Ťahanovský tunel

Autor: Ing. Peter Páteček <peter.patecek(at)zeleznicne.info>, Téma: Mosty a tunely: trať 180, Vydané dňa: 08. 11. 2009

Ťahanovský tunel leží na trati 180 z Košíc do Žiliny medzi železničnými stanicami Ťahanovce a Kostoľany nad Hornádom. Tunel je dvojkoľajný a elektrifikovaný. Vybudovaný bol v rámci zdvojkoľajnenia trate, ktorú si vyžiadalo narastajúce zaťaženie železnice z Čiernej nad Tisou do Žiliny. Tunel leží tesne vedľa pôvodného tunela vybudovaného na KBŽ. Niekoľko informácií o týchto tuneloch je v nasledujúcom článku.

V rámci zdvojkoľajnenia boli vybudované tri dvojkoľajné tunely (Ťahanovský – 320 m, Ružínsky – 131 m, Bujanovský – 3410 m) a 26 veľkých mostov (napr. Ružínsky viadukt). Ťahanovský tunel začali budovať Československé stavebné závody, n. p. závod Baraba Praha v októbri 1950, po rozhodnutí ministerstva dopravy o začatí poslednej etapy zdvojkoľajnenia Košicko-bohumínskej trate v úseku Kolinovce – Kuzmice. Predpokladaný termín ukončenia bol 31.5.1953. Dňa 14.2.1951 stavbu prevzali ČSSZ, závod Trať Družby v Košiciach, podobne ako Bujanovský a Ružínsky tunel.

Ťahanovský tunel - košický portál

ČSD v Košiciach zabezpečili vypracovanie najnevyhnutnejšej dokumentácie a vytýčili trasy tunela tak, aby sa tunelové práce mohli začať do 30.3.1951. Tunel prevažne v oblúku R=552 m sčasti v prechodnici prechádza tektonicky porušeným, veľmi rozpukaným a tlačivým žulovým masívom, veľmi zvetraným pri obidvoch portáloch. Tunel s 39 pásmi po 8,0 m a dvoma portálmi po 4,0 m má celkovú dĺžku 320 m. Razenie rakúskou sústavou sa začalo smerovou štôlňou od košického portálu.

Ťahanovský tunel - nákres (zdroj: 1)

Rozmery sa určili tak, aby sa veraje dočasného dreveného výstroja mohli zosilniť podvlakmi. V pásoch č. 8, 17, 25 a 33 sa na dĺžku celého pása (8,0 m) razili „dostropné“ zálomy, z ktorých sa razila stropná štôlňa s prevýšením 0,7 až 0,8 m nad záver (teoreticky rub) ostenia. Zo stropnej štôlne sa razila vrchná časť prístropia, z ktorej sa „zostupom“ razilo prístropie na pomocné prahy a z nich prístropie na hlavné prahy. Tunel má typové betónové ostenie 9 (hrúbka v závere klenby 105 cm) okrem pásu č. 39 (kysacká strana), kde pre veľké tlaky sa v oporách použilo typové betónové ostenie 11 (hrúbka v závere klenby 120 cm) s klenbou z kvádrového kamenného muriva. Okrem toho sa v páse č. 2 a 39 zhotovila spodná klenba. V pásoch č. 1 a 15 je asfaltová dosková izolácia a od pása č. 16 ku kysackému portálu menej prácna špachtlová izolácia podľa návrhu subdodávateľa Pozemné stavby, závod Košice. Túto izoláciu tvorila vyrovnávacia vrstva z asfaltu vystuženého azbestovými vláknami (mastix) na upravenom a vysušenom líci ostenia, ďalej asfaltový náter vystužený sklenou jutou, ktorý sa v závislosti od vlhkosti a zvodnenia nanášal dvakrát až päťkrát.

