Trať z Bratislavy do Žiliny bola budovaná postupne. Najprv prebehla prestavba trate z Bratislavy do Trnavy z konskej na parnú prevádzku, ktorá začala 1. mája 1873. Po vyriešení finančných problémov pokračovala výstavba ďalej a dňa 2. júna 1876 bol otvorený 52 km dlhý úsek z Trnavy cez Leopoldov do Nového Mesta nad Váhom. Trať z Nového Mesta nad Váhom do Istebníka nad Váhom (dnešné Zlatovce) dlhá 24 km bola otvorená 1. mája 1878. Zlatovce ležia na pravom brehu rieky Váh v smere toku, priamo oproti mestu Trenčín, pravdepodobne preto stanica dostala názov Trenčín.
Pôvodný železničný most v Trenčíne
(Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska)
Finančné možnosti Považskej spoločnosti boli však vyčerpané, a preto sa jej správna rada rozhodla celý hotový úsek predať. Po viacerých kompetenčných sporoch železnicu odkúpil štát za cca 7 mil. zlatých a prevádzku na trati prevzali MÁV, no v decembri 1882 prešla celá trať do majetku Rakúsko-uhorskej spoločnosti štátnej dráhy. Až následne sa opäť rozbehla výstavba trate do Žiliny. Projekt železničnej trate do Žiliny bol vypracovaný roku 1880 a samotná výstavba začala 1. marca 1883. Stavba napredovala veľmi rýchlo a trať do Žiliny dlhá 79 km bola otvorená 1. novembra 1883. V rámci výstavby tohto úseku trate bol v roku 1883 postavený aj jednokoľajný železničný most ponad rieku Váh v Trenčíne.
Súčasný železničný most v Trenčíne
Vlak IC do Bratislavy prechádza cez železničný most v Trenčíne
Osobný vlak do Trenčína prechádza cez most
Pôvodný most v Trenčíne bol postavený v roku 1883 a jeho nosnú konštrukciu tvorili eliptické priehradové nosníky s dolnou mostovkou. Pri výstavbe druhej koľaje na trati Bratislava – Žilina bola na moste v roku 1903 vybudovaná aj druhá koľaj. V každej koľaji boli priehradové poloparabolické hlavné nosníky s rozpätím 4x61,6 m.
Železničný most v Trenčíne - súčasný stav
Konštrukcia naľavo na 1. koľaji pochádza z roku 1946
Konštrukcia napravo na 2. koľaji bola vymenená v 60. rokoch 20. storočia
Lávka pre peších a cyklistov
Počas 2. svetovej vojny bol železničný most v Trenčíne zničený. Explózia bola tak silná, že otriasla celým mestom Trenčínom a budovy do vzdialenosti 500 m boli silne poškodené. Na dvojkoľajnom moste cez Váh v Trenčíne, v každej koľaji boli poškodené opory a posledný pilier, a všetky konštrukcie boli prerazené náložami.
Železničný most v Trenčíne - rekonštrukcia po vojne
(Rekonštrukcia železníc na Slovensku)
Najprv bol provizórne opravený a do prevádzkového stavu daný most v ľavej koľaji v smere Bratislava – Žilina. Menej poškodená konštrukcia z roku 1903 sa po zdvihnutí a uložení na bárky z rovnaniny z podvalov opravila.
Železničný most v Trenčíne - 2. koľaj
(Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska)
Pôvodné konštrukcie pravej koľaje boli tak veľmi poškodené, že ich oprava nebola možná. Preto pre pravú koľaj v roku 1946 vyrobila a zmontovala Vítkovická mostáreň novú konštrukciu s priamopásovými priehradovými hlavnými nosníkmi kosouhlej sústavy s podružnými zvislicami.
