V posledných dňoch bolo mnoho vzrušenia okolo pozemnej lanovej dráhy zo Starého Smokovca na Hrebienok. Dôvodom bolo ukončenie prevádzky viac než tridsaťročných kabín lanovky a ich výmena za kabíny nové. Informácie o ukončení činnosti existujúcich kabín pozemnej lanovej dráhy sa zverejnili začiatkom tohto roku. Bol som vo Vysokých Tatrách mnohokrát a mnohokrát som sa zviezol touto pozemnou lanovkou, ale fotografií bolo v mojom archíve ako šafranu.
Chcel som prevádzku pozemnej lanovky zachytiť ešte v zimnom prostredí, preto som sa v jeden už jarný deň rozhodol, že jednoducho idem do Starého Smokovca. Čiastočne sa moje prianie splnilo, pretože sa mi podarilo odfotiť lanovku aj v zasneženom okolí hornej stanice Hrebienok.
Lanovka na Hrebienok
Pozemná lanová dráha zo Starého Smokovca na Hrebienok je v podstate šikmá koľajová dráha, ktorej kabíny sú poháňané pomocou ťažného lana. Takýto systém sa využíva na dopravu tam, kde je potrebné prekonať veľké stúpanie. Samozrejme, že toto atraktívne riešenie je lákadlom najmä pre turistov a jazda pozemnou lanovkou je zážitok pre malých aj veľkých.
Dolná stanica lanovky - Smokovecký výstup
Pozemná lanovka na Hrebienok má dve stanice. Dolná je Smokovecký výstup a horná Hrebienok, medzi nimi premávajú dve samostatné kabíny pohybujúce sa po koľaji každá opačným smerom. Trať pozemnej lanovej dráhy je jednokoľajná, len v strede lanovej dráhy sa nachádza dvojkoľajná výhybňa s dvomi Abtovými výhybkami, ktorá slúži na „križovanie“ proti sebe idúcich kabín. Kabíny lanovky sú spojené cez hornú stanicu ťažným lanom, ktoré je vedené po celej dĺžke dráhy. Zo železničnej stanice Starý Smokovec (TEŽ) je potrebné k údolnej stanici prejsť niekoľko sto metrov.
Orientačná tabuľa
Z histórie pozemnej lanovky
História pozemnej lanovej dráhy siaha na začiatok minulého storočia. Mesto Poprad malo záujem o vybudovanie železnice medzi Popradom a Starým Smokovcom. Prvé spojenie však pripadlo trolejbusom, kedy trolejbusovú linku Popradom a Starým Smokovcom postavila a prevádzkovala spoločnosť Matejka, Krieger a co. Trolejbusy na 12 kilometrov dlhej linke začali premávať 2. augusta 1904 a jazdili tu asi dva roky. Zvyšujúci záujem verejnosti podmienil výstavbu nového spojenia, preto bolo rozhodnuté o výstavbe elektrickej železnice v dĺžke 34,8 kilometrov. Koncesionárom sa stala budapeštianska Účastinná spoločnosť pre elektrické podniky Phöbus, ktorá prevzala aktivity podnikateľov Matejku, Kriegera a Hermanna a 30. marca 1908 bola založená spoločnosť Smokoveckej miestnej elektrickej železnice (Tátrafüredi helyi érdékü villamos vasút, r. t.) so sídlom v Budapešti.
Lanovka na Hrebienok
Výstavba pozemnej lanovej dráhy priamo súvisela s výstavbou elektrickej železnice z Popradu do Starého Smokovca a na Štrbské Pleso. Rozhodnutím MO č. 3249/908.II.28 bolo udelené stavebné povolenie na výstavbu pozemnej lanovky s dĺžkou 2019 m a najväčším stúpaním 154,5 ‰. Výstavbu sprevádzali neustále zmeny v projektovej dokumentáciii, ale aj tak výstavba napredovala pomerne rýchlo a dňa 16. decembra 1908 sa uskutočnila operatívna obchôdzková komisionálna prehliadka. Konštatovaných bolo síce mnoho nedostatkov, ale napriek tomu bolo povolené zahájiť dopravu na pozemnej lanovke už od 17. decembra 1908 a na elektrickej železnici od 20. decembra 1908. Viaceré závady sa opakovali aj počas ďalších kontrolných prehliadok, preto bolo rozhodnuté o vybudovaní siete elektrických železníc Starý Smokovec – Tatranská Lomnica a Starý Smokovec – Štrbské Pleso a rozsiahlej rekonštrukcii železnice medzi Popradom a Starým Smokovcom. Prevádzku na elektrickej železnici začala na základe schváleného MO 18.12.1909 zabezpečovať spoločnosť Phöbus.
