S prechodom na prevádzku rušňov elektrickej a motorovej trakcie bolo potrebné vybudovať v existujúcich depách technické zariadenia slúžiace pre prevádzkové ošetrenie elektrických a motorových rušňov, alebo sa na tento účel vybudovali nové depá. V úvode chcem upozorniť na skutočnosť, že v súčasnosti môžu platiť iné pravidlá určujúce rozsah a frekvenciu jednotlivých opráv motorových a elektrických rušňov. V podstate si pravidlá určuje železničná spoločnosť, ktorá v železničnej doprave podniká. Aj napriek tomu sa dá vychádzať z informácií, ktoré nám poskytuje odborná literatúra uvedená v závere. Novšia literatúra, resp. predpisy sa mi doteraz žiaľ nedostali do rúk.
Depá pre elektrickú trakciu
Prevádzkové ošetrenie elektrických rušňov je podstatne jednoduchšie ako rušňov parných, preto je ho možné urobiť aj na stanovišti prevádzkového ošetrenia elektrických rušňov. V depách sa vykonávajú opravy elektrického zariadenia rušňov, vo väčších depách a v dielňach vyväzovanie, stredné a generálne opravy. Opravy rušňov sa vykonávajú v halách.
Depo pre elektrické rušne - Bratislava východné
Prevádzkové ošetrenie pozostáva z materiálneho ošetrenia (doplnenie prevádzkových hmôt, piesku, mazadiel) a z technického ošetrenia (technická prehliadka pojazdu, ťahadlového a narážacieho ústrojenstva, bŕzd, zberača prúdu, elektrických častí a očistenie vozidla).
Rozsah stanovišťa je daný požadovanou prevádzkovou výkonnosťou, ktorá musí zaručovať obsluhu všetkých potrebných rušňov. Technické zariadenie na ošetrenie rušňa pozostáva z haly prevádzkového ošetrenia a k nej pridruženej prevádzkovej budovy. Podľa požadovaného počtu ošetrení býva hala s jedným stanovišťom, alebo s dvoma stanovišťami umiestnenými vedľa seba. Prehliadky sa robia na trojdielnej prehliadkovej jame, alebo stĺpikovej dráhe. V hale so stĺpikovou dráhou je podlaha znížená o 120 cm pod úroveň temena koľajníc. Koľaj je postavená na betónových stĺpikoch, ktoré sú od seba vzdialené 60 cm. Toto riešenie umožňuje dobrý prístup k spodnej časti vozidla tak zo strán, ako aj zo spodku vozidla. Pretože je podlaha znížená o 120 cm oproti úrovni temena koľajníc, pri prehliadke sa pracuje vzpriamenej polohe. Po stranách haly sú zriadené bočné lávky vo výške, ktorá umožňuje prístup na strechu vozidla. Prístup do vozidla v úrovni jeho podlahy sa zabezpečuje pri prehliadkových jamách mobilnými schodíkmi, pri stĺpikových dráhach väčšinou je prístup z pevných lávok. V prevádzkovej budove je umiestnený komorový podávač piesku a kompresor, ktorými sa piesok podáva do pieskovej veže, umiestnenej nad strechou haly, odkiaľ samospádom pomocou hadíc sa plnia pieskovače rušňa. Ďalej sú v prevádzkovej budove umiestnené príručné dielne pre malé opravy, sklad oleja (olejáreň), sociálne zariadenia apod. K prevádzkovej budove vedie zásobovacia koľaj, ktorou sa dopravuje piesok a oleje.
Technologický postup ošetrenia rušňa a technické zariadenia sú závislé od konštrukcie rušňa. Pri bezpečnostnej prehliadke sa skontroluje a ošetrí hlavný vypínač, hlavný kontrolér, prehliadnu sa stýkače pomocných motorov, nabíjacieho dynama, kompresora, izolátory, bleskoistky, zberače, odpory, odpojovače a uzemňovače. Po mechanickej stránke sa prehliadne a ošetrí ťažné a narážacie ústrojenstvo, pružnice trakčných motorov, závesy, náhony prevodových skríň a rýchlomerov. Prevádzkové ošetrenie vykonávajú špecializované čaty na stanovištiach prevádzkového ošetrenia.
Prehliadky elektrických rušňov určujú príslušné predpisy, ktoré jednotlivé prehliadky nazývajú podľa ich rozsahu a frekvencie opakovania. Malá prehliadka je zameraná na kontrolu bez väčších prác, ktoré by vyžadovali náročnejšie demontáže. Obsahuje prehliadku trakčných motorov a pomocných strojov, elektrických obvodov a prívodov, zberačov prúdu, prehliadku stavu podvozkov, nárazníkov, piesočníkov, brzdového zariadenia, pružín, akumulátorov atď. Veľká periodická prehliadka zahŕňa v prípade potreby okrem obsahu malej periodickej prehliadky osústruženie nákolesníkov bez vyviazania a prehliadku čapov a spojov podvozkov. Stredná oprava a generálna oprava sú zamerané na prehliadku a opravy všetkých celkov tak, aby po skončení týchto opráv mal rušeň nové alebo dokonale opravené časti podľa výkresových mier.
