Stavba je v realizácii, bola podaná oNFP na EK, uzatvorená ZoPNFP medzi MDVRR SR a SR Bratislava.
Na základe zmeny metodiky výpočtu finančnej medzery bola prepočítaná analýza nákladov a výnosov (CBA) projektu. V novom výpočte došlo k zmene výšky finančnej medzery, ako aj zmeny pomeru financovania z jednotlivých zdrojov. Podža novej metodiky budú predloené na schválenie EK celkové oprávnené náklady vo výške 302 763 870,82 eur.
V súčasnosti prebiehajú stavebné práce v st. Ladce a na medzistaničnom úseku Ilava – Ladce. Medzistaničné úseky Trenčianska Teplá – Dubnica n. V. a Ladce – Beluša u boli zmodernizované a odovzdané do predčasného uívania.
V nasledujúcom období bude dôjde k modernizácii elezničnej stanice Trenčianska Teplá, ktorá bude pozostáva prevane z modernizácie elezničného spodku, zvršku, výstavby podchodov pre cestujúcich, nástupíš, batoinového podchodu a zabezpečovacieho zariadenia. Bude zrealizovaný nový cestný most nad elezničnou traou, rekonštrukcia cestného mosta nad potokom Teplička. V st. Ladce bude zrealizovaný elezničný most pre hlavné kožaje, podchody pre cestujúcich a nástupištia, zabezpečovacieho zariadenia. Bude sa modernizova aj medzistaničný úsek Dubnica nad Váhom- Ilava, v rámci ktorého sa zmodernizuje elezničný spodok, elezničný zvršok, trakčné vedenie. Súčasou je aj nový cestný most nad SR a nový cestný most na ceste pri rybníku.
Následne sa zmodernizujú elezničné stanice Dubnica nad Váhom a Ilava, ktorá bude pozostáva prevane z modernizácie elezničného spodku, zvršku, výstavby podchodov pre cestujúcich, nástupíš, zabezpečovacieho zariadenia. V st. Dubnica nad Váhom sa zrealizuje prestavba elezničného mosta a podchod pre chodcov s rampami. V st. Ilava bude realizovaný elezničný most s podchodom a elezničný most nad komunikáciou s chodníkom.
2.4. Úsek Beluša - Púchov – (6. etapa)
V roku 2011 budú vypracované oNFP pre projekt a súané podklady pre výber zhotoviteža prác a vyhlásená verejná súa. Podža výsledkov verejnej súae a schválenia finančných prostriedkov RO bude prebieha realizácia.
3. Zriaďovacia stanica ilina – Teplička
Stavba je v realizácii, bola uzatvorená ZoPNFP medzi MDVRR SR a SR Bratislava.
Na základe zmeny metodiky výpočtu finančnej medzery bola prepočítaná analýza nákladov a výnosov (CBA) projektu. V novom výpočte došlo k zmene výšky finančnej medzery, ako aj zmeny pomeru financovania z jednotlivých zdrojov. Podža novej metodiky budú predloené na schválenie EK celkové oprávnené náklady vo výške 125 614 891,00 eur, z toho 87 227 922,00 eur bude krytých z KF a 15 393 163,00 eur zo spolufinancovania ŠR. Nekrytý zdroj MSF sa očakáva vo výške 22 993 805,60 eur.
V rámci realizácie stavby sa ešte majú poloi kožajové polia a výhybky v odchodovej skupine a príslušných spojovacích kožají, vo vchodovej, smerovej a odchodovej skupine dokonči montá trakčných stoiarov, montá kotvení a brán, dokončenie pokládky a montáe káblov, zapojenie rozvádzačov osvetžovacích veí.
Na pozemných objektoch prebieha dokončovanie vonkajších a vnútorných povrchových úprav, keramických obkladov a dlaieb, osádzanie dverí a okien, montá rozvodov, osadenie čistiarni odpadových vôd, zrekonštruovanie časti pôvodného kanalizačného zberača s výustným objektom do Váhu a zriadi odlučovač ropných látok.
Plánované sú práce na mostných objektoch podža navrhnutých zmien zo statického posúdenia.
