Modernizácia železničnej stanice Poprad-Tatry (2.)

V Poprade sa dňa 26. septembra 2007 uskutočnilo slávnostné uvedenie do prevádzky projektu modernizácie a rekonštrukcie železničnej stanice Poprad-Tatry. Slávnostného aktu sa zúčastnili zástupcovia Železníc Slovenskej republiky, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako aj zástupcovia dodávateľov.

Základné údaje o modernizácii stanice

Investor:	Železnice Slovenskej republiky
Dodávateľ:	"Združenie Poprad-Tatry" – vedúci člen TCHAS, s r.o., Ostrava, a člen združenia Trnavská stavebná spoločnosť, a.s., Trnava
Generálny projektant:	Reming Consult, a.s.
Realizácia:	apríl 2006 - august 2007
Náklady stavby:	858 mil. SK (75% EÚ štrukturálny fond, 25% štátny rozpočet

Združenie Poprad - Tatry

Železničná stanica Poprad-Tatry je súčasťou V. medzinárodného tranzitného koridoru, ktorý na území Slovenskej republiky ide z Bratislavy cez Žilinu a Košice do Čiernej nad Tisou (štátna hranica s Ukrajinou). Mimoúrovňovo je na ňu napojená trať 183 Tatranskej elektrickej železnice (TEŽ), ktorá spája žst. Poprad-Tatry so Starým Smokovcom a Štrbským Plesom. Úrovňovo je pripojená odbočná trať 185 do Plavča a Tatranskej Lomnice. Modernizácia významným spôsobom zlepšila kultúru cestovania, bezpečnosť železničnej prevádzky a technické vybavenie tohto dôležitého dopravného uzla.

Nové tretie nástupište - vpravo nástupište TEŽ

Cieľom rekonštrukcie bola optimalizácia konfigurácie koľajišťa a modernizácia nástupíšť s mimoúrovňovým krížením komunikácie pre peších spolu s napojením na prestupnú halu TEŽ a výpravnú budovu. Rýchlosť na koľajniciach č. 1 a č. 2 sa zvýšila na 100 km/hod., na ostatných koľajniciach na 40-60 km/hod. Zvýšená bola taktiež bezpečnosť a spoľahlivosť železničnej prevádzky s nárastom kapacity stanice na 2 000 cestujúcich za hodinu. Realizácia stavby rešpektuje všetky platné normy a štandardy a umožňuje bezbariérový prístup.

Západná časť stanice

Najzložitejšie bolo vybudovanie mimoúrovňového prístupu na nové ostrovné nástupištia vrátane ich prepojenia s prestupnou halou TEŽ. Vybudovaný bol podchod pre cestujúcich v dĺžke 47,5 m, ktorý spája 1., 2. a 3. nástupište priamo s predstaničným priestorom.

Vyústenie z podchodu smerom do mesta

Ďalšia možnosť mimoúrovňového prístupu z haly na nástupište 2. a 3. je prestupovou halou TEŽ. Vertikálny pohyb cestujúcich umožňujú dva osobné výťahy v odbavovacej hale, dva osobné výťahy v prestupnej hale, dva osobné výťahy v podchode a jeden osobný výťah v prevádzkovej budove. Spojenie nástupišťa č. 2 a 3 s prestupovou halou TEŽ je zaistené krytými presklenými schodiskami a 2. nástupište je navyše doplnené o presklenú halu s dvoma eskalátormi. Toto riešenie umožňuje priamy prestup z ktoréhokoľvek nástupišťa priamo na vlaky TEŽ.

Eskalátory medzi nástupišťami

Stavebné práce sa týkali tiež sanácie železničného spodku v objeme 13 068 m³, obnovy železničného zvršku v dĺžke 12894 m a obnovy 32 výhybiek. Vybudované boli 2 ostrovné nástupištia v dĺžke 400 m a 250 m a jedno jednostranné nástupište v dĺžke 400 m pri výpravnej budove. Všetky nástupištia sú riešené v súlade s najnovšími predpismi pre pohyb zdravotne a telesne postihnutých cestujúcich.

Stavebné práce boli rozsiahle

Do prevádzky boli dané nové elektronické staničné zabezpečovacie zariadenia, ďalej oznamovacie zariadenia, integrované telekomunikačné zariadenia, miestna kabeláž, rozhlasové zariadenie, rádiový systém, hodinové zariadenie, kamerový systém, elektrická požiarna signalizácia a informačný systém pre cestujúcich. V areáli bol vybudovaný nový vodovod v dĺžke 548 m a nová kanalizácia v dĺžke 1431 m.

Informačné paneli na nástupišti

Rekonštrukciou prešlo aj trakčné vedenie v celkovej dĺžke 9498 m a zmodernizované boli silnoprúdové zariadenia a rozvody, ako aj rozvod nízkeho napätia.

Trolejové vedenie bolo vybudované nové

Počas rekonštrukcie bolo nutné zachovať železničnú prevádzku v stanici pri pohybe cca 1500 osôb za hodinu, čo sa podarilo bez úrazu cestujúcich a pracovníkov stavby. Práce boli organizované tak, aby nedochádzalo k nadmernému zaťažovaniu hlukom a prašnosťou okolia železničnej stanice, ktoré je súčasťou širšieho centra mesta Poprad.

Rekonštrukcia prebiehala za plnej prevádzky

Železničná stanica Poprad-Tatry dostala po 25 rokoch podobu, akú jej naplánovali projektanti pred jej výstavbou koncom sedemdesiatych rokov. Rekonštrukciou sa zmodernizoval jeden z najdôležitejších železničných uzlov na Slovensku. Zvýšila sa prejazdná rýchlosť, bezpečnosť dopravy a stanica sa stala bezbariérovou. O rok by sa mala rekonštruovať prestupová hala Tatranských elektrických železníc, ktorá bola odovzdaná v roku 1991.

Zdroj: ŽSR, verejné zdroje, poznámky autora