Železničný most v Trenčíne - pohľad z hradu
Železničný most v Trenčíne - pohľad zospodu
Konštrukcia je uložená na ložiskách
Stará konštrukcia v druhej koľaji z roku 1903 opravená po vojne už v 60. rokoch nevyhovovala únosnosťou, priestorovo ani technickým stavom. Preto sa v roku 1966 začala projekčná príprava komplexnej rekonštrukcie mosta v tejto koľaji. Tvar novej konštrukcie sa musel prispôsobiť konštrukcii v prvej koľaji vybudovanej v roku 1946 a vyhovieť budúcej elektrifikácii trate. Nová konštrukcia je riešená ako sústava jednoduchých nosníkov s rozpätiami 4x61,2 m s priehradovými hlavnými nosníkmi kosouhlej sústavy s podružnými zvislicami. Voľná šírka na moste je 5120 mm voľná výška v mieste vetrových portálov je 6123 mm. Dosková mostovka s priamym uložením koľajníc je z plechu hrúbky 15 mm vystuženého priečnikmi vo vzdialenostiach 5135 mm, pozdĺžnikmi a pozdĺžnymi výstuhami z uholníkov. Tvorí nosný podklad a súčasne plní funkciu pozdĺžneho a brzdového stužidla.
Železničný most v Trenčíne - bočný pohľad
V súvislosti s výstavbou V. koridoru, ktorý na území Slovenskej republiky ide z Bratislavy cez Žilinu do Košíc a Čiernej nad Tisou sa rieši aj modernizácia železničnej trate v úseku Nové Mesto nad Váhom – Púchov. Hlavným cieľom je vybudovať infraštruktúru s požadovanými európskymi parametrami, pričom ide najmä o zvýšenie traťovej rýchlosti do 160 km/h, prestavbu železničných staníc pre dosiahnutie užitočných dĺžok hlavných a predchádzajúcich koľají, výstavbu nástupíšť s mimoúrovňovým prístupom cestujúcich, vybudovanie nového staničného zabezpečovacieho zariadenia atď.
Nová trasa trate (vyznačená červenou farbou)
Vizualizácia (Reming, a.s.)
Vizualizácia (Reming, a.s.)
Okrem zmeny trasy v medzistaničnom úseku Nové Mesto nad Váhom – Trenčianske Bohuslavice, kde pre dosiahnutie požadovanej rýchlosti je navrhnutý jednorúrový dvojkoľajný tunel s dĺžkou 1775 m, bude ďalšia zmena trasy v meste Trenčín, kde sa bude realizovať nové spojenie medzi železničnými stanicami Zlatovce a Trenčín novým mostom cez Váh rešpektujúcim budúcu plavebnú dráhu. Modernizácia železničnej trate v Trenčíne sa mala pôvodne začať už tento rok, pravdepodobne sa začne až na jar budúceho roku. Prestavba si vyžiada zbúranie letnej plavárne a viacerých rodinných domov.
Rýchlik do Bratislavy prechádza cez železničný most v Trenčíne
Záverom možno spomenúť, že priestor pred železničným mostom na pravom brehu rieky Váh je obľúbeným miestom fotografov železnice, pretože sa nad ním vypína Trenčiansky hrad. Fotografie železničného mosta v Trenčíne sú vo fotoalbume. © autor
Literárne a iné pramene:
- Dr. Ján Purgina: Vývoj železníc na Slovensku od roku 1837 so zreteľom na Bratislavu, vydavateľstvo SAV Bratislava 1957,
- Hanuš Entner: Začiatky železníc na Slovensku, Dopravní nakladatelství 1959,
- Rekonštrukcia železníc na Slovensku, Vydalo Povereníctvo dopravy a verejných prác v Bratislave,
- Ing. Alojz Drozd, Ing. Eugen Chladný, Ing. Ladislav Paulíny, Ing. Ivan Poliaček, CSc., Ing. Vladimír Vébr, doc. Ing. Jozef Zvara, CSc.:Stavebníctvo na Slovensku 1945 – 1985 Dopravné stavby, ALFA Bratislava 1989,
- Ing. Krejčiřík: Po stopách našich železnic, Nadas Praha 1991,
- Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava 1999,
- obec Zlatovce,
- Reming, a.s.
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