Termín ukončenia stavby 10/2011.
4. úsek Kysak - Košice
V súčasnej dobe sa prebieha proces schvažovania oNFP k predmetnému úseku Kysak – Košice pre doprojektovanie projektovej dokumentácie na stupni DSR, DVZ, AD a IČ. Predpokladané čerpanie sa uvauje do roku 2015
Prebieha úprava dokumentácie z titulu koordinácie so stavbou „Integrovaného systému osobnej kožajovej dopravy v regióne Košíc, majetkoprávne vysporiadanie, vydanie právoplatných stavebných povolení, DRS, IČ pre DRS, DVZ a AD.
V súčasnosti sú na území mesta Košice, v košickej mestskej časti ahanovce pripravované dve investičné stavby a to stavba „Modernizácia elezničnej trate ilina - Košice, úsek trate Kysak (mimo) – Košice“ (KYKE) a stavba „Integrovaného systému osobnej kožajovej dopravy v regióne Košíc“ (IKD KE).
Nakožko stavba IKD KE do určitej miery ovplyvňuje technické riešenie stavby KYKE a vzhžadom aj na rozdielny čas realizácie týchto stavieb, je nutná koordinácia ich projektových príprav.
5. elezničná stanica Čierna nad Tisou, modernizácia ŠR a NR
Zatiaž bola uzatvorená Rámcová zmluva so zhotovitežom PD, v príprave je 1. čiastková zmluva.
6. Modernizácia elezničnej trate Púchov – ilina
6.1 úsek Púchov – Povaská Teplá, (I. etapa)
Realizácia stavby je zaradená v indikatívnom zozname projektov OPD - prioritná os 1 a jej realizácia v tomto programovom období je však podmienená výškou finančných zdrojov.
V súčasnosti prebieha proces projektovej prípravy. Prebiehajú projektové práce na dokumentácii pre realizáciu stavby. Termín dodania DRS na SR v 10/2011. Zároveň prebiehajú práce spojené s MPV pre zabezpečenie stavebných povolení. Predpokladáme dodanie stavebných povolení v 2012. Predpokladaný začiatok realizácie stavebných prác bude podža pridelených finančných prostriedkov.
6.2 úsek Povaská Teplá - ilina, (II. etapa)
V roku 2011 budú vypracované oNFP pre projekt a súané podklady pre výber zhotoviteža prác a vyhlásená verejná súa. Podža výsledkov verejnej súae a schválenia finančných prostriedkov RO bude prebieha realizácia.
Zároveň prebiehajú práce spojené s MPV pre zabezpečenie stavebných povolení. Predpokladáme dodanie stavebných povolení v 2011.
7. Modernizácia trate IV. koridoru, úsek št. hr. SR/ČR - Kúty
Vzhžadom k nedostatku finančných zdrojov, nebola zahájená príprava PD. (projekt mimo OPD)
8. Elektrifikácia trate Marchegg - Devínska Nová Ves (prioritný projekt TEN-T č. 17)
Stavba predstavuje elektrifikáciu 3,6 km elezničnej trate po štátnu hranicu s Rakúskou republikou s odhadovanými investičnými nákladmi vo výške 5 000 000,00 eur. PD bude financovaná z Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007 – 2013. Realizácia stavebných prác je plánovaná na rok 2014, vzhžadom na plánované nadkontrahovanie v rámci PO č. 1 sa predpokladá financova realizáciu stavby v rámci nasledujúceho programového obdobia.
9. SR, Dostavba zriaďovacej stanice ilina Teplička a nadväzujúcej elezničnej infraštruktúry v uzle ilina, PD
Ciežom projektu je spracovanie PD pre modernizáciu elezničnej infraštruktúry v uzle ilina (osobná stanica ilina, tranzitná skupina ilina – Teplička, tra Odbočka Potok – Varín – ilina, Budatínska spojka, napojenia osobnej stanice na modernizované úseky ilina – Krásno nad Kysucou a Povaská Teplá – ilina). Po ukončení modernizácie uzla ilina sa vytvoria podmienky na prevádzkovanie celého severo - juného interoperabilného prepojenia s jednofázovým systémom 25kV, 50 Hz. Ide o uzlové prepojenie nasledovných projektov
- „SR, Modernizácia elezničnej trate Púchov - ilina pre rýchlos do 160km/h“,
- „SR, ilina -Teplička zriaďovacia stanica, 2. stavba, 2.etapa“,
- „SR, Modernizácia trate ilina - Krásno nad Kysucou“.