Dispozičné usporiadanie depa pre elektrické rušne
Veľkosť depa a objem jeho prác sa určoval tak, aby sa v plnej miere využívala kapacita jeho zariadení. Časté využívanie technologického zariadenia vedie aj k jeho rýchlemu opotrebeniu, preto sa zariadenia musia vymeniť za nové, modernejšie a výkonnejšie. Pre určenie veľkosti depa existujú matematické vzorce, podľa ktorých sa určí počet stanovíšť a počet prehliadok. Depo pre vykonávanie veľkých periodických prehliadok (Ev) by malo disponovať týmito objektmi:
1. pre prevádzkové ošetrenie,
2. pre periodické prehliadky (Em - malé periodické a Ev – veľké periodické) a neplánované opravy,
3. remízy pre záložný rušňový park,
4. stanovište pre rozmrazovanie a vysúšanie rušňov,
5. stanovište pre umývanie vozidiel,
6. koľajisko,
7. pomocné prevádzkarne a ostatné objekty.
Hala opráv
Sekcia malých periodických opráv (Em) a prevádzkového ošetrenia je obyčajne oddelená od ostatných stanovíšť, aby sa v zime mohla udržiavať teplota do 10° C, čim sa predchádza oroseniu elektrických strojov. Sekcia je umiestnená v krytej hale, všetky stanovištia majú buď stĺpikovú dráhu, alebo pri rekonštrukciách sa zriaďujú pozdĺž prehliadkových jám bočné jamy hĺbky 80 cm.
Stanovištia malých periodických opráv (Em) sú bez troleja, takže pohyb rušňa sa musí zabezpečiť pomocou nízkeho napätia. Tieto stanovištia sú vybavené žeriavom s nosnosťou do 15 ton. Dĺžka sekcie sa odvodí od dĺžky najdlhšieho rušňa, ku ktorej sa pripočíta po 2,5 m na priestor od okraja stĺpikovej dráhy k čelným stenám a na manipuláciu ešte 2 m, potom celková dĺžka sekcie je cca 30 m. Ak sa na koľaji majú umiestniť dva rušne, dĺžka je 54 m. Sekcia môže byť priechodná s vrátami na oboch koncoch, alebo na jednom konci môže byť uzavretá. Výška sekcie dosahuje 10 až 12 m. Osová vzdialenosť sa navrhuje 6 m, vzdialenosť od osi krajnej koľaje musí byť aspoň 4,5 m.
Hala opráv - zdviháky
Sekcia pre veľké periodické opravy a neplánované opravy majú stĺpikovú dráhu alebo trojdielnu jamu. Sú bez troleja s možnosťou pohybu rušňa z nízkeho napätia. Na zdvihnutie skrine rušňa sa inštaluje set pätkových zdvihákov s nosnosťou 4x250 kN. V opravovni depa sa vykonáva osústruženie kolies, skúšanie rušňa pod VN. Je tu plošina na opravu zberačov a pomocné prevádzky (zámočnícka dielňa, zváracia dielňa, dielňa pre údržbu bŕzd, akumulátorov, sklad a pod.).
Depá pre motorovú trakciu
Tak ako u elektrickej trakcie, je aj u motorovej trakcie údržba rozdelená do viacerých skupín. Jednotlivé stupne možno rozdeliť na prevádzkové ošetrenie, malá periodická prehliadka, veľká periodická prehliadka, stredná oprava, generálna oprava, vymývanie parného generátora PG 500, neplánovaná oprava. Tak ako som už uviedol, dnes sa toto rozdelenie môže líšiť v závislosti od železničného dopravcu a jeho predpisov. Pre ilustráciu však možno použiť informácie, ktoré uvádza odborná literatúra.
Prevádzkové ošetrenie obsahuje najmä materiálne ošetrenie, ktoré spočíva v doplnení prevádzkových materiálov, ako sú piesok, mazadlá, palivo a voda do chladiaceho systému. Ďalej je to technické ošetrenie, teda technická prehliadka pojazdu, ťahadlového a narážacieho ústrojenstva, bŕzd, strojových súčiastok a očistenie vozidla.
