Železničná trať 160 medzi stanicou Lenártovce a zastávkou Abovce, bola vybudovaná až po roku 1918 z dôvodu zmeny geopolitických pomerov, vzniku Československej republiky. Tento úsek trate je vybudovaný vo veľkom oblúku, čo v závislosti od ročného obdobia a dennej hodiny umožňuje fotiť vlaky idúce v oboch smeroch. Idúc do Lenártoviec som sa najprv zastavil v Abovciach, kde som odfotil R 932 Domicu z Prešova a Košíc do Zvolena s priamymi vozňami do Bratislavy. Na čele rýchlika bol motorový rušeň 754.004.
Zastávka Abovce
Motorový rušeň ZSSK 754.004-0 na čele R 932 Domica z Prešova do Zvolena
Potom som sa presunul na stanicu v Lenártovciach. Tu na svoj odchod čakal nákladný vlak (Pn) do Bánréve MÁV s vlakovou 736.002. Predtým však prešla cez stanicu „rýchlobežka“ zo Zvolena do Košíc na čele s dvojicou 736, konkrétne 736.022+736.019, v závese 751.198. Po prechode „rýchlobežky“ odišiel do Bánréve MÁV aj spomínaný nákladný vlak ťahaný so 736.002.
Motorový rušeň 736.002-7
Motorové rušne ZSCS 736.021 a 736.019 na Pn
Motorový rušeň ZSCS 736.002-7 na Pn do Bánréve MÁV
Počkal som ešte chvíľu na ďalší rýchlik R 1931 Bodvu zo Zvolena do Košíc, ktorý chodí vsobotu. Na čele tohto vlaku bol motorový rušeň 754.084. Po prechode Bodvy som sa presunul do Bánréve.
Motorový rušeň 754.084-2 ZSSK na čele R 1931 Bodva Zvolen os.st. - Košice
Tu stála už od súpravy nákladných vozňov odpojená naša 736.002. Okrem toho tu bola ďalšia súprava nákladných vozňov, ktorú sem priviezol Sergej M62-328, a ktorú ďalej na Slovensko bude ťahať práve 736.002. Sergej M62.328 medzitým posunoval od nákladnej súpravy, ktorú dotiahol do stanice, aby sa dostal na čelo nákladnej súpravy zo Slovenska.
Železničná stanica Bánréve MÁV - výpravná budova
Bánréve MÁV - odstavený motorový rušeň ZSCS 736.002-7
Motorový rušeň MÁV M62.328 posunuje
Železničná stanica v Bánréve má jednu zaujímavosť. Táto stanica MÁV leží na trati Miskolc – Bánréve – Ózd s číselným označením 92 podľa cestovného poriadku MÁV, ale oba smery sú do stanice Bánréve zaústené na rovnakej strane, a osobné vlaky tu chodia úvraťou. Fanúšik železníc má tak príležitosť vychutnať si železničnú prevádzku vyplývajúcu s prepriahania vlakov a posunu rušňov. Cestovný poriadok je dokonca urobený tak, že sa tu stretávajú viackrát za deň, vlaky idúce v oboch smeroch. Takže sa tu súčasne prepriahajú dva osobné vlaky.
Motorový rušeň MÁV M41.2171 na Os 5415 Ózd - Bánréve - Miskolc
Motorový rušeň MÁV M41.2171 obieha súpravu
Ja som jednu takúto situáciu zachytil na sobotňajšom výlete. Ako prvý prišiel vlak Os 5415 Ózd – Bánréve – Miskolc-Tiszai. Rušeň M41.2171 po odpojení začal obiehať súpravu, ktorú priviezol, aby sa dostal na jej opačný koniec. Medzitým do stanice prišiel aj druhý osobný vlak Os 5432 Miskolc-Tiszai – Bánréve – Ózd. Aj rušeň M41.2304 od tohto vlaku začal obiehať súpravu, aby sa dostal na jej opačnú stranu. Takže tu nastal celkom čulý železničný život.
Motorový rušeň MÁV M41.2304 obieha súpravu
Motorové rušne pri obiehaní súprav
Netrvalo dlho a oba rušne sa dostali opäť na čelá svojich vlakov. Keď bolo pripravené všetko na odchod, odišiel ako prvý vlak do Miškovca a krátko po ňom, odišiel do svojej cieľovej stanice Ózdu aj druhý vlak.
Motorové rušne opäť na čelách osobných vlakov
Osobný vlak 5415 do Miškovca odchádza
Osobný vlak 5432 do Ózdu odchádza
Po odchode oboch osobných vlakov v stanici zostal už len nákladný vlak na čele so Sergejom M62.328 a naša 736.002. Nečakal som však ďalej. Urobil som ešte zopár záberov budovy skladu, koľajovej váhy a výpravnej budovy, a išiel spokojný domov.