Projekt bol schválený Rozhodnutím RO dňa 27.04.2011 a následne bola dňa 21.07.2011 podpísaná ZoPNFP. V súčasnosti prebieha proces verejného obstarávania na výber zhotoviteža PD.
10. Modernizácia trate Košice – Kostožany nad Hornádom (nultá stavba pre IKD)
Stavba IKD Košice, Terminál Sever – nám. Maratónu mieru je rozhodujúcou stavbou IDS Košice, ktorá zabezpečí priamy prechod vozidiel tram-train z infraštruktúry SR do existujúcej infraštruktúry Dopravného podniku mesta Košice. V súvislosti s touto stavbou je potrebné modernizova úsek elezničnej trate Košice – ahanovce. Vzhžadom na súčasný stav projektovej prípravy je realizácia stavebných prác plánovaná po roku 2014, vzhžadom na plánované nadkontrahovanie v rámci PO č. 1 sa predpokladá financova realizáciu stavby v rámci nasledujúceho programového obdobia.
11. Modernizácia koridoru Čadca št. hr. – Čadca – Krásno nad Kysucou (mimo) – elezničná tra
Bola dokončená správa o hodnotení vplyvu projektu na EIA a vydané záverečné stanovisko Ministerstva ivotného prostredia Slovenskej republiky. V súčasnosti prebiehajú práce na spracovaní DSZ a DUR. Nasledova budú ďalšie stupne PD. Ukončenie celej projektovej dokumentácie sa predpokladá v roku 2014. Implementácia systému ETCS na úseku ilina – Čadca štátna hranica a systému GSM – R na úseku Bratislava – ilina – Čadca štátna hranica bude dokončená v roku 2013. Maximálna hodnota PD na modernizáciu trate, systému ETCS a GSM – R je 10 195 000,00 eur. Náklady na realizáciu systému ETCS sú financované z fondu TEN – T vo výške cca 3 630 000,00 eur.
12. Projekt zabezpečenia prístupu osôb s obmedzenou mobilitou k slubám osobnej elezničnej dopravy
Projekt predpokladá začiatok verejného obstarávania na 11/2011. Proces VO bude rozdelený na samotný nákup zdvíhacích plošín a úpravu prístupov a zariadení pre imobilných cestujúcich. Celkové náklady na projekt predstavujú sumu 1 348 952,40 eur. Z toho sú oprávnené výdavky 1 124 127,00 eur. Predpoklad ukončenia je plánovaný v roku 2015.
Projekt predpokladá začiatok verejného obstarávania na 10/2011. Proces VO bude rozdelený na dve časti:
- nákup zdvíhacích plošín
- prípravnú a projektovú dokumentáciu, úpravu prístupov a zariadení pre imobilných cestujúcich.
Celkové náklady na projekt predstavujú sumu 1 348 952,40 eur. Z toho sú oprávnené výdavky 1 124 127,00 eur. Predpoklad ukončenia je plánovaný v roku 2015.
Výstavba infraštruktúry intermodálnej prepravy
13. Verejný TIP ilina, 1 etapa výstavby
V súčasnej dobe sa prebieha výber zhotoviteža dokončenia PD a realizácie 1. etapy stavby podža ltej knihy FIDIC. oNFP bola doručená v 5/2011 aj so súanými podkladmi na RO na schválenie. oNFP bola zo strany MDVRR SR odsúhlasená dňa 27. 06. 2011 vo výške 41 205 907,00 eur. S dokončením PD sa uvauje do roku 2012 a s realizáciou výstavby sa uvauje v rokoch 2013 a 2014.