Tankovacia (čerpacia) stanica
V motorovej trakcii sa zariadenia pre prevádzkové ošetrenie volajú tankovacie (čerpacie) stanice. Pretože sa tu čerpajú pohonné hmoty, vyhovuje mi viac názov čerpacia stanica, preto budem používať tento názov. Podľa množstva, ktoré sa denne čerpá, sa čerpacie stanice rozdeľujú na malé, s výdajom do 6600 litrov nafty, stredné, s výdajom do 26000 litrov, a veľké, s výdajom nad 26000 litrov nafty. Skladba a počet objektov čerpacej stanice vyplýva z požadovanej náplne práce. Stredné a veľké čerpacie stanice sa svojim charakterom zhodujú s malými stanicami, ale odlišujú väčšou kapacitou, ktorá si vyžaduje viac výdajových miest piesku a nafty a väčšiu úpravovňu vody.
Úložisko nafty - nadzemné nádrže
Motorové rušne a motorové vozne sa zbroja v čerpacích (tankovacích) staniciach prevádzkovými hmotami. Do depa a dielní chodia rušne len na opravu. Depá pre motorové rušne sa tak ako depá pre elektrické rušne viac podobajú na dielne. Čerpacie stanice môžu byť samostatné, tam kde nie je depo, alebo sú časťou depa pre motorové rušne.
Úložisko nafty - podzemné nádrže
V čerpacej stanici sa robia bezpečnostné prehliadky a prevádzkové ošetrenie trakčných vozidiel a ich dozbrojovanie palivom, olejom, tuhými mazadlami, suchým pieskom a upravenou vodou pre chladenie naftového motora, prípadne pre doplnenie akumulátorovej batérie.
Čerpacia stanica má úložisko (sklad) paliva, stanovište pre čerpanie paliva do rušňov a vozňov a prevádzkovú budovu. K čerpacej stanici patria manipulačné koľaje, na ktorých sa zbrojí a zabezpečuje prísun paliva, a nachádza sa tu aj sušiareň piesku. Piesok musí mať predpísané vlastnosti, musí mať prepísanú zrnitosť, musí byť suchý a čistý. Piesok sa suší v blízkosti miesta ťažby, odkiaľ sa dopravuje v krytých vozňoch do rušňových diep.
Pieskovanie
Naftové hospodárstvo predstavuje dosť náročné zariadenie a zaobchádzanie s naftou najmä pokiaľ ide o čistotu. Mechanické nečistoty a voda sa odstraňujú v nádržiach sústavou filtrov a odkalovacou armatúrou umiestnenou na dne nádrže. Nepatrne veľké a tvrdé nečistoty môžu poškodiť vstrekovacie zariadenia naftového motora, preto sa musí nafta filtrovať jemnými filtrami, ktoré sa umiestňujú v vo výdajných zariadeniach (čerpadlách). Nafta sa skladuje v tzv. úložiskách. Sklad (úložisko) paliva (nafty) pozostáva z nadzemných alebo podzemných nádrží s rôznym objemom. Menšie nádrže sa umiestňujú pod úroveň zemského povrchu, väčšie nádrže nad povrchom. Väčšinou sú použité dve nádrže. Nadzemná nádrž musí mať okolo zbernú betónovú murovanú ohrádzku na celý objem nádrže, aby nafta nepresiakla pri poškodení alebo poruche do zeme. Nádrže sú oceľové nádoby, ktoré majú ochrannú izoláciu proti slnečným lúčom. Nafta sa sem dopravuje v cisternových vozňoch, z ktorých sa prečerpáva do nádrží. Čerpadlá sú umiestnené v prevádzkovej budove. Výdaj nafty sa vykonáva prostredníctvom čerpacích stojanov paliva.
Prehliadky motorových rušňov sa delia podľa rozsahu na malé a veľké periodické (Rv). Pri malej prehliadke sa kontroluje kľuková skriňa, vykonáva výmena oleja, kontroluje naftový motor, prevodovky, akumulátory, podvozky, pružiny, narážacie a brzdové ústrojenstvo, piesočníky, signalizačné a meracie prístroje. Prehliadka je kontrolná bez väčších demontáží. Veľká periodická prehliadka (Rv) začína prípravou rušňa. Rušeň sa očistí, vypustí sa palivo, oleje a chladiaca voda. Odoberú sa vzorky prevádzkových hmôt a stlačeným vzduchom sa vyfúkajú trakčné motory. Potom sa rušeň pristaví na veľkú periodickú prehliadku. Na jednotlivých častiach rušňa sa vykoná podrobná kontrola technického stavu s demontážou jednotlivých častí základných agregátov, napr. demontáž hlavy motora, rozvodovky, piesta motora, ojnice, nasávacieho a výfukového potrubia, chladiaceho okruhu, mazacieho a palivového okruhu. Na základe zisteného stavu sa poškodené časti opravia alebo vymenia. Podvozky sa vyviažu z rámu a urobí sa prehliadka zvarov na pozdĺžnikoch a priečnikoch, kontrola ložísk, obručí a ďalších častí s čiastočnou demontážou. Pri prehliadke sa uskutoční množstvo demontáží aj väčších celkov, podľa potreby sa osústružia obruče do správneho tvaru. Z tohto dôvodu musí byť stanovište vybavené potrebnými zariadeniami.
