Dvojkožajný Kražoviansky tunel 2. dlhý 499 m leí v km 300,511, západne od elezničnej stanice Kražovany. Jeho svetlý tunelový prierez je 9,0/6,5 m. Razený bol rakúskou tunelovacou metódou. Nadloie nad tunelom dosahuje výšku 110 m. Pri razení tunela v prostredí tvoreného vápencom a dolomitom sa vyskytli viaceré poruchy, tzv. komíny, ktoré museli by vyplnené kamenným murivom. Obmurovka je betónová, sčasti z andezitového a ulového kameňa. Izolácia je betónová s prísadou trisocal.
Počas výstavby vodného diela Krpežany v rokoch 1951 a 1957 došlo k preloeniu hlavnej cesty a elezničnej trate.
Situácia pred a po výstavbe VD Krpežany
Mapa z čias pred výstavbou VD Krpežany (zdroj)
Súčasný stav
Východný portál (P1)
Tunel je postavený v oblúku
Nadloie nad tunelom dosahuje výšku 110 m
Osobný vlak sa blíi k tunelu
Západný portál (P2)
Návestidlo autobloku tesne pred portálom
Cesta I/18 nad tunelovou rúrou
Tunelová rúra je predĺená - predsunutá pred svah
Zárubný múr
Pohžad zhora na vlak vchádzajúci do tunela
Situácia pred tunelom - teleso trate slúi ako hrádza VD
Kražoviansky tunel (1.) na KB
Po vybudovaný nového Kražovianskeho tunela (2.) bol z prevádzky vyradený starý Kražoviansky tunel vybudovaný na Košicko-bohumínskej eleznici, ktorý leí v blízkosti nového tunela v tom istom masíve. Tunel dlhý 407,6 m bol vybudovaný v oblúku s polomerom 380 m. Obmurovka bola aj tomto v tuneli urobená len na problémových miestach a tunel tak pripomína jaskyňu, podobne ako Margeciansky tunel. Pri výstavbe priehrady Krpežany bola preloená hlavná cesta I/18 a západný vstup do tunela bol zasypaný. Tunel je od tej doby nepriechodný. Nejaký čas sa vyuíval ako sklad.
Starý tunel je schovaný v poraste
Priestor pred tunelom
Vchod do tunela
Vnútorný priestor tunela bývalej KB
Viac fotografií tunelov je vo fotoalbume. Informácie boli čerpané z literárnych zdrojov:
- Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, SR, Bratislava 1999;
- Rudolf Kukučík, Pavol Kukučík: elezničné a cestné tunely, SR 2002.