Tunely a mosty medzi Handlovou a Hornou Štubňou (1.) - tunel Pstruhársky, tunel Hájnicky a viadukt Chotársky

Trať vedie náročným horským a geologickým terénom a vyžiadala si vybudovanie viacerých viaduktov a tunelov. V tejto prvej časti si priblížime niektoré z nich, a to tunel Pstruhársky, tunel Hájnicky a viadukt Chotársky.

Ako zaujímavosť možno uviesť, že projekt výstavby železničnej trate z Nitry do Turca nebol nový. Už na začiatku 1. svetovej vojny bol Maďarskou resp. ešte Uhorskou vládou vypracovaný projekt na výstavbu trate do Hornej Štubne, jediným cieľom výstavby tejto trate boli vojenské účely. Trať podľa maďarského projektu s dĺžkou 19,5 km mala byť do stanice Horná Štubňa zaústená z juhu, malo na nej byť 6 tunelov s celkovou dĺžkou cca 5,5 km, z nich najdlhší mal mať dĺžku 3,6 km, a na trati mali byť dve medziľahlé stanice. 

Náčrtok trás železničného prepojenia

 Z iných alternatív, ktoré prichádzali do úvahy, to boli železničné prepojenia:

• Veľké Uherce – Žarnovica,
• Handlová – Svätý Kríž nad Hronom,
• Nemecké Pravno – Turčiansky Svätý Martin,

ale uvažovalo sa aj s ďalšími traťami a to:

• Nemecké Pravno – Rajec a
• Horná Štubňa – Banská Bystrica.

 Stručný popis trate

Práce na výstavbe novej trate sa začali 8.11.1927 po ukončení stavebných prác na tuneli pod Poľanou na súčasnej trati 121 z Nového Mesta nad Váhom do Veselí nad moravou. Účelom novej trati bolo uľahčiť odbyt potravinových produktov z okolia Nitry a zvýšiť odbyt uhlia z Handlovej tak, aby sa zároveň odľahčila preťažená trať medzi Žilinou a Vrútkami. Železničná trať začína v železničnej stanici Handlová v nadmorskej výške 446 metrov nad morom. Trať v Handlovej nadväzuje na trať z Prievidze a Hornej Štubni nadväzuje na trať z Vrútok do Zvolena a Plešivca. Vzdušná vzdialenosť medzi východzou a koncovou stanicou je iba 12 kilometrov. 

Schéma železničného prepojenia Handlová – Horná Štubňa

 Výškový rozdiel medzi Handlovou a 18,6 kilometrov vzdialenou Hornou Štubňou je asi 184 metrov. Z tohto dôvodu bola trať umelo rozvinutá tak, aby maximálne stúpanie na trati bolo do 16 promile. Trať bola stavaná na rýchlosť 70 km/hod. Minimálny polomer oblúkov na trati je 300 metrov. Z celkovej dĺžky trate je 4444 metrov (teda takmer 25%) v tuneloch a na umelých stavbách takmer 30%. Celkom bolo potrebné postaviť 67 mostných objektov, najdlhší je Pstruhársky viadukt (5 polí s dĺžkou 25 metrov) a najvyšší je Bralský viadukt (výška 27 metrov). Násypy dosahujú výšku do 25 metrov. Z uvedených objektov si v dvoch častiach priblížime aspoň niektoré, ale postupne budú doplnené fotografie aj ďalších menej známych objektov. Na stavbe trate z Handlovej do Hornej Štubne pracovalo v roku 1930 až 4200 robotníkov. Z nich pri výstavbe zahynulo 12, z toho 7 robotníkov pri výstavbe Bralského tunelu a 5 robotníkov zahynulo v kameňolomoch. 

Náčrtok trasy pomocnej úzkorozchodnej železničky

 Pri výstavbe bol na prepravovanie veľkého množstva zeminy, kameni, štrku, cementu, piesku, dreva a ďalšieho materiálu vybudovaný dopravný systém. Na rôznych miestach stavby a v lomoch bolo postavených šesť koľajových a jedna visutá lanovka. Lanovky pracovali na princípe samospádu a boli len brzdené. Pre výstavbu Hájnického tunela bol špeciálne postavený výťah, ktorý poháňal parný stroj. Každý stavebný úsek mal svoju železničku s rozchodom 600 milimetrov. Na nich bolo v prevádzke celkom 8 parných a 6 motorových rušňov. Okrem toho tu bola postavená hlavná príjazdová železnička s rozchodom 760 milimetrov, jej dĺžka bola 5850 metrov. Železnička mala začiatok v prekladisku v Ráztočnom (km 13,6) a viedla najkratšou trasou do Remätskej doliny. Tu bola postavená úvraťová výhybňa „U Hájnika“. Odtiaľto pokračovala železnička až k Chotárskemu viaduktu a úvraťová trať viedla zase k Bralskému tunelu. Výstavba železničky začala v roku 1927. Výstavba železničnej trate z Handlovej do Hornej Štubne bola dokončená 20.12.1931. 