14. Verejný TIP Leopoldov, DÚR
Ukončenie projektových prác na stavbe „Verejný terminál intermodálnej prepravy Leopoldov - projektová príprava DÚR“ je plánované v roku 2012 aj s vydaním územného rozhodnutia a schvažovacieho rozhodnutia. Predpokladané čerpanie v roku 2011 je vo výške 407 936, 00 eur. Projekt realizácie stavby TIP Leopoldov bol zaradený ako rezervný projekt v rámci PO 3.
15. Verejný TIP Bratislava, DÚR a 1. etapa výstavby
Ukončenie projektových prác na stavbe „Verejný terminál intermodálnej prepravy Bratislava - projektová príprava DÚR“ v hodnote 404 916,40 eur je plánované v roku 2011 aj s vydaním územného rozhodnutia a schvažovacieho rozhodnutia. Dokončenie projektovej dokumentácie a výstavba je navrhovaná v zmysle podmienok „ltej knihy FIDIC – naprojektuj a postav“. Predpokladaný termín ukončenia verejného obstarávania je v treom štvrroku 2012. S dokončením PD sa uvauje do roku 2012 a s realizáciou výstavby sa uvauje v rokoch 2013 a 2014. Predpokladané maximálne oprávnené náklady projektu 41 206 000,00 eur.
16. Verejný terminál TIP Košice a 1. etapa výstavby
Projektová príprava bola ukončená v 07/2010 vypracovaním DÚR. ÚR nadobudlo právoplatnos dňa 28. 02. 2011. Dokončenie PD a výstavba je navrhovaná v zmysle podmienok „ltej knihy FIDIC – naprojektuj a postav“. Predpokladaný termín ukončenia verejného obstarávania je v druhom štvrroku 2012. S dokončením PD sa uvauje do roku 2012 a s realizáciou výstavby sa uvauje v rokoch 2013 a 2014. Predpokladané maximálne oprávnené náklady projektu 41 340 000,00 eur.
17. Inteligentný intermodálny systém riadenia TIP
Pre projekt Inteligentný intermodálny systém riadenia TIP bude spoločnos Verejné prístavy, a. s., prijímatežom na základe výsledku PVM zo dňa 02. 06. 2011. Do 03/2012 bude vypracovaná oNFP v predpokladanej výške 3 000 000,00 eur a začatie verejného obstarávania projektu na dodanie dodávateža.
Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov
18. Bratislavský integrovaný dopravný systém, PD
Projekt zahŕňa PD pre výstavbu terminálov integrovanej osobnej prepravy:
TIOP Devínska Nová Ves
TIOP Patrónka
TIOP Mladá Garda
TIOP Trnávka
TIOP Ruinov
TIOP Vrakuňa
TIOP a parkovisko P&R Lamačská Brána
a výstavbu parkovísk Park & Ride:
P&R Podunajské Biskupice
P&R Nové Košariská
P&R Pezinok
P&R Zohor
P&R Ivanka pri Dunaji
Predpokladané náklady sú na úrovni cca 927 000,00 eur. V rámci projektu boli vydané záväzné pokyny na jednotlivé TIOP a P&R. Boli zriadené pracovné skupiny pre prípravu súaných podkladov na výber zhotoviteža PD.
19. Bratislavský integrovaný dopravný systém
V rámci projektu sa predpokladá realizácia jednotlivých terminálov integrovanej osobnej prepravy a parkovísk Park & Ride, pre ktoré bude vypracovaná PD. Okrem uvedených TIOP a parkovísk P&R projekt obsahuje aj výstavbu TIOP Nové Košariská, Lehnice, Kvetoslavov, vybavenie 28 existujúcich zastávok informačným systémom a výstavbu kožajového prepojenia mestskej časti Petralka s centrom mesta.
Predpokladané náklady sú na úrovni cca 20 000 000,000 eur. Obstaranie prebehne v termíne po dopracovaní PD.
20. Prepojenie koridorov na území mesta Bratislavy, PD
Projekt zahŕňa chýbajúcu PD v rámci modernizácie uzla Bratislava vo väzbe na projekt Prepojenia koridorov a napojenie letiska M. R. Štefánika na elezničnú infraštruktúru na území mesta Bratislava.
