Mestská časť Bratislava-Nové Mesto má opäť záujem kúpiť historickú budovu stanice Konskej železnice v Bratislava na Legionárskej ulici. Vznik tejto budovy postavenej v klasicistickom slohu sa datuje do roku 1836. Výpravná budova bola postavená pri výstavbe prvej konskej železnice v Uhorsku idúcej z Bratislavy (vtedajšieho Prešporku) do Trnavy a Serede. Mestská časť uvažuje s využitím budovy na prezenčné účely, mohla by tu byť napr. sobášna sieň.
Mestská časť Bratislava-Nové Mesto má na kúpu budovy Konskej železnice vyčlenené finančné prostriedky vo výške 1,1 milióna eur (35 miliónov Sk) a na kúpu pozemku objektu a priľahlého pozemku k nemu 265.551 eur (8 miliónov Sk). O kúpu budovy sa mestská časť Bratislava-Nové Mesto pokúšala už v roku 2003. Vtedy mestská časť, ktorá má budovu aj vo svojom erbe, mala na kúpu vyčlenených 12 miliónov korún.
Budova prvej konskej železnice v Bratislave
Budova stanice konskej železnice bola postavená v rokoch 1839 až 1840. Konská železnica z Bratislavy do Trnavy sa vybudovala ako reakcia na vznik Severnej železnice cisára Ferdinanda. Výstavbu železníc v rakúskej časti monarchie považovala uhorská šľachta za ohrozenie vlastného agrárneho exportu. Z tohto dôvodu donútila uhorský snem prijať prvý zákon o železniciach v Uhorsku – XXV. Článok zákona „O súkromných podnikoch, rozvíjajúcich blaho a obchod krajiny“. Tento zákon určil 13 základných tratí Uhorska a určil daňové a iné výhody osobám a spoločnostiam, ktoré sa mali podieľať na výstavbe určených základných tratiach. Zákon tiež zaväzoval župné úrady pomáhať pri príprave stavieb a výkupe pôdy.
Budova prvej konskej železnice v Bratislave
V roku 1836 bola pod vedením baróna Georga Wilhema Walterkirschena a grófa Franza Dezassa založená v Bratislave (vtedy ešte Prešporku) akciová spoločnosť 17 miestnych obchodníkov a veľkostatkárov, ktorá sa rozhodla postaviť konskú železnicu, spájajúcu päť kráľovských miest medzi Bratislavou a Trnavou. Posúdením výstavby bol poverený Mathias Schönerer, budovateľ konskej železnice do Českých Budějovíc. Po kladnom posúdení bol výstavbou poverený Ing. Franz Otto Hieronymi, ktorý si na stavbu vybral ďalších troch inžinierov, Júliusa Lechnera, Franza Reitera a Angličana Charlesa Bactgea. Trasa železnice bola vytýčená od Korunovačného pahorku (súčasné nám. Ľ. Štúra) cez Svätý Jur, Pezinok, Modru do Trnavy. No proti vedeniu železnice sa postavil magistrát Modry, preto bol projekt prepracovaný a železničná trať viedla náročnejším terénom cez Šenkvice. Mesto Modra svoje rozhodnutie počas výstavby zmenilo, ale na projekte sa už nič nezmenilo. Prvá konská železnica mala mať tieto stanice: Bratislava, Pezinok, Veľké Čaníkovce (dnešné Šenkvice) a Trnava, nákladište vo Svätom Jure a zastávky Rači a Cíferi, k týmto zastávkam pribudli ešte Myslenice (vtedy Grinava), Báhoň a na istý čas aj Dvorník (Vajnory) ako samostatná zastávka medzi Račou a Svätým Jurom. Železničná trať mala mať dĺžku 49,449 km.
