Trať Lučenec – Breznička/Katarínska Huta – Poltár – Kokava nad Rimavicou – Utekáč

Autor: Ing. Peter Páteček <peter.patecek(at)zeleznicne.info>, Téma: Trate 160-169, Vydané dňa: 27. 11. 2008

Dnes 27.11.2008 je 100. výročie vzniku trate 162 v úseku z Poltára do Kokavy nad Rimavicou. Pred tromi dňami, 24.11.2008 bolo 107. výročie trate z Lučenca do Poltára a z Brezničky do Katarínskej Huty. Sté výročie je vhodnou príležitosťou na bližšie oboznámenie sa s históriou Lučeneckej miestnej železnice, súčasných tratí 162 a 163.

Pri príležitosti stého výročia sa už v lete uskutočnila spomienková slávnosť. O tejto akcii je tu uvedená reportáž. Počas slávnosti bola na výpravnej budove v Kokave nad Rimavicou odhalená pamätná tabuľa. Týmto článkom si stručne priblížime históriu tratí 162 z Lučenca do Utekáča a trate 163 z Brezničky do Katarínskej Huty.

Železničná stanica Lučenec - trať 160

Železničná stanica v Lučenci bola vybudovaná počas výstavby Uhorskej severnej železnice, neskôr železničnej trate MÁV, Salgótarján – Lučenec - Zvolen v roku 1871. Prvý úsek Somosköújfalu (MÁV)- Fiľakovo št. hr. - Lučenec v dĺžke 26,0 km (súčasné trate 160+164) bol otvorený 4.5.1871 a úsek z Lučenca do Zvolena dlhý 52,0 km bol otvorený 18.6.1871.

Železničná stanica Breznička

Výstavba tratí z Lučenca do Poltára a z Brezničky do Katarínskej huty známych ako Lučenecká miestna železnica mala za cieľ napojiť na hlavnú trať širšie okolie Lučenca. Koncesia pre výstavbu a prevádzku na železnici zo stanice MÁV v Lučenci do Poltáru s odbočkou z Brezničky do Katarínskej Huty bola udelená MO č. 90961/00.XII.28, pričom koľajnice, vozidlá a ostatné vybavenie železnice malo pochádzať z domácich uhorských zdrojov. Projekty na výstavbu Lučeneckej miestnej železnice boli hotové už v roku 1893. Pôvodné stavebné náklady na výstavbu trate z Lučenca do Poltára mali byť vo výške 1,2 mil. forintov. Na výstavbu prispela župa, obce ležiace na trati, barón Baratta, Ján Kossuch, Bertalan Deutch a obchodná banka. Celkové náklady na výstavbu trate aj s odbočkou z Brezničky do Katarínskej Huty boli určené na 2,48 mil. forintov. Koncesná listina na stavbu bola vydaná 28.12.1900.

Železničná stanica Katarínska Huta - trať 163

Trať postavila účastinná spoločnosť pre miestnu lučeneckú dráhu. Zakladajúce valné zhromaždenie tejto spoločnosti 5.1.1901. Napriek finančným ťažkostiam pri výstavbe trate, pokračovala aj výstavba staničných budov pomerne rýchlo, takže už 23.11.1901 sa mohla vykonať technicko-policajné obchôdzka tejto trate. Po prehliadke trate bola v Katarínskej Hute spísaná zápisnica a trať č. 91112 Lučenec – Poltár s odbočkou Breznička – Katarínska Huta bola 24.11.1901 otvorená pre verejnosť. Stavebná dĺžka trate bola 28,809 km a prevádzková 29 km. Náklady na výstavbu dosiahli výšku 2,934 tisíc rakúskych zlatých.

Železničná stanica Poltár

Po výstavbe trate z Jesenského (Feledince) do Tisovca sa obec Kokava, ako jedna z najväčších obcí v okrese, domáhala výstavby železnice z tejto trate, keďže z Rimavskej Bane do Kokavy to je iba 12 km. Pre výstavbu tejto trate sa dokonca vypracovali projekty, ale výstavba sa nerealizovala. Trať mala viesť popri rieke Rimavica cez Rimavský Hámor do Kokavy s odbočkou cez Zlatno do Poltára. Lenže predstaviteľom Gemersko-malohontskej župy na výstavbe tejto trate nezáležalo, preto ani župa a ani mesto Rimavská Sobota na výstavbu prispieť nechceli. Zrejme tohto dôvodu ešte pred dokončením trate do Poltára sa obec Kokava nad Rimavicou obrátila na mesto Lučenec s požiadavkou na predĺženie železničnej trate z Poltára do Kokavy. Tento návrh pochádzal od Alberta Duba, bankára z Viedne, ktorý odkúpil Kokavské panstvo od grófa Forgáča. Bankár Dub chcel z vlastných zdrojov postaviť trať dlhú 17,1 km.