Ťahanovský tunel

Ťahanovský tunel - kysacký portál

tunelová rúra bola predĺžená

Ťahanovský tunel - výstavba na kysackej strane (zdroj: 1)

Dňa 18.12.1952 v páse č. 37 nepozornosťou pracovníkov vznikol požiar, pri ktorom sa od pása č. 32 po kysacký portál po zhorení skruží a podperného lešenia zrútila klenba obmurovky. Betónové ostenie sa na tomto úseku požiarom poškodilo do hĺbky až 30 cm. V rámci opravy boli vykonané rozsiahle práce. Obmurovka medzi kvádrovým vencom košického portálu a pásom č. 1 sa rozobrala a po oprave izolácie opäť primurovala. V pásoch č. 1 až 13 v miestach, kde asfaltová izolácia prenikla na povrch ochrannej obmurovky, a v mokrých miestach sa obmurovka rozobrala a po oprave izolácie opäť primurovala. Porušené škáry sa vyčistili a opravili. Pásy č. 14 až 18 sa v mokrých miestach opäť obmurovali. Porušené škáry sa vyčistili a opravili. V páse č. 19 sa rozobrala a opravila prasknutá klenba výklenku. Po zhotovení izolácie sa klenba výklenku vymurovala a zaizolovala. Škáry obmurovky sa vyčistili a opravili. Narušený povrch tvaroviek sa opravil dvojnásobným torkretom. V pásoch č. 20 a 21 sa po oprave izolácie primurovala nová obmurovka. V pásoch č. 22 až 31 sa zhotovila nová dosková izolácia a primurovala nová ochranná obmurovka. V pásoch č. 32 až po kysacký portál sa rozobrali zvyšky ochrannej obmurovky a povrch narušeného betónového ostenia sa odstránil miestami do hĺbky 30 cm. Opory ostenia sa pribetónovali na pôvodný stav. Na doplnené opory sa vybetónovali železobetónové pätky klenby so zakotvením výstuže do očisteného ostenia. Na pätky sa vybetónovala klenba, ktorá sa na rube pribetónovala až na očistené ostenie. Asfaltová dosková izolácia sa primurovala obmurovkou z betónových tvaroviek hrúbky 45 cm.

Ťahanovský tunel - konzoly pre uchytenie troleja

Po krátkom čase aj v tomto tuneli izolácia prestala plniť svoju funkciu. Opravy s rozobratím ochrannej obmurovky zhotovením doskovej izolácie (prípadne len opravou poškodených miest) a ochrannej obmurovky (nízkotlakovou cementovou injektážou) boli neúčinné. Chyby na izolácii sa sanovali opakovanou asfaltovou injektážou škáry medzi lícom ostenia a rubom ochrannej obmurovky. Tunel sa dokončil v časovom súlade s ostatnými úsekmi Trate družby a do prevádzky bol slávnostne odovzdaný 5.11.1955.

Pôvodný Ťahanovský tunel na KBŽ - poloha na mape

Dvojkoľajný Ťahanovský tunel bol razený v tesnej blízkosti jednokoľajného tunela na pôvodnej trati Košicko-bohumínskej železnice. Po vybudovaní novej dvojkoľajnej trate bola pôvodná trať znesená, ale tunel tu stojí dodnes. Jednokoľajný tunel je dlhý 277 m. Vybudovaný bol v rámci výstavby 31 km dlhého traťového úseku Košice – Kysak – Prešov, ktorý bol do prevádzky daný 1.9.1870. Tunel v súčasnosti nie je prístupný, z oboch strán je uzatvorený kovovou bránou.

Ťahanovský tunel - pôvodný na KBŽ - košický portál

Ťahanovský tunel - pôvodný na KBŽ - kysacký portál

Fotografie pôvodného tunelu a novšieho dvojkoľajného tunelu v Ťahanovciach sú uverejnené vo fotoalbume. © Ing. Peter Páteček

Použitá literatúra:

Ing. Alojz Drozd, Ing. Eugen Chladný, Ing. Ladislav Paulíny, Ing. Ivan Poliaček, CSc., Ing. Vladimír Vébr, doc. Ing. Jozef Zvara, CSc.: Stavebníctvo na Slovensku 1945 – 1985 Dopravné stavby, ALFA Bratislava 1989,
Ing. Kubáček a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska,
Ing. Krejčiřík: Po stopách našich železnic.