Tunel pod Besníkom

Železničná trať 173 od Hronského tunela prechádza spočiatku na násype "esíčkom", ktorým sa staviteľom podarilo trať natiahnuť a zmierniť sklonové pomery. Trať sa kľukatí povedľa prameňa rieky Hron a so stúpaním 8,5 promile sa blíži k tunelu pod Besníkom. Vpravo dodnes stojí strážny domček. Pri mojej poslednej návšteve bol vynovený a vymaľovaný na zeleno. Tunel pod Besníkom je vrcholovým, pred vrcholovým bodom je stúpanie trate 2,5 promile. Železničná trať tu dosahuje nadmorskú výšku nivelety 955,5 metrov. Od vrcholového bodu trať v tuneli klesá s 5 promile do zastávky Vernár.

Trať stúpa k tunelu v priamke

Horehronec vyšiel z tunela, vpravo strážny domček

Tunel má dĺžku 848,51 metrov a leží skoro celý v priamke. Len jeho 138 metrov dlhá časť na vernárskej strane leží v oblúku s polomerom 1000 metrov.

Mierny oblúk vo vnútri tunela, v diaľke východ smer Telgárt

Východ z tunelovej rúry na vernárskej strane

Tunel je celý obmurovaný. Na výmurovku bolo spotrebované 15360 metrov kubických muriva. Na výmurovku sa použila žula dovážaná z lomu známeho pod názvom Jelenia priekopa, ktorý sa nachádza v smere na Dobšinú. Nepremokavý kryt bol vybudovaný v dĺžke 520 metrov. Náklady na výstavbu tunela boli vo výške 15,8 milióna československých korún. Podľa údaju na portáloch bol dokončený v roku 1934.

Rýchlik R 811 Horehronec do Košíc vyšiel z tunela

Tunel je prerazený pod kopcom Besník. Je to skutočne priliehavý názov, pretože najmä v zimnom období tu príroda ukazuje svoju silu. Cesta vedúca sedlom Besník býva v zime často zaviata snehovými závejmi. Priestor vo výške cca 1000 metrov je otvorený, takže vietor tu fúka skoro po celý rok. V tuneli sa nachádza najvyšší bod ležiaci na slovenských železničných tratiach s rozchodom 1435 milimetrov a stanica vo Vernári, do ktorej trať klesá od Besníka, bola najvyššie položená železničná stanica na Slovensku vo výške 930 metrov nad morom (dnes je to iba zastávka). Pre zaujímavosť, železničná stanica na Štrbe leží vo výške 895 metrov nad morom, čo je približne na úrovni zastávky Telgárt penzión (890 m.n.m.).

Fotografie sú uverejnené vo fotoalbume. Foto: © Ing. Peter Páteček
Zdroj (napr.):  Dr. J. Koněrza: Stavba jednokolejné hlavní dráhy Červená Skala – Margecany