Zastávka České Brezovo

Povolenie pre výstavbu úseku miestnej železnice z Poltára do Kokavy nad Rimavicou a vlečiek do sklární v Zlatne a Kokave n. Rimavicou bolo udelené nariadením MO č. 79438/906.XI.19 ako dodatok k pôvodnej koncesii a ďalším dodatkom tejto koncesie sa stal výnos MO 94888/908, ktorý povolil koncesionárom postaviť vlečku z Kokavy n. Rimavicou do Utekáča (Üjantalvölgy) k miestnym sklárňam dlhú 5,9 km. Trať z Poltára do Kokavy nad Rimavicou bola otvorená 27.11.1908 a z Kokavy nad Rimavicou do Utekáča 16.12.1909. Celkové náklady na výstavbu tejto trate dosiahli zhruba 3,623 mil. rakúskych zlatých. Vybudovaním Lučeneckej miestnej železnice sa po železnici začal realizovať dovoz surovín a vývoz tovarov sklárskeho, kovospracujúceho a textilného priemyslu a tehál z tunajších tehelní.

Výhybňa Zlatno

Na Lučeneckej miestnej železnici boli 4 stanice, 5 nákladísk a 1 zastávka, v Poltári bola postavená remíza pre rušne. Na šírej trati ležalo 10 strážnych stanovíšť, 3 podchody a 113 úrovňových priecestí, z ktorých boli závorami zabezpečené len 4. Na vlečke do Utekáča bola len jedna koncová stanica, trať však križovalo 11 úrovňových priecestí bez závor.

Tunel v Zlatne

Na trati z Poltára do Kokavy nad Rimavicou bol vybudovaný jeden tunel. Tunel leží v km 29,984 až 30,484 medzi stanicou v Zlatnom a zastávkou Kokava-Liešnica. Nadložie tvorené červenkastou hlinou a mastencom vytvára nepriaznivé geologické pomery, preto pri razení bola na časti tunela okrem rakúskej tunelovacej metódy použitá aj belgická tunelovacia metóda. Najprv sa v hornej časti kaloty (kalota - kupola tvaru guľovitého odseku) urobila obmurovka a až potom sa robil výlom smerom nadol do jednej opory. Tento výlom sa potom okamžite obmuroval. Potom sa pokračovalo druhou oporou. Tento spôsob sa použil asi na polovici dĺžky tunela v najnepriaznivejších podmienkach. V tuneli sa použil maďarský tunelový prierez 5,5/5,5 m. Na tunelovú obmurovku sa použil opracovaný kameň z neďalekého lomu otvoreného na tento účel. Tunel je dlhý 500 m a leží v priamke. Trať v tuneli je dvakrát horizontálne lomená, prvá zmena sklonu je asi po 70 m od kokavského portálu a ďalšia asi v dvoch tretinách dĺžka tunela.

Tunel Zlatno

Železničná stanica v Kokave nad Rimavicou bola pôvodne vybudovaná ako koncová, preto sa tu postavili objekty pre komplexnú potrebu prevádzky. Postavila sa tu výhrevňa s kanálom na prehliadku a prípadné opravy a ošetrenie rušňov. V tesnej blízkosti výhrevne bola poschodová vodáreň, na prízemí bol sklad a čerpadlo na vodu, nad ktorým bola umiestnená nádrž na vodu o objeme 14 m³. Voda sa čerpala zo studne, ktorú vyhĺbili medzi štvrtou a šiestou koľajou. V prípade nedostatku vody rušne čerpali vodu priamo Kokavky, kde pri moste bol postavený vodný žeriav s ejektorovým čerpadlom. Pred studňou stál drevený sklad s nakladacou rampou uhlia do rušňov. Na konci šiestej koľaje bola točňa s priemerom 10 m. Častým používaním sa točňa značne opotrebovala, následkom opotrebovania mala veľký bočný výkyv, čo začalo spôsobovať vykoľajovanie rušňov. Točňa bola v roku 1971 zrušená a rozpálená. Vedľa výhrevne bola ubytovňa pre rušňové čaty. Smerom na Utekáč bola postavená kováčska dielňa a stolárska dielňa. Južne od výpravnej budovy bol postavený záchod a veľký drevený sklad. Do južného zhlavia bola zaústená vlečka kokavskej sklárne. V júni 1924 v dôsledku silnej prietrže mračien došlo k strhnutiu železničného mostu a doprava bola prerušená na tri dni.

Železničná stanica Kokava nad Rimavicou

Trať z Kokavy nad Rimavicou do Utekáča bola otvorená asi rok po výstavbe trati z Poltára do Kokavy nad Rimavicou. Pôvodne bola využívaná ako vlečka len pre nákladnú dopravu pre dopravu materiálu a surovín pre skláreň, a ľudia museli chodiť peši alebo inými dopravnými prostriedkami. Budova zastávky pôvodne slúžila ako brusiareň, neskôr ju prestavali na byty a na prízemí sa zriadila výdajňa cestovných lístkov a čakáreň s bufetom. Po roku 2000 bola výdajňa cestovných lístkov zrušená a lístky sa predávajú už len vo vlakoch. Zvláštnosťou zastávky v Utekáči je, že motorový vozeň pri ceste do Kokavy nad Rimavicou tlačí prívesný vozeň pred sebou. Z tohto dôvodu niektoré vlaky mali motorový vozeň na oboch koncoch vlaku.

