Na zrušenú trať som sa chcel ísť už dávnejšie pozrieť, a preto mi informácie o vybudovaní cyklistického chodníka prišli vhod. Nemusel som sa predierať húštinou, ako to býva v prípade zrušených železničných tratí bežné. Vyrazil som do Suchej Hory a niektoré úseky bývalej železničnej trate, dnes už cyklistického chodníka, som prešiel po novom asfaltovom koberci.
Stavebné náklady celej železnice z Kraľovian do Suchej Hory boli vo výške 7,14 mil. korún. Prvý úsek z Kraľovian do Oravského Podzámku dlhý 27,4 km bol do prevádzky daný 20. decembra 1898, druhý úsek do Tvrdošína dlhý 23,7 km 18. júna 1899 a tretí úsek do Suchej hory dlhý 19,3 km 21. decembra 1899. Stavebná dĺžka železnice bola 70,301 km a prevádzková dĺžka 70,406 km.
História trate v úseku Trstená – Suchá Hora bola ovplyvnená aj tým, že sa nachádzala v pohraničí, a taktiež vojnovými udalosťami. V publikácii od autora Petra Hubu: „100 rokov Oravskej železnice“, sú o tom uvedené informácie na viacerých miestach.
Do života železnice negatívne zasiahli udalosti pred II. svetovou vojnou a počas nej. 3. decembra 1938 odovzdala Správa slovenských železníc stanicu Suchá Hora poľským železniciam a tým istým dňom bola zastavená všetka prepravná činnosť tejto stanice. Zrušený bol aj hraničný prechod Suchá Hora – Czarny Dunajec. Hraničná preprava s Poľskom bola Slovenskými železnicami otvorená 10. februára 1939 cez Trstenú a Suchú Horu. Takáto situácia trvala do 29. augusta 1939. Následne vojnové udalosti znamenali úplné zastavenie prepravy do Poľska a naspäť.
Po obsadení juhozápadnej časti poľského územia nemeckým vojskom prevzala 25. septembra 1939 Správa slovenských železníc prepravu cestujúcich, cestovných batožín a tovaru na trati Trstená – Suchá Hora – Nowy Targ do svojej prevádzky. V ten istý deň bola prinavrátená trať Trstená štátna hranica – Suchá Hora štátna hranica slovenským železniciam. Preprava na trati Trstená – Suchá Hora – Nowy Targ sa vykonávala na základe železničného prepravného poriadku a nákladnej tarify slovenských železníc. Z colného hľadiska bola hraničnou stanicou Suchá Hora.
Zvláštnosťou bolo, že z Trstenej do Suchej Hory chodil rušeň len s jedným vozňom, a tak sa často stávalo, že ľudia, ktorí nepoznali pomery, zostali v ostatných vozňoch a do cieľovej stanice sa dostali až po mnohých hodinách nasledujúcim vlakom.
Vojnovými udalosťami bola celá Orava značne postihnutá. Veľké škody narobili fašisti na železničnej trati Kraľovany – Suchá Hora. Okresný národný výbor prijal opatrenia na opravu zničenej železničnej trate premontovaním nepoškodeného úseku Trstená – Suchá Hora na úsek do Trstenej v dĺžke 15 km. Opravu trate a tunela robila Tatranská stavebná účastinná spoločnosť v Kraľovanoch. Chýbajúce koľajnice sa dopravovali z úseku Trstená – Suchá Hora.
O ukončení prevádzky v úseku Trstená – Suchá Hora je v spomenutej publikácii uvedené:
Po II. svetovej vojne sa postupne začal vytrácať život zo železničnej trate Trstená – Suchá Hora. Nepomohla ani ťažba rašeliny od roku 1952. Rašelina bola veľmi mokrá, musela sa vysušovať a tak sa tu denne naložili len štyri vagóny. Osobným vlakom sa denne vozievalo dvadsať cestujúcich, čo nemohlo udržať trať pri živote. Posledný vlak zo Suchej Hory odišiel 22.9.1971.
Vydajme sa spoločne na virtuálnu prechádzku po bývalej železničnej trati. Z časových dôvodov som neprešiel celú trasu, ale len niektoré (4) úseky, ktoré som považoval za zaujímavé.
Na mape sú vyznačené štyri úseky, ktoré som prešiel, a tri mosty
Výpravná budova stanice Suchá Hora z príjazdovej cesty
Štátna hranica
Cyklistický chodník na rozhraní štátov
Smer Trstená - chodník má dĺžku 14,3 km
Pohľad k štátnej hranici, kde je altánok
Budova stanice v typickom železničnom štýle chátra a bude zbúraná
Tu bolo kedysi koľajisko stanice
Fotografia výhrevne s točnou v Suchej Hore
Informačná tabuľa, na výstavbu prispela EÚ (EFRR)
Križovanie s poľnou cestou
Stĺpik označuje križovanie a má zabrániť vjazdu vozidiel na chodník
Vydal som sa k mostu M1
Zrenovovaný priepust
Ďalšie križovanie a ďalej most (M1)
Most (pôvodná dĺžka 6 m)
Most je drevený so strieškou
Smer Trstená (k úseku 2)
Návrat k východziemu bodu, pri stanici Suchá Hora
Úsek 2
Vydal som sa k mostom M2 a M3 - smer Suchá Hora
Oblúk
Oblúk strieda oblúk
Most M3 - nad potokom Jelešňa (dĺžka 21,51 m)
Pokračujem po násype k mostu M2
Štvornohý strážca
Ďalší priepust
Nejaký "húpak"
Altánkov je na trase viac
Stúpanie v smere na Suchú Horu
A už sa objavil v diaľke aj most M2 (celková dĺžka 32 m)
Most nad Červeným potokom
Oblúk a stúpanie k prvému úseku - smer Suchá Hora
Detail uloženia mosta
Nosná konštrukcia drevenej strechy
Návrat na začiatok úseku 2
Ďalšie križovanie s poľnou cestou - smer Suchá Hora
Pohľad opačným smerom - tretí úsek smer Liesek
K obci Liesek
Križovaní nad obcou Liesek je viacero
Napravo altánok, naľavo v diaľke bývalá staničná budova
Nad obcou Liesek
Pamätná tabuľa
Kedysi predstaničný priestor
Výpravná budova stanice Liesek - naľavo pozostatok skladiska
Upravená budova slúži ako meteorologická stanica SHMÚ
Trstená - štvrtý úsek
Cyklistický chodník pod R3 - smer Liesek
Smer Trstená
Bývalý železničný most oceľovej konštrukcie upravený pre cyklistov
Na tomto mieste chodník schádza z telesa bývalej železničnej trate
Presuňme sa na stanicu v Trstenej - priecestie na konci trate
Severné zhlavie stanice
Stanica Trstená s Orávkou
Cestovný poriadok z roku 1948
Cestovný poriadok z roku 1974, osobná doprava bola už zrušená
Viac fotografií je vo fotoalbume. Text a fotografie: © autor
Literárne a iné zdroje:
- Huba Peter: 100 rokov Oravskej železnice, 1998;
- Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava 1999;
- internetové stránky obce Suchá Hora.
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