Abtova výhybňa
Pohon pozemnej lanovej dráhy zabezpečoval jednosmerný elektromotor o výkone 30 kW. Umiestnený bol v hornej stanici Hrebienok a napájaný bol napätím 550 V, ktoré bolo na Hrebienok privedené vzdušným vedením zo Starého Smokovca. Dorozumievanie sprievodcu a strojníka bolo zabezpečené prostredníctvom neizolovaných drôtov, natiahnutých pozdĺž trate lanovky a dotýkaných návestnou tyčou držanou sprievodcom alebo strojníkom (dotykom sa uvádzal do činnosti zvonček na stanovisku strojníka, resp. sprievodcu). Kabíny s nápravami upravenými pre Abtovu výhybňu dodala firma Ganz. Napájanie elektrickej železnice a pozemnej lanovky zabezpečovala spočiatku vodná elektráreň v obci Veľká (Felka) a parná elektráreň v Poprade. Po rekonštrukcii v roku 1912 bolo napájanie zabezpečené cez meniareň v Starom Smokovci, ktorá bola vysokonapäťovým vedením 15 kV spojená s popradskou elektrárňou.
Horná stanica Hrebienok
Keď sa bývalé Československo stalo usporiadateľom majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní pre rok 1970, vyvstala potreba zmodernizovať dopravný systém vo Vysokých Tatrách. V tejto súvislosti došlo aj na rekonštrukciu pozemnej lanovej dráhy zo Starého Smokovca na Hrebienok. Vybudované boli obe nové stanice a vymenené bolo tiež strojné zariadenie, dodávateľom ktorého bola talianska firma Ceretti-Tanfani. Došlo aj k výmene kabín pozemnej lanovky, ktoré boli nahradené novými kabínami, tiež od talianskeho výrobcu Carozzeria Varesina.
Križovanie vo výhybni využíva Abtovu výhybku
Abtova výhybňa spočíva na jednoduchom princípe. Jedna kabína má na oboch podvozkoch na jednej strane koleso s obojstranným okolesníkom, na druhej strane podvozkov sú kolesá bez okolesníka. Koleso s obojstranným okolesníkom je vodiacim. Samozrejme, že druhá kabína má vodiace koleso s obojstranným okolesníkom na opačnej strane podvozkov. Tak je zabezpečené bezproblémové križovanie vo výhybni. Koleso s obojstranným okolesníkom vedie jednu kabínu po vždy pravej a druhú kabínu vždy po ľavej strane výhybky v oboch smeroch jazdy a vnútorné kolesá bez okolesníkov výhybkou iba prebehnú.
Abtova výhybka
Technické údaje pozemnej lanovej dráhy 1970 – 2007
Údolná stanica Smokovecký výstup sa nachádza v nadmorskej výške 1025 metrov. Do hornej stanice Hrebienok lanovka prekonáva výškový rozdiel 247 metrov. Dĺžka lanovej dráhy je 1937 metrov, kabíny sa pohybovali rýchlosťou 5 metrov za sekundu a dráhu prekonali za 7 minút. Rozchod koľajovej dráhy je 1000 milimetrov a jej maximálne stúpanie dosahuje hodnotu 154,5 promile. Hodinová kapacita pozemnej lanovky bola 900 cestujúcich.
Ďalšie fotografie pozemnej lanovky si môžete pozrieť vo fotoalbume. Foto: © Ing. Peter Páteček
Zdroj informácií: internetové stránky ŽSR, TLD
Nasledovné odkazy majú dočasnú platnosť:
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
