Terminologický slovník
A | B | č | D | E | G | H | K | L | M | N | O | P | R | S | T | ú | V | Z
vodáreň
- (elezničná) vodáreň je komplex technických zariadení, ktoré sú určené pre zásobovanie vodou (napr. pre parné rušne, motorové rušne),
Popis:
elezničné vodárne
Parná trakcia si vyadovala pohotové a dostatočné zásobovanie vodou. Podstatnú čas celkovej spotreby predstavovalo mnostvo spotrebované na napájanie kotlov parných rušňov. Toto mnostvo vody bol závislé od zaaenia rušňového kotla, teda na vežkosti záae vlaku, od stavu a sklonov trate a tie od hustoty dopravy. Výkonnos vodárne sa určila vzhžadom na mnostvo vody potrebné na napájanie rušňov a na ostatné účely. Umiestnenie vodárne vyplýva z potrieb prevádzky. Dôleitým faktorom bola vežkos spotreby a zásoby vody pre rušne pouívané na jednotlivých tratiach. eleznice budovali vlastné vodárne, ktoré plnili poadovanú potrebu asi na 90%. Z celkového mnostva sa pre napájanie rušňov spotrebovali asi 78%. Vodárne sa zriaďovali na jednotlivých miestach trate vo vzdialenosti asi 30 a 50 km tak, aby pri poruche jednej vodárne rušne vystačili s vodou a do nasledujúcej vodárenskej stanice. Pritom spotreba vody na rušni medzi dvojím napájaním nemala by väčšia ne 80% uitočného obsahu vodojemu tendra alebo vodnej nádre tendrového rušňa. Vodárenské zariadenie malo spravidla tieto časti:
1. zdroj vody (studňa),
2. čerpacie zariadenie,
3. vodojem,
4. potrubný systém,
5. vodné eriavy.
elezničná vodáreň - schéma
Zdrojom vody mohla by studňa, prameň, potok, rieka, rybník alebo iný vodovod. V niektorých prípadoch mohlo by zdrojov viac. Odber vody sa robí sacím košom umiestneným priamo v zdroji alebo z bernej nádri. Zberná nádr je so zdrojom spojená prívodným kanálom alebo potrubím so samospádom Niekedy sú zberné nádre (studne) umiestnené v blízkosti vodného toku a napĺňané vodou prirodzeným presakovaním vody. Poiadavky na vlastnosti úitkovej vody nie sú pri všetkých vodných zdrojoch splnené. Niektoré zdroje dodávajú vodu, ktorú treba pred pouitím upravi. Pri úprave vody sa odstraňujú nerozpustné látky nachádzajúce sa vo vode a rozpustené látky tvoriace tvrdos vody. Väčšie nečistoty (lístie, haluze) sa zachytávajú sitami. Látky obsiahnuté vo vode sa odstraňujú buď sedimentáciou, teda usadzovaním, alebo cedením, teda filtráciou. Sedimentácia sa uskutočňuje v usadzovacích nádriach pri zníenom prietoku. Filtrovanie sa robí vo filtračných nádriach, ktoré majú náplň z kameňov, štrku, kamennej drviny, piesku alebo iného vhodného materiálu. Pohon vodárenských čerpadiel mohol by elektrický, parný alebo spažovacím motorom. Často sa pouíval aj samospád. Obvyklým čerpacím zariadením bolo odstredivé čerpadlo s elektrickým motorom. Niektoré vodárne mali aj záloné čerpadlo. Vodárne mali spravidla vodojem, v ktorom sa akumulovala určitá zásoba vody pre špičkový odber. Vodojem teda vyrovnával rozdiely medzi výkonnosou čerpadla a najväčším odberom vody počas dňa. Objem vodojemu umonil poui čerpadlo s menším výkonom, ktoré umoňovalo hospodárnejšiu prevádzku. Vodojemy sa stavali na miestach majúcich primeranú výšku nad miestom dodávky alebo spotreby vody. Sú buď veové alebo zemné. Majú jednu, dve alebo viac nádrí vzájomne spojených potrubím. Nádre mohli by vyhotovené z betónu, alebo plechu. Ich tvar mohol by hranatý alebo valcový. Vodárne menšej výkonnosti mali zvyčajne len jeden alebo najviac dva vodné eriavy a boli bez vodojemu. Voda sa dopravovala čerpadlom a vodným eriavom priamo do tendra rušňa. Nádre vodojemu sú zapojené do vodárenského zariadenia tak, e sú plnené zvláštnym výtlačným systémom potrubia a voda sa z nich odoberá zásobným potrubným systémom zaústeným do rozvodovej siete. Vodárenské zariadenie obsahuje sací, výtlačný, zásobovací a rozvodný potrubný systém. Pri vožbe priemeru, umiestnenia a vedenia potrubného systému sa prihliadalo na čo najmenšie straty a na to, aby celá sústava potrubia bola hydraulicky čo najvýhodnejšia. Potrubie sa pouívalo liatinové alebo ocežové, neskôr aj z plastických látok.
Architektúra vodárenskych veí