Železničná stanica v Plaveckom Mikuláši je poslednou na trati 112 vedúcej zo stanice v Zohore. Osobná doprava na trati Zohor – Plavecký Mikuláš bola zastavená 2. februára 2003, potom krátky čas osobnú dopravu zabezpečovala BRKS. Už niekoľko rokov je pre zlý stav železničnej trate doprava v úseku Plavecké Podhradie – Plavecký Mikuláš zastavená úplne, ale o tejto skutočnosti sa na stránke správcu železničnej infraštruktúry nedozviete.
Trať zo Zohoru do Plaveckého Mikuláša vedie rovinatým terénom v blízkosti západnej strany pohoria Malé Karpaty. História železnice známej ako „Bratislavská župná miestna železnica“ v tejto časti Záhoria sa začala písať v roku 1911. Koncesiu na výstavbu a prevádzku železnice z Plaveckého Mikuláša cez stanicu MÁV v Zohore do Uhorskej (dnes Záhorskej) Vsi získali dr. Emil Révész z Malaciek a Ing. Ľudovít Fábián z Budapešti nariadením ministerstva obchodu č. 46370/911.VII.4. V Záhorskej Vsi bola na miestnu železnicu napojená aj vlečka miestneho cukrovaru. Úsek zo Zohoru do Záhorskej Vsi bol do prevádzky daný 15. novembra 1911 a zo Zohoru do Plaveckého Mikuláša 9. decembra 1911. Trať bola vybudovaná na náklady Bratislavskej župy vo výške 5,38 mil. korún.
V roku 1962 trať v úseku Zohor – Rohožník prešla renováciou, pričom sa zvýšil osový tlak vozňov. Úsek z Rohožníka do Plaveckého Podhradia bol renovovaný o rok neskôr.
Zaujímavosťou z histórie trate a stanice v Plaveckom Mikuláši je, že v roku 1943 sa začala budovať trať z Plaveckého Podhradia do Jablonice. Impulzom pre výstavbu boli negatívne dôsledky Viedenskej arbitráže na železničnú sieť na Slovensku. Po ukončení vojny bola výstavba trate zastavená. O nedostavanej trati pripravím samostatný článok.
Do Plaveckého Podhradia občas vlak zájde
Stanica v Plaveckom Mikuláši má štyri koľaje a orientovaná je v severojužnom smere. Koľajisko stanice je vo veľmi zlom technickom stave. Koľaje sú miestami úplne zarastené. Výhybky sú nefunkčné, ich pohyblivé časti chýbajú. Takmer všade chýbajú upevňovacie skrutky (vrtule), ktorými sú koľajnice uchytené k podvalom. Polčas rozpadu má za sebou aj budova výhrevne, ktorá tu bola pred sto rokmi postavená. Zaujímavé je, že Železnice Slovenskej republiky ako správca železničnej infraštruktúry sa v tomto prípade neponáhľajú s demontážou výhybiek a koľají, ako napríklad v prípade stanice Stará Kremnička. Stanica v Plaveckom Mikuláši leží mimo rovnomennej obce, a tak opustená a bez dozoru je veľmi ľahkým terčom pre zlodejov a vandalov.
Pred stanicou v Plaveckom Mikuláši - smer Plavecké Podhradie
Značka "začiatok pomalej jazdy" vyznieva ako nepodarený vtip
Mostík pred stanicou
"Koľajisko" stanice
Burina a náletové dreviny, naľavo časť budovy skladu
Nakladacia rampa
Bez slov
Hektometrovník a kde, tu časti koľají
Akože návestidlo výhybky č. 4
Koľajisko stanice - smer Zohor
To isté o kúsok ďalej
Jedinou pozitívnou skutočnosťou je, že poschodová výpravná budova postavená v typickom železničnom štýle je v zachovalom stave, a to vďaka tomu, že byt na poschodí je obývaný a majiteľ sa o budovu stará. To isté platí aj o budove skladu a ďalšom menšom železničnom objekte, ktorý je využívaný pravdepodobne ako víkendová chalúpka.
Výpravná budova z koľajiska
Výpravná budova z ulice
Výhrevňa
Výhrevňa v smrtiacom objatí drevín
Smutný pohľad dovnútra
Chýbajúce skrutky (tzv. vrtule)
Výhybky sú nefunkčné
Torzo výhybky
Koniec trate 112 zo Zohoru
Aj keď existujú úvahy o dobudovaní železničnej trate z Plaveckého Podhradia do Jablonice, v blízkej, ani vzdialenejšej budúcnosti sa jej výstavba určite nezačne.
Viac fotografií je vo fotoalbume. Foto: © autor
Pramene:
- KOTESOVÁ Ľudmila, Mgr.: Rohožník 1397 - 1997, vydal Obecný úrad v Rohožníku, 1997,
- KUBÁČEK Jiří Ing., CSc., a kol: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, 1993.