Opravy rušňov sa robia v dielňach na opravu vozidiel. Podstata týchto opráv spočíva v obnove (výmene alebo oprave) dielov trakčnej a pojazdnej časti vozidla. Pri generálnej oprave sa obnovuje opotrebený rušeň ako celok, uvádza sa do výkresových mier.
V depe pre motorové rušne sa vykonávajú periodické, prípadne vyväzovacie opravy, ku ktorým sa rušne pristavujú po prejdení určeného počtu kilometrov. V depe sa nachádzajú špecializované dielne pre opravy jednotlivých častí rušňov, spodku rušňa, motora a skrine. Pre manipuláciu so súčasťami motorových rušňov sú dielne vybavené žeriavmi s dostatočnou hmotnosťou. Pre sústruženie obručí kolies bez vyväzovania sa budujú špeciálne sústruhy, ktoré sú zapustené pod úroveň povrchu.
Depo pre motorové rušne (s rozsahom prác Rv) má tieto objekty:
1. čerpaciu (tankovaciu) stanicu,
2. sekciu prehliadok Rm,
3. sekciu prehliadok Rv a neplánovaných opráv,
4. remízu pre záložný rušňový park,
5. stanovište na umývanie rušňov,
6. stanovište na skúšanie rušňov po prehliadke,
7. koľajisko,
8. pomocné prevádzky a ostatné objekty.
Sekcia prehliadok Rm je samostatné pracovisko, na ktorom sú nad odstavnými koľajami žeriavy s nosnosťou 50 kN. Tam kde sa robia neplánované opravy rušňov sú žeriavy s nosnosťou do 100 kN, zdviháky 4x250 kN a zariadenie na vyväzovanie prevodoviek. Tiež sú tu potrubia pre mechanizovanú výmenu oleja z motora a prevodoviek. Stánia sekcie musia mať plošiny vo výške podlahy vozidla a strechy. Výška sekcie dosahuje 10 až 12 m, dĺžka pre jeden rušeň je 30 m, pre dva rušne na jednej koľaji je 54 m. V sekcii sa navrhuje aj stĺpiková dráha.
Príklad usporiadania rušňového depa s motorovou prevádzkou
Sekcia Rv má žeriav s nosnosťou do 300 kN, ktorý má dosah na všetky stánia sekcie. Na vyväzovanie podvozkov sú tu nainštalované zdviháky s nosnosťou 4x250 kN, na vyväzovanie prevodoviek je tu zariadenie s nosnosťou do 50 kN. Potrebné je počítať so stániami pre neplánované prehliadky, s priestorom pre umiestnenie náhradných podvozkov, ako aj s priestormi pre ich opravu a sústruženie kolies. V blízkosti sa musí nachádzať otvorené stánie pre skúšanie a nastavenie výkonu hnacieho motora. Osová vzdialenosť koľají sa navrhuje aspoň 7 m, dĺžka sekcie aspoň48 m, resp. 72 m pri dvoch stanovištiach na jednej koľaji. Výška dosahuje 10 až 12 m. Dĺžka stanovišťa pre sústruženie kolies na podúrovňovom sústruhu bez vyviazania je dvojnásobok najdlhšieho vozidla, aby sa mohli osústružiť všetky dvojkolesia, posun sa môže vykonávať vrátkom. Pomocnými prevádzkami sú mechanické oddelenie, opravovňa naftového motora, čistiareň súčiastok, sklady, opravovňa bŕzd a kompresora, elektrických prístrojov, zváracej dielne, stolárskej dielne apod.
Hlavné úkony vykonávané v depe sa uskutočňujú podľa stanovenej technológie prác. Tomu zodpovedá aj koľajisko depa, ktoré umožňuje pohyb rušňa od jeho príchodu do depa, až do jeho opätovného vstupu do stanice tak aby bola zabezpečená bezpečnosť a plynulosť prevádzky. Osou kolobehu rušňov sú základné koľaje depa, ku ktorým sú pripojené jednotlivé zariadenia.
Prípadným záujemcom môžem odporúčať literatúru, z ktorej som čerpal aj ja:
- Ing. Jaroslav Louda, Ing. Vlastimil Mareš a kol.: Príručka pre rušňovodičov, Dopravné nakladatelství Praha 1958
- Prof. Ing. Dr. Zbyněk Jirsák a kol.: Železničné stanice a uzly, ALFA Bratislava 1979
- Prof. Ing. Dr. Ferdinand Klimeš, DrSc.: Železniční stavitelství II. díl, SNTL/ALFA Praha 1981
Fotografie zariadení používaných v depách sú uverejnené vo fotoalbume, ktorý sa priebežne dopĺňa.
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