Poloha objektov na mape

 Pstruhársky tunel

Tunel leží tesne za zrušenou výhybňou Pstruhary (alebo Pstruháre alebo Pstruhany). Začiatok tunela je v km 13,819. Jednokoľajný 380 metrov dlhý tunel preráža bočnú horskú vetvu. Jeho 324 metrov leží v priamke a zostávajúca časť v oblúku s polomerom 340 metrov. Niveleta v tuneli má stúpanie 13,997 promile v rovnej časti a v oblúku 12,384 promile. Nadložie nad tunelom dosahuje výšku 28 metrov. Razenie smerovej štôlne začalo 7.11.1929 na strane od Handlovej. Pri razení sa používali pneumatické kladivá. Priemerný denný postup bol 2,40 metra. Štôlňa bola prerazená 18.7.1930. Plný výlom začal 9.1.1930 a pracovalo sa podľa modifikovanej novšej rakúskej metódy. 

Pstruhársky tunel – Handlovský portál

 Tunel je po celej svojej dĺžke obmurovaný a má spodnú klenbu. Tunelové pásy majú dĺžku 8 metrov. Výmurovka bola ukončená v prvej polovici decembra 1930. Tunelové murivo je z andezitu dovážaného z lomu „Fuchsberg“ lanovou dráhou a po pracovnej úzkokoľajnej železničke. Nepremokavý betónový kryt bol urobený len v páse č. 1 s celkovou plochou 76 metrov štvorcových. V tuneli je položený zvršok sústavy T z koľajníc 25 metrov dlhých o hmotnosti 49,7 kilogramov na meter. 

Pstruhársky tunel – Štubniansky portál

 Za tunelom v smere do Hornej Štubne začína trať mať horský charakter a prechádza zalesnenou oblasťou.

Hájnický tunel

Jednokoľajný 103 metrov dlhý tunel preráža strmý horský výbežok. Začiatok tunelu leží v km 12,812. Časť tunelu od Handlovej v dĺžke 71,83 metrov leží v oblúku s polomerom 300 metrov. Zostávajúca časť je rovná. Niveleta dosahuje stúpanie 12,145 a 13,997 promile. Nadložie nad tunelom dosahuje výšku 20 metrov. 

Hájnický tunel – Handlovský portál


Hájnický tunel – Štubniansky portál

 Spodná smerová štôlňa bola razená od Handlovej, s razením sa začalo 15.5.1929 a ukončilo sa 1.7.1929. Priemerne za deň za vyrazilo 3,30 metra. S plným výlomom sa začalo 9.1.1930. Stavba tunelovej rúry bola vykonaná podľa novšej rakúskej metódy, so zjednodušeným vo vápencovej časti. Tunel je celý obmurovaný bez spodnej klenby. Okrem portálových pásov a niekoľkých kratších pásov mali tunelové pásy dĺžku 8 metrov. Výmurovka bola ukončená 12.8.1930. Na výmurovku bol použitý andezitový kameň z lomu „Pfaffenberg“, ktorý bol dopravovaný k trati Prievidza – Handlová a ďalej do prekladiska v Ráztočnom, odki aľ bol ďalej prepravovaný úzkorozchodnou železničkou do úvraťovej stanice „U Hájnika“. Z úvraťovej stanice bol kameň a stavebný materiál dopravovaný k tunelu pomocou výťahu poháňaného parným dvojvalcovým strojom s výkonom 20 HP.

Chotársky viadukt

Viadukt leží v stavebnom km 6,2/3 a prekleňuje údolie Chotárskeho potoka. Viadukt má tri otvory. Leží v oblúku s polomerom 300 metrov. Prevýšenie je 142 milimetrov. Niveleta má stúpanie 14,145 promile. Pod viaduktom vedie povedľa potoka preložená lesná cesta so spevnevným povrchom. Viadukt tvoria tri plechové nosníky s rozpätím 25,0 metrov, s mostovkou zapustenou. Dĺžka viaduktu aj s oporami je 104,0 metra. V oporách so šírkou 4,70 metra sú usporné klenby so svetlosťou 9,0 metra. 

Chotársky viadukt – horná časť viaduktu


Chotársky viadukt – niveleta dosahuje výšku 25 metrov


Chotársky viadukt – úsporné klenby sú na oboch oporách

 Najväčšiu výšku dosahuje niveleta nad potokom a to 25 metrov. Piliere majú lichobežníkový pôdorys a horná šírka na užšom konci ma 2,50 metra. Nábeh pilierov je 20:1. Horná dĺžka pilierov je 5,0 metrov. Oceľové konštrukcie sú vo všetkých troch otvoroch viaduktu vytvorené rovnako. Vzdialenosť plnostenných hlavných nosníkov sú 3,0 metre, priehrady 10x2,50 metra. Šírka mostovej plochy medzi zábradlím na oboch okrajoch je 4,8 metrov. Chodníky sú uložené obojstranne na konzolách, nad piliermi medzi susednými konštrukciami sú záchranné výstupy na konzolách. Hmotnosť všetkých troch oceľových konštrukcií je 222,965 kilogramov. Viadukt dodalo a postavilo Vítkovické horní a hutní těžířstvo.

Literatúra:

• Inž. Dr. techn. Josef Koněrza: Stavba jednokolejné hlavní dráhy z Handlové do Horní Štubně, Pamětní spis o stavbě, Praha 1933
• Ing. Zdeněk Bauer, CSc.: Stavba jednokolejné železnice z Handlové do Horní Štubně – po 50 letech, Ž-81 Železničář, Ročník 31, 1981, Číslo 24, str. 36 – 37
• Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR 2007, Bratislava (2. vydanie)

 Fotografie železničných objektov uvedených v článku si môžete pozrieť vo fotoalbume. © Autor