V tlači boli zverejnené informácie, že dnes 22. decembra 2007 začne opäť premávať pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok. Dráha pozemnej lanovky prešla vykonanou rekonštrukciou viacerými zmenami, ale tou najvýraznejšou bola celkom určite výmena oboch kabín určených na prepravu návštevníkov našich krásnych slovenských veľhôr.
S neistým pocitom som sa v tomto inverznom počasí vybral do Vysokých Tatier, aby som prvý deň prevádzky pozemnej lanovky zachytil objektívom svojho fotoaparátu. Nízka namŕzajúca oblačnosť v slovenských dolinách neveštila nič dobré, ale keď som vychádzal z Popradskej kotliny a blížil som sa k Starému Smokovcu, oči sa mi rozžiarili radosťou, pretože naše Vysoké Tatry boli nádherne osvetlené zimným Slnkom, ktoré ako sa neskôr ukázalo celkom fajne hrialo.
Keď som bezplatne zaparkoval svoju najmilšiu mašinku (do 31. decembra 2007 je bezplatné parkovanie vo Vysokých Tatrách), vybral som sa k údolnej stanici pozemnej lanovky. Zatiaľ čo Popradská kotlina celkom očividne dala najavo príslušnosť k Mliečnej dráhe, Vysoké Tatry sa bezstarostne slnili. Viedlo to k tomu, že som postupne pozhadzoval zo seba všetko ťažké zimné oblečenie, ktoré mi poskytlo ochranu pri prechádzke po vynovenej popradskej železničnej stanici. No tu sa moje zimné šatstvo stalo záťažou, ktorej som sa s radosťou zbavoval. Jedine slnečné okuliare som nechal doma, čo ma dosť škrelo, pretože jasná obloha a ostré Slnko namáhalo moje oči dokonale.
Inverzné počasie typické pre zimné obdobie
Vráťme sa však k cieľu, kvôli ktorému som dnes do Vysokých Tatier prišiel. Pozemná lanovka skutočne premávala. Po skúšobnej prevádzke bez cestujúcich, sa dnes po prvý raz mohli odviesť aj návštevníci našich veľhôr. Moje nutkanie previesť sa novou lanovkou nakoniec vyriešilo nádherné počasie, takže som sa radšej prešiel po vlastných popri pozemnej dráhe a k svojej spokojnosti som spravil zopár záberov, s ktorými sa s Vami chcem podeliť.
Následky veternej smršte sú viditeľné ešte aj dnes
Na prvý pohľad zaujmú nové kabíny resp. vozne pozemnej lanovky, ktoré poskytujú vyšší komfort cestujúcim. Kabínky sú rozlíšené nielen číselným označením, ale aj farbou zovňajšku (červená a modrá).
Kabína No. 1 má farbu červenú
Kabíny sú priestorovo väčšie a prepravia naraz viac cestujúcich. Hodinová kapacita pozemnej lanovky je až tisíc tristo cestujúcich.
Kabína No. 2 má farbu modrú
Pri mojej prechádzke popri dráhe som si všimol vymenené lano a tiež vodiace kolesá lana. Rekonštrukcia pozemnej lanovej dráhy začala ešte v septembri tohto roku, keď boli z trate odstavené bývalé asi tridsaťročné kabíny, ktoré sa vďaka úsiliu nadšencov a milovníkov železnice podarilo zachrániť a previesť do Popradu.
A už sa točí...
Vykonané boli tiež stavebné úpravy údolnej stanice lanovky, súčasťou ktorých bolo vytvorenie bezbariérového prístupu na lanovku.
Nový bezbariérový prístup ku kabínke lanovky
Oproti predchádzajúcej lanovke sa teraz kabíny pohybujú vyššou rýchlosťou, maximálna rýchlosť novej lanovky je 10 metrov za sekundu. Zhruba dvojkilometrovú trasu prejdú kabínky touto rýchlosťou asi za päť minút.
Stretnutie v Abtovej výhybni na stotinu sekundy presne
Celý chod lanovky riadi a kontroluje počítač, takže križovanie na výhybke je na sekundu presne a jej prevádzka je bezpečnejšia.
Naše Vysoké Tatry nás potrebujú!
Ďalšie fotografie pozemnej lanovky si môžete pozrieť vo
fotoalbume. Foto: © Ing. Peter Páteček
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