Kokava nad Rimavicou - vpravo sklad

Železničná zastávka vo Veľkej Vsi bola zriadená dodatočne. Pri výstavbe trate totiž obec nemala požadovanú sumu (50000 ft) a na stavbu preto neprispela. Z tohto dôvodu železničná trať obec obišla. Až následne, v roku 1928, bola aj tu zriadená zastávka a prvý vlak na nej zastavil 28.10.1928.

Zastávka Utekáč

V dôsledku Viedenskej arbitráže z 30.10.1938 bolo odstúpené južné územie Slovenska Maďarsku. Z tohto dôvodu štátna hranica preťala túto trať a Lučenec patril Maďarsku. Na základe dohody začala 22.12.1938 medzi Brezničkou a Lučencom prebiehať výmenná doprava, ktorú predstavovali dva vlaky do Lučenca a späť a dva vlaky do Lovinobane a späť. Ale vlaky do Lovinobane Maďari nepovolili, preto premávali len vlaky do Lučenca, alebo po Veľkú Ves. Dňa 15.2.1940 bola otvorená železničná spojka Tomášovce – Veľká Ves a zastavená bola doprava cez Maďarmi obsadené slovenské územie. Nová spojka bola vymeraná v roku 1938 a so stavbou sa začalo 1.3.1939. Všetci nezamestnaní robotníci vo Veľkej Vsi a z okolia našli si pri stavbe zamestnanie. Slávnostné zahájenie sa uskutočnilo 18.2.1940 za prítomnosti ministra dopravy Júliusa Staňa. Následne, nevyužívanú železničnú trať z Veľkej Vsi do Lučenca správa maďarských železníc rozobrala a zniesla trať od miesta, kde sa stretáva chotár obcí Opatová a Veľká Ves až po Lučenec. Pri stavbe tomášovskej spojky za Slovenského štátu rozobrali a zniesli aj zostávajúcu časť. Násyp trate používali roľníci ako poľnú cestu.

Zastávka Utekáč

Po ukončení 2. svetovej vojny bola postavená nová železničná trať z Lučenca do Veľkej Vsi a Tomášovská spojka bola zrušená. Od 2.3. do 14.5.1949 sa na stavbe vystriedalo do 17000 brigádnikov. Spoločne odpracovali vyše 100000 hodín. Pri výstavbe nového úseku trate bolo premiestnených 8000 m³ starého štrkového lôžka a ďalších 6000 m³ kubických prebytočného materiálu. Postavené boli oporné múry, pričom sa spotrebovalo 300 m³ muriva, položilo sa 150 m betónových rúr priemeru 60 cm. Preložená bola cesta v dĺžke 150 m a zriadili sa úrovňové prechody a nástupištia. Položených bolo 6500 m koľají a zmontovaných 6 výhybiek. Na výstavbu obnovenej trate sa spotrebovalo 700 vagónov štrku, 8000 kusov podvalov a 13000 m koľajníc. Postavené boli 4 nové mosty so svetlosťou 28 m. Nová trať z Lučenca cez Opatovú do Veľkej Vsi bola slávnostne otvorená 15.5.1949. Bola to slávnosť celej Ipeľskej doliny, lebo vtedy po prvý raz prešiel po obnovenej trati Lučenec - Opatová - Veľká Ves.

Železničná stanica Lučenec

- mimoriadny parný vlak do Poltára a Kokavy nad Rimavicou

Po roku 1930 začali na trati premávať aj motorové vlaky, najprv to boli motorové vozne M 120.4, neskôr, po roku 1945 M 131.1. V roku 1981 tu začali chodiť modernejšie motorové vozne M 152.0. Tieto, ľudovo nazývané „motorky“, úplne nahradili parné vlaky. Dnes tu na osobných vlakoch chodia zrekonštruované motorové vozne radu 812 a motorové jednotky 813.

Kokava nad Rimavicou

Pamätná tabuľa k 100. výročiu

Na počesť 100. výročia vybudovania železničnej trate Lučenec - Poltár sa dňa 6.10.2001 konali oslavy a počas dňa tu premával mimoriadny parný vlak s piatimi vozňami.

Informácie o histórii tejto trate zozbieral Dr. Jozef Drenko, mestský kronikár, a uverejnil v novohradských novinách č. 41. z 8.10.2001. Okrem toho, ďalšie a zaujímavé informácie môžu záujemcovia nájsť v literárnych a iných prameňoch:

Ing. Jiří Kubáček a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska; ŽSR, Bratislava 1999
Čaban Dušan a kol.: 100 rokov železničnej Lučenec – Poltár; 130 rokov trate Salgótarján – Lučenec – Zvolen; Mestský úrad Lučenec, OÚ Poltár, ŽSR, Lučenec 2001
Pavol Haluka: Železničná trať Poltár – Utekáč; vydal autor vlastným nákladom, Kokava nad Rimavicou 2008
Internetové stránky obce Veľká Ves

Fotografie železničných staníc a zastávok na tratiach 162 a 163 si môžete pozrieť vo fotoalbumoch: Utekáč, Kokava nad Rimavicou, Poltár, Breznička, Katarínska Huta.