Po necelom roku som opäť zamieril do Spišského Podhradia. Ešte do decembra 2012 tu chodili osobné vlaky, no osobná doprava bola v decembri od zmeny grafikonu vlakovej dopravy zastavená. Na svojom nedeľnom výlete som sa stretol aj so starším železničiarom, ktorý kedysi robil strojvodcu a ktorý s nostalgiou spomínal, ako to kedysi na stanici v Spišskom Podhradí žilo. Nakladal sa tu štrk z neďalekého lomu a na jeseň aj plodiny, najmä zemiaky, ktoré sa v tomto regióne pestovali vo veľkom. Žiaľ, časy sa menia a dnes už väčšina priaznivcov železnice len tŕpne, kedy aj táto trať padne do rúk zlodejom a vandalom, ktorý ju rozkradnú.
Pre fotenie som si vybral miesto medzi zastávkou Katúň a stanicou Spišské Podhradie, kde sa dá vzhľadom na podmienky urobiť viac záberov. Na tomto mieste už postávalo pár fotografov aj zo zahraničia. Pozdravil som sa so známymi a čakal na vlak. Po krátkom čakaní sa ozvala parná píšťala, ktorá oznámila príchod vlaku.
Historický vlak do Spišského Podhradia
Ako za starých čias niekde na trati
Parný rušeň 477.013 Papagáj
Mierové signály
Pielstick na požiarnom vlaku
Slovenské veľhory v pozadí
Keď prešiel parný a požiarny vlak zamieril som na stanici v Spišskom Podhradí. Tu stáli oba vlaky spojené v jeden. Už predtým som mal informáciu, že vlak urobí ešte jednu jazdu do Spišských Vlách a späť. Urobil som preto jeden záber a pobral som sa opäť na miesto pri trati.
Spišské Podhradie
Po chvíli sa objavil vlak, tentoraz bola súprava spojená, v smere do Spišských Vlachov bol motorový rušeň a parný bol na konci vlaku.
Jedna mimoriadne mimoriadna jazda
Sústredený pohľad na trať
Papagáj ako pasívny hráč
Späť do Spišského Podhradia išli vlaky samostatne, najprv išiel parný vlak a za ním motorový rušeň T 466.0254 ako požiarny vlak.
Repete - parný vlak do Spišského Podhradia
Spišká Kapitula v pozadí
Motorový rušeň T 466.0254 v úlohe požiarneho vlaku
Osobne ma táto druhá mimoriadna jazda vlaku veľmi potešila, pretože podľa pôvodného plánu mala nasledovať dlhá prestávka. Takto mi čas vyplnili samotní organizátori. Keď prešiel aj motorový rušeň T 466.0254 sťaby požiarny vlak, chvíľu som sa kochal pohľadom na blízky Spišský hrad, či na vzdialenejšie slovenské veľhory. Príjemnú náladu umocňovalo slnečné a príjemne teplé počasie s jasnou oblohou.
Spišský hrad
Vysoké Tatry
Nasýtený pohľadom po okolí, som sa vrátil na stanicu v Spišskom Podhradí, kde som chvíľu fotil odstavený vlak, či už motorový rušeň, alebo parný v spoločnosti „chrobáka“. Po chvíli na stanicu prišli aj miestni hasiči a staručký trambus, z ktorého nasledovalo zbrojenie parného rušňa vodou. Papagáj bol smädný, pretože vypil až štyri cisterny.
Stretnutie veteránov
Chvíľa pre odpočinok
Smerová tabuľa
Zbrojenie vodou
Čas pomaly plynul, no s dostatočne veľkou časovou rezervou som sa vrátil k trati, aby som našiel nejaké dobré miesto na fotenie. Vďaka know-how, s ktorým sa podelili priatelia, sme nakoniec spoločne našli vhodné miesto a čakali na vlak. Zostávajúci čas sme si krátili družným rozhovorom a nastavovaním parametrov na fotoaparátoch. Nakoniec sa priblížil čas a parný vlak sa objavil. Fotili sme zo strany, na ktorej stoja telegrafné stĺpy, preto pri fotení bolo potrebné dávať pozor, aby bol rušeň medzi stĺpmi. Našťastie sa mi podarilo urobiť pár úspešných záberov. Za parným vlakom išiel ešte motorový, ako požiarny. Motorový rušeň by sa však stratil vo veľkom priestore, preto sme využili krátku pauzu a presunuli sme sa na miesto, ktoré poskytlo lepšiu kompozíciu fotografie.
História v súčasnosti
Historický parný vlak
T 466.0254 ako Rv, resp. požiarny vlak
Keď prešiel aj motorový rušeň vo funkcii požiarneho vlaku, pobalili sme si veci a zamierili sme do Spišských Vlách, kde sme sa rozlúčili, a to aj s historickým vlakom smerujúcim do Popradu. Záverom zostáva už len poďakovať organizátorom za peknú akciu, prírode za pekné počasie a priateľom na know-how. V kútiku srdca dúfam, že to nebol posledný vlak na tejto trati. Viac fotografií je vo fotoalbume. Photo © autor