Predpokladané náklady sú na úrovni cca 9 969 000,00 eur.
21. Prepojenie koridorov na území mesta Bratislavy
V rámci projektu je z OPD zahrnuté dvojkožajné prepojenie st. Bratislava predmestie s novovybudovanou podzemnou st. Bratislava filiálka. Pre realizáciu projektu je nevyhnutná úprava dokumentácie pre výber zhotoviteža a získanie príslušných stavebných povolení a MPV. Realizácia projektu je podmienená súhlasom EK na základe oNFP, ktorá bude predloená v prvom štvrroku 2012. Odhadované náklady z PD sú na úrovni cca 424 000 000,00 eur s predpokladaným zníením v rámci VO na cca 360 000 000,00 eur.
22. Integrovaný dopravný systém kožajovej osobnej dopravy na území mesta Košice a v košickom regióne (IDSK), PD
a) TIOP Moldava nad Bodvou, mesto, PD - dodanie PD všetkých stupňov sa predpokladá do konca r. 2012 s odhadovaným finančným čerpaním vo výške 257 723,58 eur.
b) Elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Vežká Ida – Moldava n/B, - vypracovanie všetkých stupňov PD v celkovej odhadovanej hodnote 865 866,00 eur.
c) Stavby integrovanej kožajovej dopravy Košice, 1. etapa – vypracovanie všetkých stupňov PD v celkovej odhadovanej hodnote 4 600 000,000 eur.
d) TIOP Trebišov, PD – vypracovanie jednostupňového projektu v celkovej hodnote 150 000,00 eur.
23. Integrovaný dopravný systém kožajovej osobnej dopravy na území mesta Košice a v košickom regióne (IDSK), realizácia
V rámci OPD sa plánuje realizácia týchto stavieb:
a) SR, TIOP Moldava nad Bodvou mesto,
b) Stavby IKD Košice, Námestie Maratónu Mieru – hl. stanica vrátane napojenia na sie SR,
d) Elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Vežká Ida – Moldava n/B mesto,
e) TIOP Trebišov (iba PD).
Celkové odhadované náklady sú 66 700 000 eur.
24. „SR, Terminál integrovanej osobnej prepravy Moldava n/B mesto – PD“
Podža oNFP výška celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu predstavuje sumu 257 723,58 eur. Dodanie všetkých stupňov PD predpokladáme do konca r. 2012.
25. „SR, Integrovaný dopravný systém osobnej kožajovej dopravy Košice, stavby IKD – 1. etapa, PD“
Podža oNFP výška celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu predstavuje sumu 4 598 544,18 eur.
Stavba IKD Košice, nám. Maratónu mieru – Staničné námestie s napojením na SR - podža oNFP výška celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu predstavuje sumu 1 001 027,48 eur.
Dodanie všetkých stupňov PD predpokladáme v r. 2012 s predpokladaným finančným čerpaním vo výške 251,609,00 eur.
Dodanie DRS predpokladáme v r. 2013 s predpokladaným finančným čerpaním vo výške 553 541,00 eur.
Dodanie IČ pre DRS AD predpokladáme v r. 2014 s predpokladaným finančným čerpaním vo výške 195 522,00 eur.
26. „SR, Elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Vežká Ida – Moldava n/B mesto, PD“
Podža oNFP výška celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu predstavuje sumu 865 866,00 eur. Dodanie všetkých stupňov PD predpokladáme do 06/2013.
27. „SR, Elektrifikácia trate Leopoldov – Nitra“
Celkové náklady predstavujú sumu 23 240 000,00 eur. Realizácia stavby je predpokladaná v rámci nasledujúceho programového obdobia.
28. „SR, elektrifikácia Bánovce nad Ondavou – Humenné“
Celkové náklady predstavujú sumu 54 240 000,00 eur. Realizácia stavby je predpokladaná v rámci nasledujúceho programového obdobia.
ZDROJ: Portál právnych predpisov