85. rokov železničnej trate Zvolen – Krupina

Dnes si pripomíname 85. rokov existencie 35 km dlhej železničnej trate zo Zvolena do Krupiny. Železničná trať 153 v úseku Zvolen – Šahy nebola vybudovaná naraz, ale skladá sa z dvoch úsekov. Prvý úsek Šahy – Krupina bol vybudovaný ešte za Rakúska-Uhorska ako súkromná Miestna železnica Hontianskej župy. Tento úsek bol otvorený 6.4.1899. Železničná trať Zvolen – Krupina bola postavená až po vzniku Československa ako štátna a otvorená bola 15.1.1925.

Žiaľ, aj na tejto trati bola osobná železničná doprava zastavená 2.2.2003. Z tohto dôvodu tu odfotiť vlak je problém, aj keď tu sporadicky ešte chodia nákladné manipulačné vlaky. V roku 2008 Klub historickej techniky pri RD Zvolen usporiadal dve akcie, pri ktorých si milovníci lokálnych železníc a fotografi prišli na svoje, a miestni obyvatelia mohli zaspomínať na staré časy.

Stručne z histórie trate Zvolen - Krupina

Obe železnice Šahy – Krupina a Zvolen – Krupina mali samostatný vývoj a technickú úroveň až do zoštátnenia 1.1.1949 a zlúčenia do jednej železničnej trate Zvolen – Šahy, dnes súčasť trate 153 Zvolen - Šahy - Čata. Výstavba železničnej trate Zvolen – Krupina sa začala pripravovať v roku 1921. Pri určovaní trasy sa uvažovalo aj o rekonštrukcii úzkorozchodnej trate Hronská Breznica – Banská Štiavnica s tým, že by sa trať predĺžila do Hontianskych Nemiec na trati Šahy – Krupina, ale od tohto variantu sa upustilo. Nakoniec sa rozhodlo o predĺžení trate Šahy – Krupina až do Zvolena. Trasa bola vedená najkratšou vzdialenosťou cez obce Dobrá Niva (do roku 1926 Dobronivá) a Babiná. Po ustálení trasy bola vypracovaná projektová dokumentácia. Projektovaná dĺžka železničnej trate bola 35,407 km a administratívna pochôdzka sa konala od 27.6. do 9.7.1921. Následne Ministerstvo železníc vydalo 22.4.1922 rozhodnutie a schválilo trasu a vydalo stavebné povolenie. Počas nasledujúceho obdobia sa riešili ešte variantné projekty a požiadavky niektorých obcí. Nakoniec bola určená definitívna trasa zo stanice Zvolen (dnes Zvolen nákladná stanica), údolím riečky Neresnica smerom na juh, cez rozvodie pri Plešovciach, pokračujúc popri riečke Krupinica do stanice Krupina. Priemerný sklon zo Zvolena do k rozvodiu je asi 7,2 promile a od rozvodia do Krupiny 13,3 promile. Začiatok trate vychádzal zo západného zhlavia stanice vo Zvolene.

Železničná stanica Zvolen nákl.st.

Železničná stanica Zvolen os.st.

Neresnický tunel - krupinský portál

(1947 - počas 2. svetovej vojny bol poškodený)

Neresnický tunel

Na trati sú vybudované dva tunely, Neresnický za Zvolenom a pod Vlčokom pri Krupine, a niekoľko väčších mostov. Neresnický tunel v km 3,500 – 3,730 je dlhý 230 m a leží v oblúku s polomerom 300 m. Razení bol belgickou raziacou metódou a pri razení krátkeho úseku pri vyústení rakúskou tunelovacou metódou. Tunel pod Vlčokom v km 30,650 – 30,770 je dlhý 120 m a tiež leží v oblúku s polomerom 300 m. Razil sa rakúskou tunelovacou metódou. Z mostných objektov sú zaujímavé most cez rieku Slatina v km 0,8, viadukt na Barinách v km 15,8, viadukt cez rieku Krupinica v km 27,6 a most cez Krupinicu v km 33,2.

Trať 153 do Krupiny a Šiah

Trať 153 - zastávka Podzámčok

Podzámčok

Parný vlak sa blíži k zastávke Podzámčok

Železničná stanica Dobrá Niva

Babiná nz

Babiná - T 678.0012 na mimoriadnom vlaku

Železničný zvršok bol postavený podľa vzorového listu železničného zvršku sústavy Xa. Súčasne boli postavené nové staničné budovy, výpravné budovy V Dobrej Nive, Pliešovce-Sása a Babiná s čakárňami, úradnými miestnosťami a bytmi pre správcov. Okrem toho sa postavili obytné budovy a hospodárske budovy, sklady a nakladacie rampy. Zároveň sa adaptovala a pristavala výpravná budova v Krupine, postavila sa tu nová vodáreň, jednoposchodová obytná budova, hospodárska budova, nakladacia rampa. Pre dorozumievanie na trati slúžila priebežná dvojdrôtová telefónna linka. Stanice nemali vchodové návestidlá a všetky výmeny v staniciach a zvolenskom zhlaví stanice v Krupine boli tvaru Xa s hákovým uzáverom. Koľaje boli uzamknuté v priamom smere výmenovými zámkami a skladové koľaje výkoľajkami. Z dôvodu výstavby novej trate bola rozšírená stanica vo Zvolene o tri priebežné koľaje. Celkové stavebné náklady dosiahli výšku 76 mil. Kč. Aj napriek finančným problémom bola trať slávnostne odovzdaná do prevádzky 15.1.1925 a pravidelná doprava začala nasledujúci deň. Doprava sa riadila podľa predpisu o zjednodušenej doprave s dirigujúcou stanicou Krupina. Najväčšia rýchlosť pre osobné vlaky bola určená 40 km/h a pre nákladné 25 km/h. Neskôr, v roku 1937 sa dokončila výstavba koľajiska nákladnej železničnej stanice Pustý Hrad a spojky Pustý Hrad – odbočka Breziny, ktorá ústila do trate Zvolen – Krupina v km 1,7.

Krupina