Sergej M62.328 na čele nákladného vlaku
Bánréve - budova skladu chátra
Koľajová váha
Už v úvode som spomenul, že železničná stanica v Bánréve má úzky súvis so železničnou históriou našich tratí. Pôvodne viedli zo stanice v Bánréve na Slovensko dve železničné trate. Na Gemeri bola už v 19. storočí rozvinutá priemyselná výroba. Boli tu ložiská železnej rudy, preto tu bola sústredená aj železiarska výroba. Okolité lesy boli bohaté na drevo, preto tu bola rozšírená aj drevárska výroba. Horšie to bolo s dopravou hotových výrobkov a ďalších tovarov, pretože všetko sa vozilo len povozmi, ktoré boli pomalé. Preto už v roku 1861 sa gemerskí podnikatelia obrátili so žiadosťou na uhorský snem, aby bola na Gemeri postavená železnica, ktorá by sa napojila na železnicu Miškovec – Košice.
Bánréve MÁV - výpravná budova pôsobí vynovene
V roku 1870 (presnejšie 29. júna 1870) uhorský snem prijal zákonný článok XXXI. „O vybudovaní siete gemerských priemyselných železníc“. Podľa tohto zákona sa mali vybudovať tri nové železničné trate. Postaviť sa mala trať z Bánréve do Fiľakova (v dĺžke asi 50 km), trať z Bánréve do Dobšinej (v dĺžke asi 75 km) a trať z Jesenského (Feledince) do Tisovca (v dĺžke asi 50 km). V tom období už existovali železničné trate Bánréve – Miskolc, Miskolc – Košice a Budapest – Hatvan – Salgótarján – Fiľakovo – Lučenec – Zvolen. Takže po vybudovaní gemerských priemyselných železníc sa Gemer železnicou spojil so Zvolenom, Košicami a s hlavným krajinským mestom Budapešťou. Trať z Bánréve do Fiľakova bola uvedená do prevádzky 10. septembra 1873. Druhá trať z Bánréve do Rožňavy bola do prevádzky daná 1. mája 1874 a z Rožňavy do Dobšinej 20. júna 1874. Trať z Jesenského (Feledince) do Tisovca bola do prevádzky uvedená dňa 5. septembra 1874. Železničná stanica v Bánréve sa tak stala železničným uzlom významným pre celý Gemer. Zaujímavosťou je, že podľa § 23 zákonného článku XXXI. z roku 1870 sa mala trať z Dobšinej predĺžiť až do Popradu alebo Spišskej Novej Vsi. Toto prepojenie s Košicko-bohumínskou železnicou sa však nerealizovalo. Prevádzka na tratiach Gemerských priemyselných železniciach, ktorú zabezpečovali štátne železnice (MÁV), bola však slabá. Z Bánréve chodil do Rožňavy a potom až do Dobšinej len jeden pár vlakov. Do Fiľakova chodili z Bánréve denne dva páry vlakov a z Jesenského do Tisovca tiež iba jeden pár vlakov. Problémy s vyplácaním výnosov Gemerských priemyselných železníc štátu nakoniec spôsobili, že zákonným článkom č. XXII z roku 1883 prešli Gemerské priemyselné železnice do vlastníctva štátnych železníc MÁV.
Nákladný vlak prešiel od Lenártoviec veľkým oblúkom - v pozadí Abovce
Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky a Maďarskej republiky v roku 1918 sa skomplikovala železničná doprava medzi Bánréve a Rožňavou. Vzťahy medzi oboma novými štátmi neboli v prvopočiatkoch ich existencie práve najlepšie. Otázka južných hraníc bola veľmi zložitou a dlho riešenou záležitosťou. Južné hranice boli určené demarkačnou čiarou, ktorá pretínala aj železničnú trať a prerušila dopravu. Územné požiadavky sa ustálili až po podpísaní Trianonskej zmluvy v 4. júla 1921. Keďže trať z Fiľakova do Rožňavy bola prerušená hranicami, bolo rozhodnuté o vybudovaní železničnej spojky medzi Abovcami a Lenártovcami. Úsek trate z Bánréve do Aboviec bol zrušený a namiesto toho bola postavená nová trať z Aboviec, ktorá bola veľkým oblúkom zaústená do stanice Lenártovce. Železničná trať z Lenártoviec do Bánréve zostala zachovaná.
Orientačná mapa okolia
Okrem nákladných vlakov chodia medzi Lenártovcami ŽSR a Bánréve MÁV aj dva páry osobných vlakov. Predpoludním ide z Bánréve do Lenártoviec a späť vlak Os 6350/6351 podľa cestovného poriadku ŽSR. Tento vlak podľa cestovného poriadku MÁV ide ako IP 5402 (InterPici) z Miškovca do Bánréve (a Lenártoviec) a pokračuje do Ózdu. Popoludní ide IP 5403 opačným smerom, teda z Ózdu do Miškovca cez Lenártovce (v CP ako Os 6352/6353 s príchodom o 17.26 hod. a odchodom o 17.34 hod.) s prípojom od R 934 Gemerana z Prešova s odchodom o 17.30 hod. z Lenártoviec.
Do Lenártoviec a Bánréve sa pôjdem určite opäť pozrieť. Okrem iného chcem prejsť aj zrušený úsek trate z Bánréve do Aboviec a zistiť, či sa zachovali nejaké jej časti.
Fotografie železničnej stanice v Bánréve MÁV sú v tomto fotoalbume.
Použité literárne pramene:
- Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava 1999
- Gustáv Frák a kol.: 120 rokov železnice Bánréve – Dobšiná, 1994
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