Budova prvej konskej železnice v Bratislave (zdroj 1)
Budova prvej konskej železnice v Bratislave (zdroj 1)
- dvor, vľavo kryté nástupište
Súčasná trať od železničnej stanice Bratislava filiálka do Trnavy leží až na malé rozdiely prakticky v tej istej trase, ako bola postavená konská železnica. Rozdiely vznikli pri výstavbe druhej koľaji a v poslednom období z dôvodu výstavby koridoru. Aj keď prvá železnica v Uhorsku bola stavaná ako animálna, už pri jej výstavbe sa uvažovalo s neskorším zavedením parostrojnej prevádzky. Preto sa železničný spodok budoval s parametrami parostrojných tratí, čomu zodpovedal aj rozchod 1435 mm. Údajným dôvodom pre stavbu konskej a nie parnej železnične bolo údajne lacnejšie krmivo pre kone, než uhlie pre parné rušne. Náklady na výstavbu boli odhadnuté na pol milióna zlatých. S výstavbou železnice začalo v roku 1839 a o rok neskôr bolo do prevádzky daných prvých 14 km trate medzi Bratislavou a Svätým Jurom. V roku 1842 prišli finančné problémy, z 1500 emitovaných akcií sa predalo len 600, preto práce na stavbe boli zastavené. Až po dvoch rokoch sa podarilo zohnať potrebný kapitál, a práce sa mohli na jar 1845 opäť rozbehnúť tak, že 19.10.1845 bola trať dokončená po Šenkvice, 1.12.1845 po Báhoň a 29.12.1845 po Cífer. Na jar 1846 sa práce opäť naplno rozbehli a 1.6.1846 bola železnica postavená až do Trnavy.
Báhoňský viadukt na prvej konskej železnice - model v MD
Výstavba železničnej trate, ktorá pre finančné problémy trvala až 8 rokov, prebiehala len s minimálnou mechanizáciou, pritom medzi Pezinkom a Malým Tŕním bolo vyťažených a premiestnených 276 tisíc kubíkov zeminy a násypy pred Šenkvicami, Báhoňom a nad Gidrou pri Cíferi si vyžiadali takmer 210 tisíc kubických zeminy. Zaujímavé boli na trati aj železničné mosty, Báhoňský viadukt mal deväť mostných oblúkov, prostredné tri mali rozpätie 9,5 metrov a ostatné 3 metre. Najväčším mostom bol most na trati z Trnavy do Serede, kam bola trať predĺžená a do prevádzky daná 1.11.1846. Tento drevený most amerického systému Long mal dĺžku 150 metrov. V prevádzke bola až do prvej polovice 70. rokov 19. storočia.
Konský záprah na prvej konskej železnici - nákladný vlak
Pre zabezpečenie prevádzky riaditeľstvo zakúpilo 118 koní, z toho pre nákladnú dopravu 64 štajerských ťažkých ťažných koní. Osobné a nákladné vozne mali hmotnosť 2 tony, pričom osobné vozne mali zaťaženie 1,8 tony a nákladné až 6 ton. V roku 1863 mala železnica 22 osobných vozňov, 156 nákladných vozňov 1 montážna a 2 snehové pluhy. Kone ťahali dva osobné vozne. V určených staniciach kone prepriahali. Denne mali prebehnúť 40 km, a po dvoch dňoch služby mali deň voľna. Vzdialenosť medzi Bratislavou a Trnavou mali prejsť za tri hodiny, ale rýchlosť bola závislá od záťaže, počasia a veku koní. V nákladnej doprave kone ťahali 5 vozňov, čo oproti cestnej doprave bola desaťkrát väčšia záťaž. V roku 1868 spoločnosť prepravila do 70 tisíc osôb a 80 tisíc ton tovaru.
