„Informácie o tom, že Európska komisia zastavila projekt železničného spojenia Paríž- Bratislava, známeho ako TEN – T 17, nie sú pravdivé. To, o čo dnes musíme zabojovať je, aby železničný koridor z Paríža išiel naozaj cez Bratislavu, a neobišiel ju napríklad cez inú blízku metropolu,“ uviedol bratislavský župan Pavol Frešo.
Podľa Pavla Freša má Slovensko historickú šancu napojiť svoje železnice na hlavné dopravné koridory v Európe, v rámci ktorých sa bude riešiť aj integrovaný dopravný systém a zapojenie vlakov na území Bratislavského kraja a hlavného mesta. Rôzne nepodložené interpretácie medzinárodného projektu oslabujú podľa Freša pozíciu krajiny v projekte samotnom.
Železničný koridor TEN – T 17 vedie z Paríža cez územie Francúzska, Nemecka, Rakúska až na Slovensko do Bratislavy. Je súčasťou 30-tich medzinárodných európskych dopravných koridorov. Cieľom je jeho prestavba na vysokorýchlostnú výkonnú trať v celej dĺžke (asi 1500 km).
Dôležitú úlohu v tomto postupe zohráva činnosť pracovnej skupiny „Iniciatíva Magistrála pre Európu“, ktorá funguje už od roku 1990, t.j. spred doby, kedy bol oficiálne zadefinovaný koridor TEN-T 17, a činnosti úradu poverenca Európskej komisie pre tento koridor, prof. Petra Balázsa (od roku 2005). Iniciatíva Magistrála pre Európu funguje ako záujmové združenie od roku 1990, kedy bola založená mestami, regiónmi, obchodnými a priemyselnými komorami (Nancy, Strasbourg, Karlsruhe, Stuttgart, Augsburg, Ulm, Mníchov, Salzburg, Linz, Viedeň, Bratislava, aj SOPK BA, Budapešť, ST. Polten, Gyor.) Na trase železničného koridoru TEN-T 17 dnes združuje 33 miest a regiónov.
Slovenská republika pristúpila k predmetnej Iniciatíve v roku 2006 na zasadnutí v Luxemburgu. Cieľom je rozvoj železničnej dopravy na celej trase koridoru Paríž – Viedeň s napojením na Budapešť, t.j. prestavba magistrály Paríž – Bratislava/Budapešť na vysoko-výkonnú trasu pre osobnú a nákladnú dopravu. V roku 1995 Európska komisia zaregistrovala magistrálu ako projekt TEN-T 17.