Trať Pohronská Polhora – Tisovec bola odovzdaná do prevádzky 30. novembra 1896. Vznik tejto trate siaha ešte do 19. storočia, kedy mal Tisovec silnú tradíciu vo výrobe železa. Existencia mesta Tisovec siaha až do 13. storočia a už koncom 16. storočia tu existoval hámor. Výstavbu trate si vyžiadala potreba spojiť Hronec a Tisovec. V štátnej železiarni v Hronci sa v tom čase vyrábali koľajnice, ktoré boli pomerne kvalitné, a využívali sa na výstavbu železničnej siete v Uhorsku. Vysoká pec v Tisovci bola zase najväčším producentom surového železa, ktoré sa využívalo aj pre výrobu koľajníc. Železiarska výroba bola v Tisovci ukončená v roku 1965, keď bola zrušená a prenesená do Košíc.
Úsek trate z Pohronskej Polhory do Tisovca bol postavený v rámci železničného spojenia Podbrezovej s Tisovcom. V prvej etape bola postavená trať Podbrezová – Pohronská Polhora, ktorá bola do užívania odovzdaná 15. decembra 1895. Pre výstavbu druhého úseku z Pohronskej Polhory do Tisovca bol vzhľadom na geografické pomery použitý Abtov ozubnicový systém. Ozubené hrebene Abtovej sústavy sú dva vedľa seba. Začiatok ozubnice je vybavený približne s trojmetrovým vertikálnym odpruženým, pre plynulý nájazd rušňa. Pre stavbu sa použili oceľové podvaly Heindl a zvršok dovoľujúci osové zaťaženie 14 ton.
Železničná stanica Pohronská Polhora má výpravnú budovu postavenú v typickom štýle jednoposchodovej výpravnej budovy MÁV. Výpravná budova bola pri príležitosti stého výročia začatia premávky na tejto trati, zrekonštruovaná do pôvodného stavu. Na vchode do stanice od Brezna a tiež Tisovca sú umiestnené funkčné jednoramenné mechanické vchodové návestidlá.
Na trati sa nachádzajú dve výhybne, Zbojská a Tisovec–Bánovo. Trať z Pohronskej Polhory (615 metrov n. m.) do štyri kilometre vzdialenej Zbojskej (735 metrov n. m.) má stúpanie až 50 promile.
Vo výhybni Zbojská sa niekedy nakladalo drevo, je tu nakladacia Fairbanksova rampa a koľajová váha. Zo Zbojskej trať klesá Čertovou dolinou a Furmancom až do výhybne Tisovec-Bánovo so sklonom 48 promile. Ozubnica bola vybudovaná na úseku medzi železničnou stanicou Pohronská Polhora a výhybňou Tisovec-Bánovo (podľa cestovného poriadku vzdialené od seba cca 9 km). V literatúre sú žiaľ uvedené rozdielne údaje o jej presnej dĺžke. Ozubnica nezačína hneď v železničnej stanici Pohronská Polhora, ale až na konci obce Pohronská Polhora. Tiež, na viacerých úsekoch križovania s lesnými cestami je ozubnica prerušená, takže je možné prikloniť sa k údaju 5836 metrov podľa (3).
Náročný terén si vyžiadal vybudovanie vysokých násypov (cca 5,5 m) a hlbokých zárezov (cez 10 m) a tiež výstavbu viacerých viaduktov, najznámejšie sú „Čertov viadukt“ a „viadukt Pod Dielom“. Železničná trať je vzájomne poprepletaná s hlavnou cestou z Tisovca do Brezna, ale všetky križovania sú mimoúrovňové. Pôvodná trať obchádzala v Tisovci masív zvaný Kášterec a bola do železničnej stanice zaústená úvraťou.