Konský záprah na prvej konskej železnici - osobný vlak
Aj napriek pomerne veľkému objemu prepravovaných tovarov počas celej existencie železnice pretrvávali finančné problémy. Už samotná výstavba nestála 534500 zlatých, ale viac ako 1,2 mil. zlatých. Pre trvalé finančné problémy sa nerealizovalo ani jej predĺženie do Nitry, ani už v roku 1854 uvažovaná prestavba na parostrojnú prevádzku. V roku 1868 požiadala spoločnosť Uhorské ministerstvo komunikácií o poskytnutie štátnej garancie na prebudovanie na parostrojnú prevádzku, žiadosť však bola pre nízku rentabilnosť zamietnutá. Nakoniec bola trať v roku 1871 odkúpená bankou Wiener Wechselbank za 810 tisíc zlatých a tá ju o rok za 1,19 mil. zlatých predala novoznikajúcej Považskej železnici kniežaťa Windischgrätza. Definitívny koniec konskej prevádzky medzi Bratislavou a Trnavou bol 10.10.1872. Prvý parný vlak spoločnosti na Považskú železnicu vyšiel po jej prestavbe v máji 1873. Prevádzka z Trnavy do Serede pokračovala naďalej v animálnej trakcii až do roku 1876.
Erb MS Bratislava-Nové Mesto
Začiatkom 90-tych rokov minulého storočia budovu „koňky“ získal a zrekonštruoval Hydrostav, a.s., ktorá bola jej majiteľom. V budove prvej konskej železnice na križovatke Legionárskej a Krížnej ulice pôsobili detský folklórny súbor Prvosienka a klub akrobatického rock and rollu Hydrorock. Na pohybové a jazykové kurzy sem chodili deti aj dospelí, a organizovali sa tu kultúrne podujatia a koncerty. V budove sídlila tiež cestovná kancelária Hydrotour. Spoločnosť Hydrostav sa v roku 2003 dostal do konkurzu a jej nehnuteľnosti prešli pod správcu konkurznej podstaty. Mestská časť Bratislava-Nové Mesto chcela odkúpiť budovu stanice odkúpiť už vtedy za 12 miliónov korún. Hydrostav však cenu zdvihol na 24 miliónov korún. Záujem o zákonom chránenú kultúrnu pamiatku neprejavilo ani ministerstvo kultúry. Z podnikateľských kruhov vtedy prenikli informácie o tom, že v budove chcú urobiť klub a erotický salón. Nový majiteľ sa ale vtedy nenašiel a chátranie budovy koňky pokračovalo. Až v roku 2005 prebehol konečne konkurz. Budovu stanice prvej konskej železnice kúpila za 20,7 milióna korún spoločnosť Woodimex. Spoločnosť Woodimex sa stala víťazom verejného ponukového konania, ktorého prvé kolo sa začalo v apríli 2005. Vtedy budovu ponúkali za 21,6 milióna korún podľa znaleckého posudku, za túto cenu ju však nikto nechcel kúpiť. Napokon sa budovu rozhodli predať spoločnosti Woodimex, pretože ponúkla najviac. Mestská časť Bratislava-Nové Mesto ponúkala 12 miliónov, čo bolo málo na budovu ohodnotenú na 22 miliónov korún, no zaplatiť viac nebolo v možnostiach mestskej časti.
Pamätná tabuľa na budove konskej železnice vo Svätom Jure
Osud tejto našej slovenskej národnej kultúrnej pamiatky budem aj naďalej sledovať a o dianí Vás budem informovať. Rovnako budem ďalej hľadať a zisťovať aj zaujímavosti z jej histórie. Záujemcom o ďalšie informácie o prvej konskej železnici odporúčam literatúru uvedenú v závere článku.
Literárne a iné pramene:
- Ján Purgina: Vývoj železníc na Slovensku od roku 1837 so zreteľom na Bratislavu, Vydavateľstvo SAV Bratislava 1957,
- Hanuš Entner: Začiatky železníc na Slovensku, Dopravní nakladatelství, 1959,
- Ing. Marián Školník: Prvá konská železnica z Bratislavy do Trnavy a Serede, Bratislava, 1996,
- Ing. Jiří Kubáček a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava, 1999,
- verejné zdroje a osobné poznámky autora.
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
