Terminologický slovník
A | B | č | D | E | G | H | K | L | M | N | O | P | R | S | T | ú | V | Z
vodáreň
- (železničná) vodáreň je komplex technických zariadení, ktoré sú určené pre zásobovanie vodou (napr. pre parné rušne, motorové rušne),
Popis:
Železničné vodárne
Parná trakcia si vyžadovala pohotové a dostatočné zásobovanie vodou. Podstatnú časť celkovej spotreby predstavovalo množstvo spotrebované na napájanie kotlov parných rušňov. Toto množstvo vody bol závislé od zaťaženia rušňového kotla, teda na veľkosti záťaže vlaku, od stavu a sklonov trate a tiež od hustoty dopravy. Výkonnosť vodárne sa určila vzhľadom na množstvo vody potrebné na napájanie rušňov a na ostatné účely. Umiestnenie vodárne vyplýva z potrieb prevádzky. Dôležitým faktorom bola veľkosť spotreby a zásoby vody pre rušne používané na jednotlivých tratiach. Železnice budovali vlastné vodárne, ktoré plnili požadovanú potrebu asi na 90%. Z celkového množstva sa pre napájanie rušňov spotrebovali asi 78%. Vodárne sa zriaďovali na jednotlivých miestach trate vo vzdialenosti asi 30 až 50 km tak, aby pri poruche jednej vodárne rušne vystačili s vodou až do nasledujúcej vodárenskej stanice. Pritom spotreba vody na rušni medzi dvojím napájaním nemala byť väčšia než 80% užitočného obsahu vodojemu tendra alebo vodnej nádrže tendrového rušňa. Vodárenské zariadenie malo spravidla tieto časti:
1. zdroj vody (studňa),
2. čerpacie zariadenie,
3. vodojem,
4. potrubný systém,
5. vodné žeriavy.
Železničná vodáreň - schéma
Zdrojom vody mohla byť studňa, prameň, potok, rieka, rybník alebo iný vodovod. V niektorých prípadoch mohlo byť zdrojov viac. Odber vody sa robí sacím košom umiestneným priamo v zdroji alebo z bernej nádrži. Zberná nádrž je so zdrojom spojená prívodným kanálom alebo potrubím so samospádom Niekedy sú zberné nádrže (studne) umiestnené v blízkosti vodného toku a napĺňané vodou prirodzeným presakovaním vody. Požiadavky na vlastnosti úžitkovej vody nie sú pri všetkých vodných zdrojoch splnené. Niektoré zdroje dodávajú vodu, ktorú treba pred použitím upraviť. Pri úprave vody sa odstraňujú nerozpustné látky nachádzajúce sa vo vode a rozpustené látky tvoriace tvrdosť vody. Väčšie nečistoty (lístie, haluze) sa zachytávajú sitami. Látky obsiahnuté vo vode sa odstraňujú buď sedimentáciou, teda usadzovaním, alebo cedením, teda filtráciou. Sedimentácia sa uskutočňuje v usadzovacích nádržiach pri zníženom prietoku. Filtrovanie sa robí vo filtračných nádržiach, ktoré majú náplň z kameňov, štrku, kamennej drviny, piesku alebo iného vhodného materiálu. Pohon vodárenských čerpadiel mohol byť elektrický, parný alebo spaľovacím motorom. Často sa používal aj samospád. Obvyklým čerpacím zariadením bolo odstredivé čerpadlo s elektrickým motorom. Niektoré vodárne mali aj záložné čerpadlo. Vodárne mali spravidla vodojem, v ktorom sa akumulovala určitá zásoba vody pre špičkový odber. Vodojem teda vyrovnával rozdiely medzi výkonnosťou čerpadla a najväčším odberom vody počas dňa. Objem vodojemu umožnil použiť čerpadlo s menším výkonom, ktoré umožňovalo hospodárnejšiu prevádzku. Vodojemy sa stavali na miestach majúcich primeranú výšku nad miestom dodávky alebo spotreby vody. Sú buď vežové alebo zemné. Majú jednu, dve alebo viac nádrží vzájomne spojených potrubím. Nádrže mohli byť vyhotovené z betónu, alebo plechu. Ich tvar mohol byť hranatý alebo valcový. Vodárne menšej výkonnosti mali zvyčajne len jeden alebo najviac dva vodné žeriavy a boli bez vodojemu. Voda sa dopravovala čerpadlom a vodným žeriavom priamo do tendra rušňa. Nádrže vodojemu sú zapojené do vodárenského zariadenia tak, že sú plnené zvláštnym výtlačným systémom potrubia a voda sa z nich odoberá zásobným potrubným systémom zaústeným do rozvodovej siete. Vodárenské zariadenie obsahuje sací, výtlačný, zásobovací a rozvodný potrubný systém. Pri voľbe priemeru, umiestnenia a vedenia potrubného systému sa prihliadalo na čo najmenšie straty a na to, aby celá sústava potrubia bola hydraulicky čo najvýhodnejšia. Potrubie sa používalo liatinové alebo oceľové, neskôr aj z plastických látok.
Architektúra vodárenskych veží