Policajno-technická skúška trate sa uskutočnila 29. novembra 1896 a 30. novembra 1896 bola trať uvedená do riadnej prevádzky. Došlo tak k železničnému spojeniu Horehronia s Malohontom (Gemerom). Na nákladnú a osobnú dopravu tu boli nasadené ozubnicovo-adhézne rušne vyrobené v roku 1896 v „lokomotívke“ vo Floridsdorfe pre túto trať. Išlo o tri kusy tendrových lokomotív s usporiadaním D2´s inventárnymi číslami 1014 až 1016. V roku 1990 bola vyrobená ďalšia lokomotíva s výrobným číslom 1430. Ich počiatočné označenie bolo T IVb, od roku 1911 MÁV 41.001 až 004, neskôr ČSD 403.5. Svojimi parametrami patrili medzi najvýkonnejšie ozubnicové lokomotívy. Na ozubnicovej trati bola stanovená maximálna rýchlosť 15 km/hod.
Počas II. svetovej vojny bola trať z Tisovca do Jesenského prerušená štátnou hranicou s Maďarskom, tak ako aj železničné trate z Muráňa do Plešivca a zo Slavošoviec do Plešivca. Peážna doprava bola síce vedená z Tisovca do Kokavy nad Rimavicou, ale toto spojenie nebolo vyhovujúce potrebám. Preto sa rozhodlo o výstavbe nových tratí, ktoré mali spojiť uvedené trate v Muránskej a Štítnickej doline, známe tiež pod názvom Gemerské spojky. Výnosom ministerstva dopravy bola schválená výstavba novej trate z Revúcej do Tisovca a uvažovalo sa tiež s výstavbou novej trate z Tisovca do Brezna, ktorá by nahradila nevýkonnú ozubnicovú trať. Uvažovalo sa aj o železničnom spojení Tisovca s Kokavou nad Rimavicou. Trať z Tisovca do Revúcej sa začala skutočne aj stavať. Z celého projektu bol úplne dokončený len úsek trate v Tisovci vrátane 770 metrov dlhého tunela, ktorým sa odstránila úvrať. V roku 1949 bola stavba Gemerských spojok definitívne zastavená.
Na sklonku vojny ustupujúce nemecké vojsko vážne poškodilo trať na viacerých miestach, poškodené boli viaceré viadukty vrátane viaduktu Pod dielom. Po vojne tu boli vybudované len provizórne drevené mosty. Aj napriek prísnemu sledovaniu vznikalo na drevených mostoch k menším, či väčším požiarom. Pri požiari 22. marca 1952 došlo k vážnemu poškodeniu medzi Bánovom a Zbojská, z tohto dôvodu došlo k zastaveniu nákladnej a neskôr aj osobnej dopravy. Na drevené mosty okrem požiarov veľmi nepriaznivo vplývalo počasie. Až v roku 1959 bol do prevádzky uvedený nový most Pod Dielom a prevádzka bola obnovená. V roku 1961 sem boli dovezené dva diesel-hydraulické rušne radu T426 (čísla 001 a 003), ktoré mali zabezpečovať najmä nákladnú dopravu. Tie boli neskôr prevezené do Čiech.
Dnes na tejto trati nákladná doprava fakticky neexistuje. Osobnú dopravu zabezpečujú motorové vozne radu 812, predtým to boli aj pôvodné 810. Pred nimi tu mali svoje miesto motorové vozne radu M240, neskôr preznačené na rad 820. Motorový vozeň M240.0039 mal pedálový brzdič.
Pred pár rokmi sa Múzejno-dokumentačnému centru ŽSR podarilo získať a priviezlo z Rumunska dva adhézno-ozubnicové parné rušne radu CFR 40.003 a 40.006. Ich pôvodné označenie do roku 1911 bolo T IVc, potom MÁV 40.003 (006). Po rekonštrukcii by jeden z nich mal slúžiť k spomienkovým jazdám na tejto výnimočnej trati, dnes už národnej kultúrnej pamiatke.
Pramene:
1. Dejiny železníc na území Slovenska, Ing. Jiří Kubáček a kol., 1999
2. Atlas lokomotiv - Lokomotivy let 1900-1918, Ing. Jindřich Bek
3.
Železiarne Podbrezová
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
